Alexander Duleba o vzbure vagnerovcov Prigožin ozvučil nový politický program pre Rusov, ktorí nechcú zmenu režimu

Analytik Slovenskej spoločnosti pre zahraničnú politiku (SFPA) si myslí, že „Prigožinova avantúra“, ako nazýva pochod žoldnierov Vagnerovej skupiny na Moskvu, znamená v širokej ruskej verejnosti zníženie dôvery v prezidenta.

Medzi vplyvnými Rusmi zas Prigožinovo spochybnenie dôvodov útoku na Ukrajinu predstavuje nový politický program, ktorý nechce zmenu režimu ani úpravu majetkových vzťahov, ale vojnu považuje za chybný krok, ktorý Rusku ubližuje.

Rozhovor s Alexandrom Dulebom vám prinášame aj v textovej verzii, v celom rozsahu si ho môžete pozrieť na Postoj TV alebo vypočuť v podcastoch.

V sobotu sme sledovali vzbúreneckú avantúru šéfa žoldnierskej Vagnerovej skupiny Jevgenija Prigožina. Jeho jednotky obsadili niekoľko miest a dostali sa až do vzdialenosti dvesto kilometrov od Moskvy. Prigožin sa proti vedeniu ruskej armády vyjadruje dlhodobo a analytici doteraz tvrdili, že to Putinov režim neohrozuje. Prekvapil vás tento vývoj udalostí?

Úprimne priznám, že ma to prekvapilo. Prekvapilo ma, že Prigožin bez jediného výstrelu obsadil štáb ruskej armády v Rostove nad Donom, čo je dnes kľúčové miesto, odkiaľ sa vedú operácie na Ukrajine.

Prekvapilo ma aj to, že Prigožin obsadil dve oblastné centrá i Milerovo, jednu z najväčších vojenských základní, pričom vieme asi o 15 mŕtvych vojakoch, o piatich zostrelených vrtuľníkoch a o jednom zostrelenom lietadle.

Predpokladám, že k takýmto situáciám bude dochádzať. Čakal som však, že sa to začne diať tak o dva-tri roky, lebo zatiaľ sa Putinov režim mohol tváriť, že sa nič nedeje, sankcie nefungujú a na všetko sú prostriedky. Výpočty mi však ukazujú, že pri tejto vojne Rusko má peniaze na dva, maximálne tri roky.

Očakával som, že keď už toto bude jasné majetným a vplyvným Rusom, tak k takýmto udalostiam začne dochádzať.

Analytici však Prigožina nepovažovali za niekoho, kto dokáže otriasť Putinovým režimom, aj keď ako jediný otvorene a veľmi tvrdo kritizoval vedenie ruskej armády.

Jevgenij Prigožin nie je jediný človek, ktorý mal vplyv a postavenie a dovolil si kritiku. Putina síce priamo nekritizoval, ale napríklad vyvrátil všetky základné Putinove argumenty na zdôvodnenie vojny proti Ukrajine. To je veľká sila.

Prigožin takto ozvučil nový politický program pre Rusko.

Hovoríte však o Prigožinových vyjadreniach z minulého týždňa, teda tesne pred spustením vzbúreneckých manévrov.

Nielen. Navyše, nie je to jediný príbeh tohto typu. Prvým bol Igor Girkin, známy aj ako Strelkov. Bol to Rusmi dosadený prvý minister obrany takzvanej Doneckej ľudovej republiky. V roku 2014 viedol operácie „zelených mužíčkov“ na území Ukrajiny.

Girkin alias Strelkov sa stal taký populárny, že v roku 2016 ho Rusi museli niekam odložiť, aby im neprekážal.

Je to podobný príbeh ako Prigožin, človek, ktorý kvôli vojenským zásluhám atakoval Putinovu popularitu. Strelkov pred začiatkom vojny na Ukrajine tvrdil, že je nezmyselné a šialené, aby Rusi dobyli Ukrajinu. Hovoril, že sa to dalo urobiť v roku 2014 a „teraz nedobyjeme ani Charkov“.

Strelkov je vojenský stratég, vojne rozumie, zároveň je to zločinec, súd v Holandsku ho uznal za vinného v prípade zostrelenia lietadla malajských aerolínií.

Prigožin sa chcel stať tvárou vojny. Aj sa ňou stal, je to „osloboditeľ“ Bachmutu, autor jediného úspechu ruskej zimnej ofenzívy. Soledar a Bachmut padli vďaka vagnerovcom. Prigožin vymyslel systém využitia trestancov, sám strávil nejaký čas vo väzení a rozumie nepísaným zákonom tohto prostredia.

Prigožin sa síce posunul do politickej roly, ale podľa mňa tam primárne bol osobný záujem, aj keď ten má aj majetkovú a politickú rovinu. Putin sa však v spore medzi Prigožinom a vedením ruskej armády priklonil na stranu ministra obrany Sergeja Šojgua, čo sa ukázalo pred niekoľkými týždňami, keď dal Putin nariadenie všetkým príslušníkom súkromných armád, že musia podpísať kontrakt s ministerstvom obrany.

Vtedy Prigožin pochopil, že Putin ho odhodil.

Hlavný dôvod Prigožinovej vzbury bol teda v tom, že nechcel svoje jednotky podriadiť oficiálnemu vedeniu ruskej armády?

Nie, Prigožin by ich podriadil, keby Putin odstránil ministra obrany Šojgua a na jeho miesto dosadil práve jeho. To bola jeho osobná ambícia, ktorá zostala nenaplnená.

Prigožin pochopil, že keď jeho vojaci podpíšu kontrakty s ministerstvom obrany, tak stratí svoju silu, lebo práve tá súkromná armáda bola jeho silou.

Putina dobieha systém, ktorý sám vymyslel. Systém spočíva v trhu tajných služieb a trhu armád. Diktátor, ktorý dosť zasiahol do ekonomiky a do súkromného majetku, pochopil, že trhy fungujú, lebo jednotlivé služby sa potom vzájomne kontrolujú.

Tento trh so súkromnými armádami sa mu však vymkol z rúk. Systém začal zlyhávať. To, čo sme videli v sobotu, je jasným dôkazom, že systém, tak ako bol vymyslený Putinom, začína zlyhávať.

Primárnym motívom Prigožina nebolo zosadiť Putina. On chcel byť minister obrany, možno náčelník generálneho štábu a chcel vymeniť ministra obrany Sergeja Šojgua.

Nebolo primárnym dôvodom Prigožina na jeho vzburu to, čo verejne opisoval? Mám na mysli jeho sťažnosti týkajúce sa slabého zásobovania počas dobývania Bachmutu, potom spomínaný odpor k podpísaniu kontraktu s ruskou armádou a nakoniec nedávna epizóda, keď údajne ruská armáda ostreľovala jednotku jeho žoldnierov a veľa jeho mužov prišlo o život. Nedohnali tieto udalosti Prigožina k vzbure?

K stretom medzi vagnerovcami a ruskou armádou dochádzalo, poznáme príbeh, keď vagnerovci zajali jedného ruského plukovníka, niekoľko dní ho vypočúvali a vydierali. Armáde brali vojakov, brali im techniku a spôsobovali chaos.

Prigožin však ozvučil nový politický program, keď spochybnil Putinove argumenty pre vedenie vojny na Ukrajine. Vtedy ho vyzval. To sa udialo pred touto akciou. Predtým Prigožin kritizoval ministra obrany a generálny štáb, neschopných veliteľov a zlú organizáciu. Keď však pochopil, že Putin sa definitívne priklonil na stranu ľudí, ktorých kritizoval, tak vedel, že mu ide o všetko, že mu ide o život.

„Táto Prigožinova avantúra zvyšuje predpoklad, že budeme svedkami riadeného odchodu Vladimira Putina.“Zdieľať

Prigožin ozvučil nový politický program ako alternatívu patriotov, ktorí chcú, aby režim zostal taký, aký je, aby majetky zostali rozdelené rovnako, ale zároveň sú ochotní baviť sa s Ukrajinou o hraniciach z roku 1991 a o ukončení tejto vojny, ktorá je pre Rusko nezmyselná.

Toto je to najdôležitejšie. Toto Prigožin ozvučil a žije to na internete.

Keď mal Putin pred niekoľkými týždňami stretnutie s vojenskými blogermi, tak sa to udialo preto, lebo Prigožin ovládol ruský internet. On sám má asi 15 kanálov na Telegrame, prevádzkoval trolliu farmu.

Prigožin nie je hocikto. Slúžil v zahraničných aktivitách dezinformačného typu, vojensky napĺňal záujmy Ruska v Afrike i v Sýrii.

Putinovi teda vznikol reálny a vážny problém.

Podľa mňa Putin zle rozdal karty. Videli sme, že ľudia v Rostove Prigožinovi tlieskali, vítali ho. V priebehu pár hodín prešiel cez dve oblasti, obsadil jednu z najväčších základní, ktoré Rusko má.

Mohlo sa niečo takéto stať len odvážnym, rýchlym konaním Prigožina, ktorý bol zahnaný do kúta a bojoval o prežitie, alebo túto akciu museli „posvätiť“ iní, vplyvní ľudia?

Tu môžeme len špekulovať, ale bez podpory niektorých ľudí, ktorí sú Putinovi najbližšie, by toto nebolo možné, nebola by možná ani nijaká kritika. Aj Girkin Strelkov má podľa mňa takúto ochranu vplyvných ľudí.

Girkin sa raz vyjadril, že ochrannú ruku nad Prigožinom drží Sergej Kirijenko, Putinov splnomocnenec pre okupované územia. Nad Kirijenkom je Jurij Kovaľčuk, najbližší priateľ Vladimira Putina. Je to jeden z mála ľudí, s ktorými sa Putin bavil aj počas pandémie, a mnohí pozorovatelia hovoria, že Kovaľčuk má veľkú zodpovednosť za Putinovo rozhodnutie zaútočiť na Ukrajinu.

Ak bola táto Prigožinova akcia podporovaná inými vplyvnými Rusmi, prečo sa vagnerovci 200 kilometrov pred Moskvou otočili a vrátili na základne?

Mohla to byť vyhrážka Putinovi. Sú ľudia, ktorí možno chceli Putinovi ukázať, že má hranice. Táto akcia totiž Putina dosť oslabuje. Je to prvýkrát, keď celé Rusko videlo, že Putin je slabý. Lukašenko mu dohodol mier? Ráno Putin verejne povie, že je to zrada, nôž do chrbta a veľmi tvrdo sa s tým porátajú.

O pár hodín tvrdé porátanie spočíva v dohode, že sa nič nedeje. Prigožin si to zrejme po rokovaniach s Lukašenkom zrátal. Potreboval si zachrániť vlastný život, lebo inak by ho Šojgu a Gerasimov zlikvidovali, bola to otázka času.

Potreboval teda nejaké osobné garancie, i keď dôverovať Lukašenkovi a Putinovi je otázne. Nemyslím si však, že Prigožin je taký naivný, aby sa nechal zlynčovať.

Postup na Moskvu bol zastavený podľa mňa aj z racionálnych dôvodov. Ovládnuť so šiestimi tisíckami bojovníkov osemmiliónové mesto je nemožné, ani sám tomu neveril, jedine za predpokladu, že by sa k nemu pridávali iní.

Opakujem, že Putin dekrétom o povinnosti súkromných armád podpísať kontrakty s ministerstvom obrany nedal Prigožinovi šancu. Ten pochopil, že je to jeho koniec. Postavil sa preto do politickej roly, vedel, že už nestačia nejaké osobné dohody. Urobil preto politický program.

Politický program je na stole. Vďaka Prigožinovi máme program pre tých, ktorí chcú zastaviť túto vojnu, chcú zachrániť Rusko a zároveň nechcú zmeniť režim. To sa dá spraviť tak, že sa spochybnia dôvody vedenia vojny, prizná sa, že to bola chyba, Šojgu, Gerasimov a ďalší za to ponesú zodpovednosť, je otázne, čo bude s Putinom, ale s Ukrajinou sa bude rokovať o mieri. Toto je podľa mňa kľúčová vec, ktorú treba čítať z Prigožinovej avantúry.

Toto sa však nebude dať spraviť bez toho, aby Vladimir Putin neskončil vo svojej funkcii, nie? Lebo Putin celý čas tvrdí opak.

Táto Prigožinova avantúra zvyšuje predpoklad, že budeme svedkami riadeného odchodu Vladimira Putina.

Nie je toto len naším zbožným želaním? Nepreceňuje sa táto udalosť? Aj západní predstavitelia vrátane nášho ministra zahraničných vecí spomínajú, že sa ukázala slabosť Putinovho režimu. Nepreháňa sa to, nemôžu sa veci vrátiť do pôvodných koľají bez akýchkoľvek zmien, aj keď si zmenu prajeme?

Nepreháňa sa to. Ruská propaganda mohla prezentovať porážku pri Chersone ako víťazstvo. Nevylučoval som ani scenár, že ak by sa aj Putin stiahol z Ukrajiny, tak by to propaganda vykreslila ako víťazstvo, aj keď by to nebolo možné úplne, lebo tu je internet a Prigožin, ktorého nemá Putin úplne pod kontrolou.

Toto však bolo v priamom prenose. Ráno Putin kričí, že Prigožina tvrdo potrestá, lebo je zradca. Toto by aj Rusi očakávali od rozumného vládcu, ktorý robí rozumné rozhodnutia. Večer v ten istý deň sa však ľudia dozvedia, že to neplatí.

Spraví však toto niečo s letargickým národom, ktorý je desaťročia zvyknutý poslúchať silného lídra?

Otriaslo to zásadným spôsobom Putinovou autoritou, tak ako vojna otriasla naratívom, že Rusi sú silní a ostatní sa ich musia báť. Ukázalo sa, že sila ruskej armády je mýtus.

Toto je prvýkrát, keď sa ukázalo, že Putin je slabý prezident. A robí stále ďalšie lapsusy. Na Petrohradskom fóre tvrdil, že Rusi zničili päť Patriotov, aj keď Ukrajinci dostali len tri. Putin sa rozhoduje neadekvátne, lebo dostáva neadekvátne informácie.

Myslíte si však, že sa prakticky môže niečo stať, keď národ vidí „báťušku cára“ poníženého?

Jednoznačne áno, lebo sa na neho pozerajú ako na „báťušku cára“. Praktické dôsledky sa prejavia v znížení dôvery. Rusi sú v šoku.

Druhá vec, máme na stole ozvučený politický program pre terajší režim. Možno bez Putina. Ale môže to predstavovať program pre ľudí, ako je Kovaľčuk a ďalší.

Možno ste zaznamenali naratív, ktorý hovorí, že z Prigožinovej avantúry a z otrasenia Putinovej autority sa netreba tešiť, lebo po Putinovi príde niekto horší a ešte budeme spomínať na tie časy, keď diktátor Putin držal stabilitu a poriadok. Čo vy na to?

Nesúhlasím, lebo všetko je o systéme. Ten systém vybudoval Putin. Systém je pre nešťastné rozhodnutie začať vojnu na Ukrajine pod obrovským tlakom a zlyháva. Vymyká sa mu z rúk.

Je jedno, či tam bude Putin alebo niekto iný, systém bude aj tak zlyhávať, lebo nie je adekvátny výzvam, ktorým čelí.

Putinov systém nekorešponduje s aktuálnou realitou. Realita je taká, že Rusko nemá najsilnejšiu armádu, je agresor, nemá pravdu v tejto vojne a potrebuje sa dohodnúť s Ukrajinou, dohodnúť sa s EÚ, obnoviť dodávky ropy a zemného plynu, lebo žiadnu inú alternatívu nemá. Rusko potrebuje kooperatívne vzťahy. Musí si priznať, že keď chcelo vyzvať svet, aby sa zmenil, tak z toho je ich vlastná porážka.

Rusko nemôže mať lídra, ktorý robí rozhodnutia, ktoré Rusko ničia. Čína na oslabenie Ruska len čaká. Čo dobrého táto vojna priniesla Rusom? Rusi sa to už musia pýtať.

V poslednej časti rozhovoru sa dozviete, čo Prigožinova avantúra znamená priamo pre vojnu na Ukrajine a situáciu na frontových líniách a aký je globálny dôsledok víkendového diania v Rusku.