Spoločnosť 30. máj 2023

Hudobník a aktivista Anton Popovič Električka pred novým SND bude výsmech kultúre. Mienku odborníkov mesto ignoruje

Jakub Lipták
Jakub Lipták

Neviem si predstaviť stav vedomia, v akom sa nachádza primátor Vallo, keď silou-mocou pretláča toto barbarstvo, hovorí Popovič.

Jozefína Majchrák Jozefína Majchrák

Jakub Lipták

Električka pred novým SND bude výsmech kultúre. Mienku odborníkov mesto ignoruje
Anton Popovič. Foto: Robert Hüttner

Neviem si predstaviť stav vedomia, v akom sa nachádza primátor Vallo, keď silou-mocou pretláča toto barbarstvo, hovorí Popovič.

Anton Popovič je producent, dirigent, skladateľ, hudobník a občiansky aktivista. Bol jedným z aktérov Nežnej revolúcie na Slovensku. 

Bol riaditeľom Slovenského ochranného zväzu autorského, premiérovo uviedol diela viacerých slovenských skladateľov, dirigoval hudbu do viacerých oceňovaných filmov a ako skladateľ realizoval početné scénické a celovečerné tituly.

Od roku 2019 sa angažuje za zachovanie pešej zóny pred novou budovou Slovenského národného divadla, ktorú má podľa plánov hlavného mesta pod vedením Matúša Valla preťať električková trať.

V rozhovore opisuje genézu stroskotaných snáh o participáciu odbornej verejnosti na tomto projekte a vysvetľuje, aké negatíva môže mať jeho realizácia na verejný priestor v meste i na prevádzku SND.

Autor rozhovoru sa v minulosti ako bratislavský občiansky aktivista venoval tejto téme a bol súčasťou Výzvy za zachovanie pešej zóny medzi SND a Nábrežím M. R. Štefánika.

Slovensko tento rok oslávilo tridsiate výročie svojho vzniku. Boli ste jednou z osobností študentského hnutia v roku 1989, do akej miery sa podľa vás podarilo naplniť ciele Novembra?

November ‘89 zhmotnil našu túžbu po slobode a po dôstojnom živote. Žili sme v krajine obohnanej ostnatým drôtom, v ktorej bola štátnym násilím uplatňovaná komunistická ideológia. Hľadali sme podobu slobodného, dôstojného života bez nadvlády privilegovaných mocipánov zneužívajúcich svoje postavenie.

Tak ako bol November ‘89 etickým hnutím za ľudské práva a demokraciu, tak neeticky a priam protidemokraticky prebiehala následná politická reorganizácia. Deväťdesiate roky boli veľmi ťažké. Bolo potrebné priniesť veľa občianskeho angažovania, aby sme sa dostali do akých-takých štandardných pomerov západnej podoby demokracie, aby bolo evidentné, že chceme patriť k európskej kultúre, do Európskej únie a do medzinárodných štruktúr, ktoré nás môžu chrániť. Okrem požiadavky naplnenia týchto slobôd bola novembrová túžba po slobode premietnutá do predstavy o férovom spravovaní vecí verejných, do zodpovedného nakladania so zverenou demokratickou mocou.

Naplnilo sa to?

Registrujem, že viacero ľudí, ktorí priamo zažili November ‘89, to vníma tak, že aj po dlhom čase rozvoja demokracie sa opakovane ocitáme v situácii, v ktorej je služba verejnosti politickými garnitúrami v podstate znefunkčňovaná.

Naša predstava bola, že keď odídu komunisti ako uchvátitelia moci, ktorí ju zneužívali na svoj účel a svoje ciele, spoločnosť bude od toho oslobodená. Ani vo sne by mi nenapadlo, že práve ľudia zvolení demokratickými mechanizmami sa nakoniec spravidla takmer vždy chopia zverenej moci spôsobom, že si ju privlastnia, priam ju vnímajú ako svoj kariérny postup v spoločnosti. A verejnosť upracú tak, aby im „nezavadzala“ pri realizácii ich predstáv o uplatňovaní zverenej moci.

„Demokracie – toť diskuse,“ hovoril T. G. Masaryk. Zastupiteľská demokracia neznamená, že politici majú štyri roky ignorovať hlas verejnosti z procesov správy vecí verejných.

V zmysluplnej diskusii prebieha výmena názorov. V tomto vidím najčastejšiu príčinu vzniku našich spoločenských problémov. Systém, ktorý nepripúšťa spätnú väzbu, degraduje.Zdieľať

V tomto zmysle je to uvedené aj v zákone o organizácii činnosti vlády a ústrednej štátnej správy, ktorý uvádza: „orgány štátnej správy využívajú poznatky verejných inštitúcií, vedeckých inštitúcií, výskumných pracovísk a stavovských a profesijných organizácií; zapájajú ich najmä do práce na riešení otázok koncepčnej a legislatívnej povahy“. O participácii sa pravidelne píše v programových vyhláseniach vlády, sú prijímané koncepcie rozvoja občianskej spoločnosti na Slovensku a akčné plány. Ale zostáva to zväčša iba na papieri alebo sa to realizuje marginálne, často iba pro forma.

Podarilo sa teda niečo dosiahnuť z ideí Novembra?

Sloboda slova, prejavu, zhromažďovania, sloboda vierovyznania, voľného pohybu, podnikania sú jednoznačnými výdobytkami novembrovej revolúcie. Namiesto totality žijeme v demokracii.

Demokracia je však krehký, otvorený systém, ktorý bez patricipácie verejnosti a bez dialógu chradne. V zmysluplnej diskusii prebieha výmena názorov. Účastníci na seba reagujú, argumentmi podopierajú svoje postoje. Pokiaľ sú korektné a relevantné, berú sa do úvahy, obsah diskusie sa tak posúva k hľadaniu prijateľných riešení. A toto v našej krajine fatálne chýba. V tomto vidím najčastejšiu príčinu vzniku našich spoločenských problémov. Systém, ktorý nepripúšťa spätnú väzbu, degraduje.

Anton Popovič. Foto: TASR/Michal Svítok

V bratislavskej komunálnej politike sa angažujete dlhšie, bojovali ste napríklad proti zbúraniu budov Parku kultúry a oddychu. To sa nepodarilo, PKO je zbúrané. Čo sa tam vlastne stalo?

Kauza zbúrania PKO bola kauzou klientelistickej spolupráce developera a vedenia mesta, vtedajšieho primátora Bratislavy Andreja Ďurkovského a jeho ľudí, ktorí nastavili a zneužili inštitucionálne procesy tak, aby sa mestský majetok napokon dostal do súkromných rúk.

PKO mohlo prakticky dodnes fungovať a ešte aj so ziskom. V jeho priestoroch sa ročne uskutočnilo viac ako 700 – 800 verejných podujatí. Išlo pritom nielen o koncerty, ale aj o vzdelávacie projekty pre školy, odborné grémiá, prípravu projektov Kultúrneho leta, skúšky hudobných, folklórnych, divadelných a tanečných skupín a o mnohé iné činnosti. Bratislava pritom stále nemá adekvátnu náhradu za dve plnohodnotné veľkokapacitné sály, ktoré mohli pojať 3 200 až 4 300 návštevníkov a nezávisle od seba paralelne fungovať.

PKO bolo kultúrnym srdcom Bratislavy. Jeho zbúranie bolo neuveriteľným aktom barbarstva a likvidácie majetku verejnosti, ktorý prebehol napriek vôli Bratislavčanov zachrániť a zveľadiť tento priestor.Zdieľať

PKO bolo kultúrnym srdcom Bratislavy. Jeho zbúranie bolo neuveriteľným aktom barbarstva a likvidácie majetku verejnosti, ktorý prebehol napriek vôli Bratislavčanov zachrániť a zveľadiť tento priestor. Aj vtedajšia premiérka Iveta Radičová sa angažovala v jeho záchrane. Developer v roku 2010 sľuboval „nové PKO s čistejšou atmosférou, s funkčnými priestormi, slušným parkovaním a lepšou technickou vybavenosťou“. Výsledok poznáme, dnes chodíme okolo a pozeráme sa na tú čiernu dieru vo vedomí mesta.

Pozemky pod PKO sa developerovi predali za Ďurkovského, ale zbúrané to bolo až za primátora Iva Nesrovnala. Akú rolu v tom hral on?

S vysokou pravdepodobnosťou šiel po ruke developerovi a rovnako aj 28 poslancov mestského zastupiteľstva, ktorí dielo skazy ukončili svojím hlasovaním o predaji PKO. Presadzovali záujmy developera, nie verejnosti.

Od roku 2019 sa angažujete vo Výzve za zachovanie pešej zóny medzi SND a Nábrežím M. R. Štefánika, kde chce mesto postaviť električkovú trať. Prečo ste sa rozhodli podnikať túto iniciatívu?

Dôvodov je viacero. Slovenské národné divadlo je erbová kultúrna inštitúcia našej krajiny, do dostavby novej budovy SND boli investované obrovské prostriedky, aby mohla jej prevádzka fungovať na úrovni adekvátnej jej spoločenskej hodnote.

Máme dlhodobú neblahú skúsenosť s prenášaním rušivých vibrácií prejazdmi električiek okolo Slovenskej filharmónie a okolo historickej budovy SND na Hviezdoslavovom námestí. V budovách počuť hluk a cítiť otrasy z prejazdov okoloidúcich električkových súprav. Ani použitím najmodernejších materiálov a technológií pri rekonštrukcii Slovenskej filharmónie a koľajovej trate sa nepodarilo zabezpečiť úplné odhlučnenie a eliminovanie vibrácií.

S problémom rušivých vibrácií je verejnosť konfrontovaná aj v Karlovej Vsi, kde na novovybudovanej trati vytvára prejazd električiek výrazný nízkofrekvenčný vibračný hluk – dunenie.

Pešia zóna pred novou budovou Slovenského národného divadla (vľavo), ktorú má preťať električková trať. Foto: Postoj/Jakub Lipták

Pri novej budove SND sa s tým nerátalo?

Nie, jej architektonicko-urbanistický projekt nepočítal s prítomnosťou koľajovej dopravy v tesnej blízkosti budovy. Nemá odhlučnenie ako napríklad koncertná stála v Slovenskom rozhlase, ktorá je od vonkajšieho prostredia odizolovaná a v sálach publikum vibráciu blízkych prejazdov električiek nevníma.

Keď už štát aj súkromný sektor, ktorý budoval Euroveu, investovali do prostredia vybudovaného ako pešia zóna nemalé prostriedky, je čisté bláznovstvo a barbarstvo prehradiť to dopravou a urobiť z toho novú Obchodnú ulicu.Zdieľať

Trať je zo strany magistrátu navrhovaná v tesnej blízkosti budovy a jej hracích priestorov. Navyše, voľný priestor pred divadlom je veľmi vzácny, keďže vytvoriť pešiu zónu v meste takom obliehanom a zahusťovanom developermi je unikátna záležitosť. Keď už štát aj súkromný sektor, ktorý budoval Euroveu, investovali do prostredia vybudovaného ako pešia zóna nemalé prostriedky, je čisté bláznovstvo a barbarstvo prehradiť to dopravou a urobiť z toho novú Obchodnú ulicu. Zvlášť ak existujú aj iné varianty vedenia električky mimo tejto zóny.

Mesto argumentuje tým, že električky pred divadlami, filharmóniami a podobnými umeleckými inštitúciami jazdia v rôznych svetových metropolách a že tam to nie je problém.

Vyhnime sa pseudoargumentom o električke pri milánskej La Scala či pred Viedenskou štátnou operou – historické i faktické kontexty sú neporovnateľné.

V prípade nového SND a priľahlého Nábrežia M. R. Štefánika ide o vysúťažený architektonicko-urbanistický zámer, ktorý bol od počiatku koncipovaný ako pešia zóna, kde majú určujúcu funkciu kultúrno-spoločenské hodnotové kritériá. Ide o jediné nové moderné námestie v Bratislave za posledných 30 rokov.

Priestor pred divadlom je umeleckým konceptom, ktorý predstavuje vodná línia fontán od základného kameňa v SND cez fontánu od Alexandra Bilkoviča a kaskádovitú fontánu od Petra Rollera až k Dunaju. Skrátka celé je to vymyslené ako vzácny verejný priestor a do toho sa teraz niekto snaží vsadiť električku, aby vyhovel predstavám developera.

Mestom preferované trasovanie električky po Pribinovej, Košickej a Miletičovej ulici. Obrázok: bratislava.sk

Kedy taký projekt vznikol?

Nápad s trasovaním popred nové SND prišiel už v roku 2017 od developera J&T REAL ESTATE (JTRE) a súčasné vedenie mesta ho vlastne len kopíruje. Absurdné až smiešne bolo, keď na túto skutočnosť poukázal architekt Ján Bahna, predstavitelia mesta sa urážali, že projekt dáva do súvislosti s projektom J&T.

Pôvodný projekt, ktorý prezentovalo J&T a vtedy preň žiadalo status významnej investície, vtedajší minister investícií Peter Pellegrini aj po tlaku odbornej a laickej verejnosti zatrhol. Ako je podľa vás možné, že sa takmer rovnaký projekt o rok objavil s tým, že ho začalo presadzovať samotné mesto?

Maďari majú príslovie: „Psy brešú a peniaze hovoria.“ Myslím, že keď niekto má zdroje a záujmy, tak si jednoducho u nás vie zariadiť, aby sa presadili. Keď sa pozrieme na realitu toho, čo mesto v zóne pred novým SND presadzuje, dá sa len konštatovať, že ide o identický projekt, ako bol návrh J&T.

Čo sa k tomu dá povedať iné, keď je trasovanie električky totožné? Vedenie mesta súvislosť s trasovaním JTRE roky kategoricky odmietalo, avšak v júni 2022 uzavrelo s JTRE memorandum o spolupráci na realizácii tejto trasy.

Mesto prezentovalo tézy, že táto trasa pred SND je najlepšia možná z rôznych hľadísk – dopravných, finančných a podobne. Nie je to pravda?

Iniciatíva podporovateľov zachovania pešej zóny medzi novým SND a nábrežím M. R. Štefánika združuje štyridsať odborníkov, medzi ktorými sú aj popredné osobnosti z oblasti urbanizmu, architektúry, kultúry, občianski aktivisti, ako aj odborníci na dopravu. V roku 2019 sme po zverejnení trasovania popred SND poukazovali na to, že magistrát nevytvoril žiaden priestor na odbornú diskusiu podľa pravidiel participácie.

Odborníkom, ktorí chceli preskúmať aj iné možnosti riešenia bez ohrozenia prevádzky novej budovy SND a narušenia pešej zóny, nebol priestor na diskusiu poskytnutý.Zdieľať

Samotný Matúš Vallo v publikácii Plán Bratislava uvádza: „Bratislava musí chcieť úprimne, nielen formálne, zapájať obyvateľov do plánovania a rozvoja mesta. (...) Navrhujeme, aby boli komunity a ich lídri zaangažovaní do vytvárania a presadzovania mestských politík.“

Mesto však v septembri 2019 odkomunikovalo svoj už hotový názor na trasovanie električky. Odborníkom, ktorí chceli preskúmať aj iné možnosti riešenia bez ohrozenia prevádzky novej budovy SND a narušenia pešej zóny, nebol priestor na diskusiu poskytnutý.

Je zaujímavé, že ani poslancom mestského zastupiteľstva, ani útvaru mestského kontrolóra, ba ani investigatívnym médiám neprekáža, že k mestom presadzovanému projektu od roku 2019 neprebehli riadne procesy participácie verejnosti.

Neprekáža im ani, že podľa odborníkov pri takom významnom projekte absentuje štandardné porovnanie jednotlivých variantov riešenia trasovania, trvanie výstavby a jej etapizácia s dosahmi na obmedzenia a devastáciu urbanizovaného priestoru, nie sú vyriešené otázky prekládky množstva inžinierskych sietí v husto zastavanom úseku, odhad finančných a prevádzkových nákladov a podobne.

Vizualizácia električky pred SND. Autor: Ondrej Bauer

Ako dopadli výsledky meraní autorov vibroakustickej štúdie, ktorú si nechal vypracovať rezort kultúry?

Tieto výsledky hovoria v neprospech budovy SND. Experti, na ktorých čele stál prof. Ing. Stanislav Žiaran, CSc., konštatujú, že prípadné prejazdy električiek pred novou budovou SND by vygenerovali akustické nízkofrekvenčné vlnenie a dunivý zvuk, ktoré môžu negatívne ovplyvniť akustické prostredie v sálach SND.

Mesto na to zareagovalo, že táto vibroakustická štúdia vychádzala z technického riešenia, „s ktorým projekt novej električkovej trate v skutočnosti neráta“. Pritom posudzovala presne to riešenie, ktoré magistrát poskytol vedeniu SND. Samozrejme, ani po tejto absurdnej vytáčke magistrát dodnes nezverejnil, čo chce realizovať.

Experti konštatujú, že prípadné prejazdy električiek pred novou budovou SND by vygenerovali akustické nízkofrekvenčné vlnenie a dunivý zvuk, ktoré môžu negatívne ovplyvniť akustické prostredie v sálach SND.Zdieľať

Magistrát v spolupráci so SND údajne počas leta 2022 realizoval svoje merania súčasného stavu hluku a vibrácií v budove divadla pre stanovenie takzvanej „akustickej nuly“ ako východiskového bodu pre posudzovanie vibroakustických vplyvov. Merania uskutočňovala spoločnosť Studio D – akustika, s. r. o. Výsledky týchto meraní zatiaľ nepoznáme, rovnako ani aktuálny návrh technickostavebného riešenia trasovania popred SND, ktoré bude potrebné z hľadiska vplyvov na divadlo opäť odborne posúdiť.

Experti, ktorí vypracovali vibroakustickú štúdiu, čakajú na koncept technického riešenia mesta a sú pripravení na jeho analýzu.

Podľa mesta je električka mestotvorný prvok a do mesta patrí, je aj na niektorých peších zónach. Nie je to argument, prečo by mohla ísť aj popred SND?

Áno, je mestotvorným prvkom tam, kde sa historicky električka objavila a urbanizmus sa prispôsobil jej existencii, lebo ide o dôležitú dopravnú infraštruktúru v meste. Ale toto miesto vznikalo špecificky. Ide o vysúťažený projekt, ktorý bol realizovaný bez toho, aby sa s v jeho rámci počítalo s električkovou dopravou. Ak by tam mesto chcelo mestotvornú električku, tak už zo začiatku mala byť súčasťou projektu. Poukazuje to na absolútne nekoncepčný rozvoj mesta a „hurá systém“ riešenia dopravy zo strany magistrátu, ktorým ignoruje kontinuitu a funkčnosť tohto miesta.

Vyjadrenie magistrátu „Trasa je najlepšia pre obyvateľov, riešené územie i samotné divadlo“ vyznieva absurdne aj pri absencii štúdie uskutočniteľnosti, nedoriešených hrozbách prenosov vibračných účinkov prejazdov či odstavenia systémov bezpečnostného odsávania v podzemných priestoroch a hrozby znefunkčnenia technickej prevádzky SND.

Pešia zóna pred novou budovou Slovenského národného divadla (vpravo), ktorú má preťať električková trať. Foto: Postoj/Jakub Lipták

Mesto tiež tvrdí, že jeho úlohou je zabezpečovať dopravnú obsluhu. V tej oblasti sa vo veľkom stavia, je tam obchodné centrum, ktoré sa teraz rozrastie, je tam už postavená najvyššia budova na Slovensku, bude tam veľa bytov a kancelárií. Nie je relevantný argument, že mesto na toto musí reflektovať?

Samozrejme, ale nie za cenu zrušenia vybudovanej pešej zóny a ohrozenia prevádzky národnej kultúrnej inštitúcie. Mesto od začiatku pretláča svoj koncept cez uzavretú skupinu svojich ľudí a nepostupuje podľa pravidiel participácie, neotvorilo širšiu diskusiu, na ktorej by sa mohli zúčastniť aj odborníci, ktorí ponúkajú iné možnosti riešenia trasovania v prospech rozvoja dopravnej obslužnosti a ktorí ho dokonca profesionálne zrealizovali do konkrétneho návrhu alternatívneho trasovania.

Ak magistrát diskusiu nepripúšťa a iné návrhy riešení ignoruje, nedáva to zmysel a budí to dojem, že ignoranciou odbornej verejnosti realizuje nejaké klientelistické ciele.Zdieľať

Ak magistrát diskusiu nepripúšťa a iné návrhy riešení ignoruje, nedáva to zmysel a budí to dojem, že ignoranciou odbornej verejnosti realizuje nejaké klientelistické ciele.

O nejakú participáciu tu bol pokus. Po tom, čo sa zdvihla vlna kritiky voči plánovanému trasovaniu električky, sa uskutočnili dve neverejné stretnutia zástupcov mesta so zástupcami Výzvy za zachovanie pešej zóny. Ako to prebiehalo?

V prvom rade je potrebné uviesť, že išlo o takpovediac aktivistami vynútenú participáciu. Na prvom stretnutí vystúpili odborníci za našu stranu a predložili viac ako stostranový materiál. Pôvodne bolo na magistráte dohodnuté, že urobíme takúto vstupnú prezentáciu, aby sme vecne odprezentovali svoje stanoviská a argumenty, potom sa mala tvoriť užšia pracovná skupina so zástupcami oboch strán.

Namiesto toho nás mesto pozvalo na ešte jedno stretnutie, kde urobilo svoju prezentáciu podporovateľov trasovania cez pešiu zónu popred nové SND. Komunikačne to magistrát chcel dať do polohy jedna koncepcia proti druhej. Potom už primátor Vallo pracovnú skupinu nevytvoril a zdôvodnil to pseudoargumentmi, že aktivisti boli konfrontační.

Vallo tvrdil, že zástupcovia druhej strany boli neslušní a pokrikovali. Je to pravda?

Keď sú ľudia zavádzaní a vrchnosť sa s nimi z pozície moci zahráva, niekto v tej polemike môže stratiť nervy a zvýšiť hlas, k čomu, mimochodom, došlo aj zo strany pána primátora. Rozhodne sa však neudialo nič také, čo by malo našu skupinu odborníkov deklasovať a vylúčiť ich z možnosti kooperácie na pracovnej skupine, ktorá mala odborne posúdiť možnosti realizácie iných variantov trasovania električky.

Odvtedy mesto nejako komunikovalo so signatármi Výzvy za zachovanie pešej zóny?

Nie. Podporovatelia zachovania pešej zóny medzi novým SND a nábrežím M. R. Štefánika sú ignorovaní. Keď sú mocní konfrontovaní s precíznejšou a pádnejšou argumentáciou, ale majú iné záujmy, využijú svoju zvýhodnenú mocenskú pozíciu a zasklia nepohodlné názory. Odignorujú ich. Toto je technika, ktorú vidíme dlhodobo a politici ňou v našej spoločnosti prehlbujú marazmus a sociálny konflikt.

Vizualizácia električky pred SND. Autor: Ondrej Bauer

O čosi neskôr mesto zverejnilo správu rôznych expertov aj zo zahraničia, ktorí konštatovali, že je možné také technické riešenie, že by to nenarušilo prevádzku SND. Nešlo o silný argument zo strany mesta?

Konštatovania tejto expertnej skupiny si protirečili a boli nejednoznačné. Uvádza sa v nich: „V tejto chvíli nevieme, aké opatrenia budú potrebné. Ich rozsah bude špecifikovaný v štúdii uskutočniteľnosti, avšak expertná skupina súhlasí, že električková trať pred divadlom sa dá stavať a prevádzkovať bez výrazného vplyvu na divadlo, v prípade, že budú prijaté primerané opatrenia.“

Na jednej strane teda expertná skupina odporúča mestom preferovanú trasu, no na strane druhej vymenovala nevyhnutný súhrn odporúčaných náročných odborných opatrení. Tieto sú podmienkou pre komplexné zistenia, či hlučnosť a vibrácie prejazdov električiek budú alebo nebudú negatívne ovplyvňovať prevádzku divadla. To sa však môže ukázať až po týchto komplexných odborných analýzach, ktoré dodnes neboli realizované. 

Pán primátor úplne mimo kontextu demonštroval výsledok rokovaní expertnej skupiny tak, akoby tá trasa bola už bezo zvyšku odporúčaná. Ale zabudol povedať, že iba v prípade, ak všetky tie podmienky a posudky budú splnené. Zo strany primátora to bola polopravda, politická manipulácia.

Mesto túto trasu pred SND zahrnulo do zmien a doplnkov územného plánu, ku ktorým mali signatári Výzvy za zachovanie pešej zóny pripomienky. V rámci toho sa uskutočnilo aj prerokovanie zástupcov signatárov so zástupcami mesta. Ako toto stretnutie prebehlo?

Myslím, že argumentačne sme svoje stanoviská obhájili, nik nebol schopný naše argumenty vyvrátiť. Nič z našich pripomienok však napokon nebolo akceptované.

Zaujímavé bolo aj to, že na tomto stretnutí bola medzi zástupcami mesta prítomná pani právnička, ktorá jasne potvrdila, že ak sa trasa pred SND dostane do územného plánu, mestu to dá možnosť vyvlastniť pozemok pred divadlom, na ktorom má byť električková trať vedená. Tento pozemok je momentálne štátny, je v správe SND.

Pán primátor demonštroval výsledok rokovaní expertnej skupiny tak, akoby trasa bola už bezo zvyšku odporúčaná. Ale zabudol povedať, že iba v prípade, ak všetky tie podmienky a posudky budú splnené. Bola to politická manipulácia.Zdieľať

Pätnásteho apríla 2020 vošli do platnosti zmluvy o prenájmoch a zámenách pozemkov medzi Slovenskou republikou, zastúpenou SND a Eurovea 2, a. s. (J&T REAL ESTATE), ktoré umožňujú na okolitých pozemkoch patriacich SND vykonávať stavebné a inžinierske úpravy v súvislosti s „inžinierskymi, dopravnými stavbami a stavbami technického vybavenia“ vrátane vecného bremena spočívajúceho „v povinnosti strpieť uloženie, opravy a údržbu podzemného cestného telesa a jeho súčastí“. Vtedajší generálny riaditeľ SND Peter Kováč v liste Výboru pre kultúru a médiá NR SR zo dňa 31. júla 2020 ohľadom zmlúv medzi Eurovea 2, a.s. (objednávateľ) a SND (dodávateľ) uviedol, že „predmetné zmluvy sa žiadnym spôsobom netýkajú vedenia električkovej trate pred novou budovou SND.“

Uzavretie týchto zmlúv však vyvoláva pochybnosti a podľa advokátskej kancelárie ADVOKÁTI s.r.o. boli tieto zmluvy o spolupráci uzavreté v rozpore so zákonom o správe majetku štátu.

To je dôležitá informácia, lebo ministerstvo kultúry bolo jasne proti tejto trase už za bývalého ministra kultúry Mareka Maďariča a bolo proti aj za ministerky Natálie Milanovej. Postoj SND je v rovnakom duchu, tiež je proti tejto trase. Je podľa vás možné, že sa tieto stanoviská zmenia?

Ak po voľbách v septembri zvíťazia subjekty, ktoré majú bližšie ku skupinám, ktoré chcú električku presadiť, je možné predpokladať, že podobne ako v prípade PKO sa tieto záujmové skupiny presadia a električka povedie cez pešiu zónu.

Napríklad exministerka kultúry Ľubica Laššáková nemala problém trasovanie električky popred SND podporiť. V tom čase došlo k takému nadštandardnému prepojeniu medzi ministerstvom kultúry a magistrátom, že kancelária ministerky 7. novembra 2019 preposielala návrh na stanovisko SND k električke na odobrenie kancelárii primátora – oddeleniu komunikácie a marketingu. Sú o tom jednoznačné dôkazy.

Anton Popovič na prezentácii projektu električkovej trate od Igora Rymarenka, Romana Rymarenka a Milana Mušáka na Ministerstve kultúry SR. Foto: TASR/Martin Baumann

Zástupcovia Výzvy za zachovanie pešej zóny zverejnili alternatívnu trasu vedenia električky, ktorú vypracovala autorská skupina Igor Rymarenko, Roman Rymarenko a Milan Mušák. V čom spočíva?

Projekt bol predstavený v apríli roku 2021, hovorí o možnosti trasovať električku v zóne Olejkárska – Landererova, mimo novej budovy SND. Trasu navrhli a vypracovali renomovaní odborníci v oblasti projektovania dopravných stavieb, cestného a mestského inžinierstva, ktorí sa podieľali na projektovaní a realizácii viacerých električkových tratí v Bratislave. Trasa v dĺžke 1480 metrov obchádza pešiu zónu pred novým SND a z veľkej časti má byť v rozsahu 790 metrov pod zemou. Projekt v podobe kompletnej dokumentácie (5 paré) prináša technické riešenie bez narušenia bezpečnosti pohybu vo vybudovanej pešej zóne.

Ministerka Milanová vyzvala vedenie hlavného mesta na vytvorenie pracovnej skupiny, ktorá posúdi možnosti realizácie alternatívnej trasy. Bezvýsledne.Zdieľať

Tento projekt bol v júli 2022 prezentovaný na pôde ministerstva kultúry. Ministerka Milanová vyzvala vedenie hlavného mesta na vytvorenie pracovnej skupiny, ktorá posúdi možnosti realizácie alternatívnej trasy. Bezvýsledne.

Ako na to zareagovalo mesto?

Dvomi rozvitými vetami, ktorými to celé znegovalo. Magistrát označil bez akejkoľvek odbornej diskusie projekt alternatívnej trasy Olejkárska – Landererova ako nerealizovateľný, hoci od roku 2019 prezentuje svoj projekt najmä cez obrázky vizualizácií vedenia trasy alebo iba ideové zámery.

Mesto nikdy autorov tohto návrhu neoslovilo, neponúklo im priestor na diskusiu, nikdy nedošlo k tomu, aby sa o tom normálne rokovalo. Ide pritom o prácu špičkových odborníkov s vysokou reputáciou.

Výrez z projektu električkovej trate od Igora Rymarenka, Romana Rymarenka a Milana Mušáka. Alternatívna trasa električky je znázornená červenou farbou. Obrázok: Štúdia Igora Rymarenka a kol.

Mesto akékoľvek návrhy trasovania električky po Landerovej ulici odmietalo s tým, že by tak došlo k obmedzeniu individuálnej automobilovej dopravy. Ako vnímate takýto argument?

Podzemný variant, ktorý je súčasťou alternatívneho návrhu autorov Igora Rymarenka, Romana Rymarenka a Milana Mušáka, na to pamätal. Pred krátkym časom mesto Brno vybudovalo na dvoch miestach podzemné električkové trasy. Sú to podľa autorov návrhu technicky realizovateľné veci, bolo treba ich seriózne posúdiť.

Žil som v Holandsku a neviem si predstaviť, že tam by predstavitelia mesta odignorovali iniciatívny návrh odborníkov, na ktorý ešte upriamuje pozornosť ministerstvo. Je to do neba volajúca arogancia.Zdieľať

V slušnej spoločnosti by s nimi predstavitelia mesta rokovali a do detailov návrh preskúmali. Žil som v Holandsku a neviem si predstaviť, že tam by predstavitelia mesta odignorovali iniciatívny návrh odborníkov, na ktorý ešte upriamuje pozornosť ministerstvo. Je to do neba volajúca arogancia.

Jeden z argumentov proti električke pred SND hovoril aj o tom, že priestor pred divadlom, ktorý k divadlu patrí, sa využíva na kultúrne aktivity. V lete sa tam napríklad konali akcie pod holým nebom zvané letné piatky, ale aj iné podujatia. Preto mesto, keď projekt tejto električkovej trate dalo na konanie EIA (posudzovanie vplyvov na životné prostredie), zahrnulo do toho – ako ústupok – trasovanie s alternatívnym variantom, takzvanou slučkou okolo budovy divadla, po ktorej by električka mohla budovu obísť po štyroch pravouhlých zákrutách. Je toto podľa vás riešenie?

Nevnímali sme to ako seriózny vstup do debaty. Táto alternatíva bola podobným spôsobom neprijateľná práve pre tie štyri prakticky pravouhlé ohyby, ktoré by pri prejazdoch o to viac prenášali hluk a vibrácie. Čo sa týka open air kultúrnych aktivít, koľajisko, trakčné stĺpy a trakčné vedenia by zaplnili priestor pred SND, ktorý nebude môcť byť inak využiteľný. Umiestnenie električkovej trate do tohto organizmu likviduje zámer aj funkčnosť pešej zóny a vytvára trvalú dopravnú bariéru.

Výrez z projektu električkovej trate, ako ho predložilo hlavné mesto Bratislava na posudzovanie vplyvov na životné prostredie. Fialovou farbou je znázornená trať po Pribinovej aj s variantom slučky okolo SND. Obrázok: enviroportal.sk

Čo hrozí, ak k postaveniu električkovej trate pred SND naozaj dôjde?

Obávam sa, že Bratislavčania si trpko uvedomia, o čo prišli – nehovoriac o fáze samotnej výstavby. Verejnosti nie je dodnes známa konkrétna podoba projektovej dokumentácie mestom presadzovanej trasy, bez ktorej nie je možná zodpovedná realizácia takého náročného trasovania v priestore početných inžinierskych sietí, ktoré si budú vyžadovať rozsiahle a finančne náročné prekládky. Pri dodacích lehotách, možných chybách, nedôslednom mapovaní sietí tam môže dôjsť k takým realizačným predĺženiam, že to môže divadlo paralyzovať.

Trasovanie električky ponad pozemné priestory SND spôsobí odstavenie kľúčových technických zariadení, medzi ktoré patria pre fungovanie divadla nevyhnutné systémy bezpečnostného odsávania strojovne chladu, odovzdávajúcej stanice tepla, ako aj rozvody vody a pod.

Z nejakých neznámych dôvodov Vallo rezignoval na hľadanie iného riešenia a postavil sa do pozície nedobytnej inštitúcie, čo všetky argumenty odráža a účelovo ich interpretuje.Zdieľať

Doteraz nie sú známe riešenia prekládok týchto systémov, bez ktorých SND prakticky nemôže fungovať. Nik nevie, ako dlho budú trvať práce na kompletnej prestavbe podzemia SND, podľa odhadu odborníkov v najlepšom prípade pol roka. Kto rieši, ako bude môcť divadlo fungovať v prostredí hluku pri tejto náročnej prestavbe?

Vaše argumenty boli mestu mnohokrát tlmočené, podporila to vtedajšia mestská architektka Ingrid Konrad, pripojil sa k tomu aj autorský kolektív divadla Bauer, Kusý, Paňák, ministerstvo kultúry je proti mestom plánovanej trase, samotné divadlo takisto – mesto tú električku navzdory tomu všetkému pretláča. Ako si to vysvetľujete?

Pripadá mi to neuveriteľne absurdné. V pozícii primátora by som pokladal za neúnosné po toľkých kritických reakciách silou-mocou pretláčať problematické trasovanie a ignorovať relevantné argumentácie odbornej verejnosti. Neviem si predstaviť stav vedomia, v akom sa nachádza primátor Vallo ako človek, ktorý sa zaoberá hudbou. Z nejakých neznámych dôvodov rezignoval na hľadanie iného riešenia, ktoré by nezničilo pešiu zónu a neohrozilo prevádzku SND, a postavil sa do pozície nedobytnej inštitúcie, čo všetky argumenty odráža a účelovo ich interpretuje.

Dlažba pred Euroveou 2 obsahuje tmavé pásy ponášajúce sa na koľajnice električkovej trate. Foto: Postoj/Jakub Lipták

Prečo to podľa vás robí?

Nechcem špekulovať, ale neviem si predstaviť, že to robí z lásky k J&T, k vibračným účinkom električky alebo z lásky k zrušeniu pešej zóny. Niekde tie pešie zóny vytvára a tu ju chce zničiť. Týmto nekonzistentným postojom nerozumiem.

Ako to celé dopadne?

Myslím, že cieľom mesta je tlačiť to procesmi, ktoré verejnosť nevidí a ktoré sa už započali cez zmeny a doplnky územného plánu. Obávam sa, že nakoniec to skončí v mestskom zastupiteľstve, ktoré o tom bude hlasovať. Vyzerá to na model, ktorý sa už osvedčil v prípade PKO. Nad hlasovaním poslancov si bude môcť magistrát umyť ruky, lebo to padne na ich hlavy, a tam, kde je ľudí viac, nedá sa prstom ukázať na konkrétneho zodpovedného.

Ak sa potvrdia nálezy vibroakustickej štúdie profesora Žiarana, že dôsledky prejazdov budú prenesené do budovy a ľudia ich budú počas predstavení vnímať, bude to devalvácia novej budovy SND a výsmech do tváre kultúry.Zdieľať

Ak sa električka zrealizuje v mestom preferovanej podobe, čo to bude znamenať pre Slovensko a slovenské umenie?

Ak sa potvrdia nálezy vibroakustickej štúdie profesora Žiarana, že dôsledky prejazdov budú prenesené do budovy a ľudia ich budú počas predstavení vnímať, bude to devalvácia novej budovy SND a výsmech do tváre kultúry.

Bratislavská verejnosť zasa príde o slobodný priestor a každý si uvedomí, že pred SND už nebude pešia zóna. Námestie stratí voľnosť a vzácnosť zóny, ktorá je obľúbená aj reprezentatívna.

O čom celý príbeh električky vypovedá?

O nepochopení službe verejnosti, o osobnej arogancii, o pokračovaní zneužívania moci, o oslabovaní demokratických princípov a o nadbiehaní záujmovým skupinám.

Čo si z tejto skúsenosti odnášate ako občiansky aktivista?

Že nie sme na dobrej ceste. Politický establišment nám predstiera niečo, čo nie je pravda. Má plné ústa hodnotových hesiel, ale keď sa kľúčoví predstavitelia takto správajú a odmietajú najdôležitejší element demokracie – to jest dialóg a odbornú diskusiu – a tým aj ignorujú zákony, tak nerozumiem, v čom tkvie podstata demokracie na Slovensku. Veď dialóg je rodným listom demokracie.

Ak máte otázku, tip na článok, návrh na zlepšenie alebo ste našli chybu, napíšte na redakcia@postoj.sk
Diskusia 0
Diskusia 0