Logické, ale šialené Prečo je trasgenderizmus úplne prirodzeným vyústením sexuálnej revolúcie

Jestvuje priama cesta od začiatku sexuálnej revolúcie k onomu čudnému fenoménu zvanému transgenderizmus, ako aj k onej ešte čudnejšej podsekcii transgenderizmu, „nebinár“-izmu. Neskorší vývoj v tomto šialenom kurze vyplýval z predchádzajúceho s nevyhnutnosťou podobnou systému euklidovskej geometrie.

Sexuálna revolúcia (aspoň vo svojom americkom vydaní) sa začala začiatkom 60. rokov 20. storočia. Najprv vyzerala ako neslušná, ale relatívne neškodná vec. Chlapci a dievčatá na vysokej škole si skrátka povedali, že pôjdu spolu do postele, a zároveň žiadali, aby starší od nich, čiže ich rodičia a predstavení na škole, toto porušovanie pravidiel konvenčnej (a kresťanskej) morálky buď schvaľovali, alebo aspoň tolerovali.

„Ako to ublíži spoločnosti,“ pýtali sa títo chlapci a tieto dievčatá, „ak si na konsenzuálnej báze navzájom preukazujeme intímnu sexuálnu náklonnosť? Nezabúdajte, že sa navzájom milujeme a vždy používame antikoncepciu.“

Samozrejme, z „lásky“ sa čoskoro stal eufemizmus pre rozličné sexuálne intímnosti, ktoré boli skôr chlipné než láskyplné. Revolúcia sa z akademickej pôdy rýchlo rozšírila, no nie každý si dal tú námahu, aby používal antikoncepciu. Onedlho sa Amerika stala svedkom epidémie mimomanželských tehotenstiev a pôrodov. Neprešlo mnoho rokov a bežným javom na americkej scéne sa stalo rodičovstvo mimo manželstva a deti bez otca.

To celkom logicky viedlo k novému „uznaniu“ predností potratov. Dovtedy sa potraty obvykle vnímali ako absolútne zlo, čosi ako vražda. Teraz sa začali vnímať ako nevyhnutné zlo. Napokon, ako by mohli mať Američania morálny režim sexuálnej slobody, keby nemali v zálohe potraty, keď sa vyskytne chyba?

Čoskoro sa zapojil aj Najvyšší súd, keď v americkej Ústave „našiel“ právo na potrat – a tak dokázal, že napriek tomu, že ho tvorilo „deväť starých mužov“, dokáže byť rovnako „in“ ako ktorýkoľvek vysokoškolák.

Súd bol tak trochu ako Krištof Kolumbus, ktorý objavil nový právny či morálny kontinent. Súd bol dokonca ešte väčší ako Kolumbus. Taliansky moreplavec neurobil nič viac, iba objavil kontinent, ktorý tu bol skôr, ako ho objavil, kým Súd (či aspoň siedmi z jeho deviatich členov) objavil – a zároveň vytvoril – nový právny či morálny kontinent, čo bol skôr božský než kolumbovský počin.

Len čo sa zaistil princíp sexuálnej slobody, už nedávalo zmysel, aby boli muži a ženy v manželstve viazaní manželskými sľubmi. Tak sa začali staré rozvodové zákony v jednom štáte za druhým nahrádzať zákonmi povoľujúcimi rozvod „bez viny“. Od polovice 70. rokov 20. storočia bol rozvod v Spojených štátoch z právneho, aj keď nie vždy zo psychologického hľadiska úplná brnkačka.

Podobne, keď sa dosiahla sexuálna sloboda pre heterosexuálov, nedávalo zmysel odopierať podobnú slobodu homosexuálom. Tak sa zrodilo hnutie za práva gejov, ktoré pre gejov a lesby požadovalo nielen slobodu, ale aj rešpekt a čestné miesto v spoločnosti.

Toto viedlo – veď ako by mohlo neviesť? – k požiadavke rovnakopohlavného „manželstva“ alebo „manželskej rovnosti“, ako sa progresívci zhodli, že ho budú nazývať. V roku 2015 vykonal Najvyšší súd, ktorý bol „in“ tentoraz v pomere 5:4, ďalší zo svojich veľkých tvorivých objavov: „zistil“, že Ústava Spojených štátov obsahuje právo na rovnakopohlavné „manželstvo“. Bolo to právo, ktoré doň tvorcovia tohto prelomového dokumentu zjavne napísali neviditeľným atramentom, čo vysvetľuje, že toto právo nikto nevidel, až kým ho nepreskúmali progresívci v ultrafialovom svetle postkresťanskej múdrosti.

V tej chvíli si niektorí z nás, ktorí vážne zaostávajú za dobou a zjavne nie sú na „správnej strane dejín“, povedali: „No, všetko je to veľmi zlé, ale aspoň je to už za nami. Teraz sa môžeme vrátiť do normálu. Veď napokon, čo ešte môžu žiadať?“

Svojich nepriateľov sme podcenili. Barack Obama a Joe Biden ešte neprestali skákať od radosti z veľkého objavu ústavného práva na gejské manželstvo a naši progresívni bratia a sestry už oznámili spustenie ďalšej veľkej krížovej výpravy, kampane, aby bol svet bezpečný pre transgenderizmus. Z hnutia za práva gejov sa tak stalo hnutie LGBT.

A prečo nie? Ak nás hnutie za práva gejov naučilo, že pokiaľ ide o erotickú lásku, vôbec nemusíme brať do úvahy zjavný úmysel prírody, že erotická láska je čosi, čo sa má diať iba medzi mužmi a ženami, a nie medzi mužmi a mužmi ani medzi ženami a ženami, prečo by sme potom mali venovať akúkoľvek pozornosť sexuálnej výbave, ktorú nám poskytla príroda (alebo Boh)?

Ak moja genitálna výbava nemá legitímne slovo či hlas, aby mi povedala, koho mám milovať, prečo by mi mala hovoriť do čohokoľvek iného? A prečo by ma mala moja genitálna výbava akokoľvek viazať, či už ide o sexuálne správanie, alebo o sexuálnu identitu? Prečo by mi mala hovoriť, aký záchod mám používať? Prečo by mi mala diktovať, do ktorého plaveckého či zápasníckeho tímu, mužského alebo ženského, mám patriť?

Navyše ak (v skutočne progresívnej spoločnosti) môže muž povedať: „Ja som žena“ a žena môže povedať: „Ja som muž“, prečo by nemohol niekto povedať: „Ja som nebinárny, bezrodový, nie som muž ani žena“? Kultúrne dominantné sily v dnešnej Amerike vŕšia so zúrivou logikou jednu absurditu na druhú.

Ktovie, čo bude ďalej? Ak máte živú fantáziu, možno sa vám podarí predpovedať budúcnosť, ktorú nám progresívci chystajú. No veľmi sa tým nezaoberajte. Možno z toho budete mať zlé sny.

Dobré však na tom je, že prezidentom je jeden z našich spolubratov katolíkov, Joe Biden.

Aha, zabudol som. Biden je kapitánom tímu, ktorý podporuje túto šialenú agendu.

Nezúfajte. Naši katolícki biskupi, odvážni ako Jana z Arku, stoja ako Horatius pri moste a neboja sa ničoho, iba toho, že sa znepáčia Bohu. Tí nás ochránia pred týmto protikresťanským a proticivilizačným šialenstvom. Alebo nie?

Originál článku v angličtine nájdete TU. Preložil Matúš Sitár.

David Carlin je profesor na dôchodku, ktorý vyučoval sociológiu a filozofiu na Community College v Rhode Island, autor knihy The Decline and Fall of the Catholic Church in America (Rozklad a pád Katolíckej cirkvi v Amerike) a najnovšie Three Sexual Revolutions: Catholic, Protestant, Atheist (Tri sexuálne revolúcie: katolícka, protestantská a ateistická).

Rubrika K veci je tvorená autorskými článkami prestížneho amerického magazínu The Catholic Thing, vychádza s podporou Kolégia Antona Neuwirtha. Článok nie je vyjadrením názoru Kolégia Antona Neuwirtha.