Komentáre a názory 31. máj 2023

Ad: Martin M. Šimečka Keď spojíte fatalizmus s mesiášstvom a vyjde vám z toho konšpirácia

Jakub Lipták
Jakub Lipták

Komentátor Denníka N venoval konzervatívcom dva texty, z ktorých vyplýva, že nám vôbec nerozumie.

Komentátor Denníka N venoval konzervatívcom dva texty, z ktorých vyplýva, že nám vôbec nerozumie.

Jozefína Majchrák Jozefína Majchrák

Jakub Lipták

Keď spojíte fatalizmus s mesiášstvom a vyjde vám z toho konšpirácia
Foto: TASR/Jakub Kotian

Komentátor Denníka N a bývalý šéfredaktor denníka SME Martin Milan Šimečka konzervatívcom v uplynulých pár týždňoch venoval dva články, pri ktorých by sme sa mohli pozastaviť a trochu si ich rozobrať.

Oba komentáre majú spoločnú jasnú víziu o budúcnosti a takmer by sme ich mohli nazvať futurologické. Kým však futurológia je štúdiom možných scenárov budúcnosti, autor týchto komentárov má celkom jasno v tom, čo sa v nej stane.

Presne vie, čo prinesie blízka i menej blízka budúcnosť, jasnozrivo vidí, aká doba príde a čo kto alebo urobí – a teda uspeje –, alebo neurobí – a teda zlyhá. V tomto kontexte rád prorokuje o konzervatívcoch, o (liberálnej) demokracii, o svete a vôbec.

V prvom z týchto komentárov s názvom Koniec nadvlády mužov sa blíži, ale nevzdajú sa lacno opisuje, ako ho v krčmách v Berlíne obsluhovali muži a aj mu muži upratovali hotelovú izbu. Usudzuje, že je to znakom končiaceho sa patriarchátu, ktorý slabne aj na Slovensku.

Následne uvádza: „Všetky snahy o sprísnenie interrupcií, odmietanie práv LGBTI+ ľudí či Istanbulského dohovoru nie sú ničím iným než snahou udržať moc v rukách mužov, na ktorú majú podľa svojho názoru historický nárok.“

Oprostené od ideologického slovníka, Šimečka vlastne tvrdí, že konzervatívne agendy ako ochrana života od počatia, ochrana manželstva a tradičnej rodiny či odmietanie rodovej ideológie sú vlastne akousi patriarchálnou mocenskou politikou, za ktorou sa skrýva utláčanie žien mužmi.

Šimečkovo tvrdenie má charakter jasnej konšpirácie. Naznačuje akési sprisahanie mužov, ktorí sa prostredníctvom konzervatívnych politík usilujú o nadvládu nad ženami.Zdieľať

Problém je, že komentátor Denníka N vôbec – ale ani trochu – nerozumie konzervatívcom.

Šimečkovo tvrdenie má totiž charakter jasnej konšpirácie. Naznačuje totiž akési sprisahanie mužov, ktorí sa prostredníctvom konzervatívnych politík usilujú o nadvládu nad ženami.

Táto hypotéza obsahuje viacero absurdností, veď prečo máme toľko konzervatívnych žien a toľko liberálnych, respektíve progresívnych mužov? To sú jedni aj druhí oklamaní alebo hlúpi, keď idú proti sebe?

A prečo sa my konzervatívni muži vlastne usilujeme o akési udržanie moci nad ženami? Vari nemáme nič iné na starosti, len si hovieť v našej moci a utláčať ženy?

Komentár pokračuje ódou na liberálnu demokraciu a prognózou o konci „neprirodzenej nadvlády mužov“.

Komentátor Denníka N konzervatívcom venoval ďalší komentár s titulkom Konzervatívci sa budú musieť rozhodnúť, čo s demokraciou.

Začína sa obľúbenou dezinformáciou o tom, že vyradenie Tarageľovej a Pišťankovej knihy Sekerou a nožom z povinnej literatúry bola cenzúra, čo nijako nesedí, keďže vyradenie nejakej knihy z povinnej literatúry nie je cenzúrou, a takéto prirovnanie je urážkou všetkých obetí skutočnej cenzúry v dejinách ľudstva.

Tentoraz Šimečka argumentuje, že ženy sa už spod mužskej nadvlády oslobodili. Šimečka doslova píše: „Oslobodenie žien spod mužskej nadvlády (ktorému predchádzalo zavedenie ich volebného práva) zároveň spôsobilo, že majú menej detí.“

Pre kontext: prvý komentár je zo 17. apríla 2023, druhý z 29. mája. Stačilo teda počkať mesiac aj čosi a konečne sa to podarilo – ženy sa oslobodili spod nadvlády mužov.

V druhom komentári autor uvádza viaceré konštatovania o konzervatívcoch. Zbavovanie rôznych skupín ľudí spoločenského útlaku vraj vnímame ako cestu do záhuby, preto to chceme zvrátiť alebo aspoň zastaviť – ale to sa nám nepodarí, ibaže by sme chceli obetovať demokraciu, respektíve liberálnu demokraciu (Šimečka tieto dva pojmy v texte zamieňa).

Toto je vlastne nosná téza celého článku: alebo sa my konzervatívci podvolíme trendu „čoraz detailnejšieho uplatňovania ľudských práv“, ktorý Šimečka nazýva vývojom, alebo sa prikloníme k „demontáži demokracie a návratu k autoritatívnemu štátu“.

Nič iné neexistuje – len nula (autoritatívny režim) a jednotka (stále sa vyvíjajúca liberálna demokracia). Liberálna demokracia je zároveň zázračným všeliekom na akúkoľvek nepriazeň, slovami exšéfa denníka SME: „to všetko sú neželané dôsledky úspechu liberálnej demokracie, na ktoré ona nájde liek, lebo sa neustále vyvíja“.

Cesta nás konzervatívcov je cestou stráženia demokracie a jej napĺňania hodnotami ľudských práv v zmysle slobody a dôstojnosti človeka.Zdieľať

Svet predsa nie je čierno-biely a nefunguje na princípe jednotiek a núl. Väčšina slovenských konzervatívcov si to veľmi dobre uvedomuje. Má vlastnú cestu a nechce sa nechať vmanévrovať ani do jedného extrému, čo, samozrejme, irituje ľudí na oboch póloch.

Napokon, slovenskí konzervatívci po roku 1989 niekoľkokrát ukázali, že sú strážcami demokracie a jej napĺňania hodnotami ľudských práv v zmysle slobody a dôstojnosti človeka. Nemôžu však súhlasiť so zneužívaním a s dezinterpretáciou ľudských práv do podôb, ktoré nikdy nemali a keď miesto svojho pôvodného účelu slúžia ako nástroj ideologického boja a kyjak na oponentov.

Šimečkove komentáre sú zvláštnou zmesou fatalizmu a mesiášstva popretkávanou konšpirovaním. Aj je všetko už priezračne jasné a dopredu dané, ale zároveň treba všetkých poúčať, ako majú čo robiť, lebo inak bude s nami zle-nedobre.

Bez poznania kontextu by oba komentáre nestáli za vážnejšiu reflexiu. Lenže ich autorom je rešpektovaný novinár vo veku, s ktorým sa spájajú určité šediny – v dobrom slova zmysle.

Je preto sklamaním, že namiesto toho, aby boli v tomto prípade známkou múdrosti a podnecujúcej kritiky slovenských konzervatívcov, sú znakom iba obyčajného mudrovania.

Ak máte otázku, tip na článok, návrh na zlepšenie alebo ste našli chybu, napíšte na redakcia@postoj.sk
Diskusia 0
Diskusia 0