Alojz Hlina u liberálov Skalných voličov SaS neodradí, sotva však Sulíkovi prinesie nejakých nových

Keď na palube lode pri brehu Dunaja Richard Sulík verejne uvítal Alojza Hlinu na kandidátke SaS, opísal ho ako „človeka, ktorý si v politike a v živote toho preskákal neskutočne veľa na to, aby vedel, kam Slovensko patrí…“.

Mohol dodať, že Alojz Hlina hlavne už preskákal pomaly celé stranícke spektrum. Sympatie k Mečiarovi v 90. rokoch nech sú mu odpustené ako mladícka nerozvážnosť. Na prelome milénia sa angažoval v prakticky neznámej Strane mladých demokratov, ktorej tiež predsedal.

Do parlamentu sa však prebojoval až v roku 2012 na kandidátke OĽaNO. Po polroku z poslaneckého klubu hnutia Igora Matoviča odišiel, lebo mu prekážalo, že predseda fakticky stranu vlastnil a nefungovali v nej štandardné demokratické mechanizmy.

V roku 2013 ohlásil Alojz Hlina založenie strany Občania (respektíve Občania Slovenska). Denníku SME vtedy povedal, že má ísť o stredovú politickú stranu, lebo „stred, ktorý žijeme, tu vlastne nemá zastúpenie“.

S týmto projektom neprerazil. Namiesto toho v roku 2015 vstúpil do poslaneckého klubu KDH. Za kresťanských demokratov kandidoval ďalší rok v parlamentných voľbách, no hnutie pod vedením Jána Figeľa sa vtedy prvýkrát tesne nedostalo do Národnej rady.

Po volebnom fiasku a Figeľovom odstúpení bol Alojz Hlina zvolený za predsedu KDH. V roku 2016 sa presadil najprv proti riaditeľke gymnázia v Prievidzi Eleonóre Porubcovej a o dva roky neskôr post obhájil proti Richardovi Vašečkovi, ktorý si do KDH len na chvíľu odskočil z OĽaNO, aby napokon skončil v Kresťanskej únii.

Dve zásadné chyby

Pre kresťanských demokratov bolo určite experimentom zvoliť si za predsedu človeka pochádzajúceho z vonkajšieho prostredia. No hnutiu sa návrat do parlamentu nepodaril ani pod vedením Alojza Hlinu v roku 2020. Ako predsedovi mu nechýbala energia a poznateľnosť vo verejnosti (čo je napríklad stále Achillovou pätou súčasného predsedu Milana Majerského), lenže dopustil sa prinajmenšom dvoch chýb, ktoré sa KDH stali osudnými.

Prvou bol konflikt s Annou Záborskou. Hlina presadil zásadu, že trikrát zvolený kandidát hnutia do NR SR či Európskeho parlamentu už nemôže kandidovať štvrtý raz. To znamenalo, že Záborská už v roku 2019 nemohla kandidovať za KDH vo voľbách do EP. Z hnutia teda odišla a založila Kresťanskú úniu, s ktorou sa v roku 2020 dostala do Národnej rady na kandidátke OĽaNO.

Druhou chybou Alojza Hlinu bol pakt o neútočení medzi KDH a PS/Spolu. Strany sa jednak zaviazali, že sa nebudú napádať v predvolebnej kampani, jednak deklarovali ochotu spolupracovať po voľbách v prípadnej koaličnej vláde.

Tým si kresťanskí demokrati odkryli pravé krídlo. Namiesto toho, aby sa voči progresívcom vymedzilo, stalo sa KDH terčom kritiky z konzervatívnych kruhov a časť jeho zneistených voličov radšej krúžkovalo kandidátov Kresťanskej únie na kandidátke OĽaNO. Tých voličov bolo dosť na to, aby kresťanskí demokrati skončili tesne pod piatimi percentami.

Samotný Hlina sa viac ako voči Igorovi Matovičovi v kampani pred voľbami v roku 2020 vymedzoval voči Borisovi Kollárovi a hnutiu Sme rodina. Až v jej závere akoby vycítil, akým ohrozením sú pre jeho hnutie kresťanskí aktivisti na kandidátke OĽaNO. To už bolo neskoro.

V roku 2021 Alojz Hlina KDH opustil a ohlásil spoluprácu s Tomášom Druckerom, ktorý bol ministrom zdravotníctva v tretej vláde Roberta Fica, a jeho Dobrou voľbou. Strana zmenila aj názov na Dobrá voľba a Umiernení. V politickom subjekte sa angažoval tiež bývalý novinár Rado Baťo.

Tento rok vo februári Hlinova platforma Umiernených opustila Dobrú voľbu na protest proti rokovaniam o zlúčení s Hlasom Petra Pellegriniho. A teraz zakotvil bývalý predseda KDH v SaS tvrdiac, že ide zachraňovať slovenskú pravicu…

Neúspešný politický performer

Na palube lode, ktorá mala asi evokovať Titanic, Richard Sulík vyjadril potešenie, že „umiernený kresťan Hlina“ kandiduje za „liberálnu a tolerantnú“ SaS. Bývalý predseda KDH tak má zrejme pritiahnuť aj nejakých konzervatívnych voličov.

Problém Alojza Hlinu je, že ako čmeliak skáče z kvietka na kvietok po celej politickej lúke, ale máloktorú stranu dokáže opeliť nejakými percentami. Jednoducho, neoslovuje voličov.

Jeho politický neúspech je vlastne záhadou. V dobe, keď demokracia degeneruje do zábavokracie, dokázal Hlina upútať pozornosť politickým performerstvom (napríklad keď si svojho času „bral späť“ slovenskú vlajku zo sídla Slotovej SNS alebo keď zamuroval vchod do nebankovky). V tomto pripomína Igora Matoviča. Hlinove kúsky akurát nikdy nedosiahli úspech cirkusových predstavení jeho trnavského konkurenta.

Budú kvôli Hlinovi voliť SaS nejakí dezorientovaní konzervatívci? Aj keby bývalý predseda KDH nejakých voličov na seba viazal, tri progresívne grácie v prvej päťke kandidátky (Cigániková, Kolíková, Marcinková) sú takou veľkou päsťou na oko, že hodiť to SaS by mal mať problém nieže konzervatívec, ale aj nejeden klasický liberál.