Aj na ministerstve zdravotníctva došlo po vymenovaní úradníckej vlády prezidentky Zuzany Čaputovej k personálnym zmenám. Novou štátnou tajomníčkou sa stala Monika Jankechová, ktorá na rezorte pracovala od roku 2018 ako riaditeľka odboru zdravotníckeho vzdelávania.
Predtým pôsobila aj na Vysokej škole zdravotníctva a sociálnej práce sv. Alžbety, ktorú zakladal Vladimír Krčméry.
V čase výpovedí lekárov sa Jankechová dostala aj do sporu s Lekárskym odborovým združením, a to práve pre reformu vzdelávania. Jej prístup šéf LOZ Peter Visolajský ilustroval v auguste 2022 ako jeden z dôvodov, prečo sa lekári s vládou nevedeli dohodnúť. Na sociálnej sieti ju označoval ako „pani z MZ SR“, voči čomu sa neskôr ministerstvo zdravotníctvo ohradilo, keďže to pokladalo za jej ponižovanie.
Vláda Ľudovíta Ódora zároveň vymenovala nového generálneho tajomníka služobného úradu Michala Beláka, ktorý nahradí Lukáša Palaja. Ten v decembri 2022 vymenil pravú ruku exministra Lengvarského Petra Ferjančíka. Michal Belák bol vedúcim Oddelenia vládnej a parlamentnej agendy.
Hoci druhá pozícia štátneho tajomníka ostala voľná, Palkovič na vládu predložil odvolanie doterajšej štátnej tajomníčky rezortu Lenky Dunajovej Družkovskej. Tá však už v polovici apríla požiadala o uvoľnenie z funkcie a svoju demisiu doniesla aj do prezidentského paláca.
„Môj krok mi umožní slobodne realizovať ďalšie kroky a povinnosti vyplývajúce zo zákona v súvislosti so zisteniami, ktoré som získala počas viac ako ročného pôsobenia v pozícii štátnej tajomníčky,“ napísala v danom čase na sociálnej sieti s tým, že nikdy nebola ochotná kvôli dosiahnutiu väčšieho dobra akceptovať menšie zlo.

Aktualizované: Vláda práve v deň oznámenia jej odchodu schválila nový zákon, ktorý zvyšuje bezpečnosť svedkov svedčiacich o najzávažnejších trestných činoch.
Neskôr sa ukázalo, že štátna tajomníčka podala trestné oznámenie, ktoré súvisí s výzvou na modernizáciu nemocníc z plánu obnovy a odolnosti za 212 miliónov eur.
Teraz hovorí, že po zmene vlády ju minister zdravotníctva Michal Palkovič požiadal o zotrvanie vo funkcii, s čím súhlasila „najmä kvôli veľmi korektnému a profesionálnemu prístupu nového ministra a zároveň aj z dôvodu dokončenia rozpracovaných projektov“.
Situácia sa však podľa jej slov zmenila v priebehu utorka, presnejšie po návšteve premiéra Ódora a vicepremiérkoy Lívie Vašákovej na ministerstve zdravotníctva.
„Po včerajšej návšteve predstaviteľov vlády som vycítila, že moje ďalšie pôsobenie v rezorte nie je zo strany vedenia vládneho kabinetu žiaduce. Preto som pána ministra požiadala, aby na rokovanie vlády predložil návrh na moje uvoľnenie z funkcie,“ hovorí pre Postoj. Podľa vlastných slov vníma, že tlak na jej odchod súvisí s plánom obnovy a trestným oznámením.
„Som presvedčená, že mojím odchodom sa eliminuje priestor na vytváranie akýchkoľvek politických tlakov na moju osobu,“ dodáva.
Lenka Dunajová Družkovská na ministerstvo nastúpila koncom januára 2022 ešte počas ministrovania Vladimíra Lengvarského ako človek Eduarda Hegera či tiež exministra Mareka Krajčího.
Po príchode na rezort zdravotníctva v rozhovore pre Postoj povedala: „Stretla som sa u niektorých ľudí s neprijatím, ale viac-menej som čakala, že nie všetci ma budú vítať s otvorenou náručou,“ a dodala, že mnohí boli prekvapení, že práve zdravotná sestra je na takej vysokej štátnej pozícii.
Družkovská pred nástupom na rezort pracovala ako námestníčka pre ošetrovateľskú starostlivosť vo Fakultnej nemocnici Trenčín a bola aj sestrou na anestéziologickom oddelení, z ktorého ju po štrajku sestier v roku 2016 vyhodili. Aj na ministerstve mala na starosti sekciu zdravia.
Na pozícii tajomníčky nahradila Lengvarského blízkeho človeka Kamila Száza, ktorý počas pandémie covidu zarobil na prevádzkovaní mobilných odberných miest minimálne 1,37 milióna eur a v tomto biznise pokračoval aj po nástupe na ministerstvo, za čo bol kritizovaný aj Nadáciou Zastavme korupciu.
Bývalá štátna tajomníčka Lenka Dunajová Družkovská vedľa Vladimíra Lengvarského. Foto: TASR/František Iván
Štátna tajomníčka bola podľa informácií denníka Postoj na ministerstve dlhodobo izolovaná a odstrihovaná od toku informácií.
Naposledy ju exminister Lengvarský obišiel pri podpise medicínskeho štandardu pre transsexualizmus, ktorý bol pôvodne v jej gescii. A to vo svoj posledný deň v úrade.
Lengvarský vtedy takisto predčasne podpísal milióny eur pre regionálne nemocnice z výzvy plánu obnovy. Až 90 miliónov z 212-miliónového balíka získali tie zo súkromnej siete Agelu. Financie týmto nemocniciam okrem zatiaľ neistej Čadce zostanú aj po audite, ktorý následne nariadil premiér Heger, s čím sa štátna tajomníčka nevedela stotožniť, keďže sa následne ukázalo, že vo veci podala aj trestné oznámenie.
Viac to pre médiá odmietla komentovať, keďže nechce mariť vyšetrovanie.

Končiaci minister zdravotníctva Vladimír Lengvarský urobil v posledných hodinách zásadné rozhodnutia. Heger to kritizuje a konanie dá preveriť.
Štátna tajomníčka bola aj odpočúvaná. V polovici marca sa v jej kancelárii na ministerstve zdravotníctva našli odpočúvacie zariadenia. Polícia však tento incident z dôvodu možného marenia vyšetrovania odmietla komentovať.
Premiér Ľudovíd Ódor počas utorkovej návštevy ministerstva zdravotníctva tiež avizoval, že všetky naplánované projekty z plánu obnovy za daný rezort nemusia byť nakoniec zrealizované. Finálne rozhodnutie chce spraviť v najbližších týždňoch.
„Nezdá sa, že všetky projekty alebo časti projektov sú realisticky naplánované. (…) Musíme to useknúť, ak to nemá význam. Alebo, ak si myslíme, že to zvládneme, tak sa prihlásime k tomu a pôjdeme všetkými prostriedkami dopredu, tak aby sme lehoty spĺňali,“ vyhlásil. Nechce totiž budúcej vláde nechávať projekty, ktoré sú nerealistické alebo pri nich hrozí prepadnutie európskych peňazí.

Minister zdravotníctva Michal Palkovič, premiér Ľudovít Ódor a vicepremiérka Lívia Vašáková. Foto: TASR/Jakub Kotian
Problematická nie je len výstavba bratislavskej nemocnice Rázsochy, ktorú sprevádzajú viaceré zdržania a komplikácie, ale aj realizácie novej nemocnice v Martine. Do verejného obstarávania na jej výstavbu sa totiž neprihlásil žiaden uchádzač, čo bude predstavovať pre projekt výrazné zdržanie.
Firmy tvrdia, že termíny výstavby novej nemocnice v Martine sú nereálne, preto sa do tendra neprihlásili. Zväz stavebných podnikateľov upozornil aj na pokutu 20 miliónov eur v prípade nedodržania termínu dokončenia, teda nepostavenia nemocnice do 1. júna 2026.
Palkovič zároveň dodal, že do konca týždňa by mali byť známe výsledky právnej analýzy, ktorá kompletne posudzuje 212-miliónovú výzvu z plánu obnovy na obnovu nemocníc. Práve táto výzva je dnes témou trestného stíhania.

Z výzvy na 212 miliónov z plánu obnovy vyťažia najmä regionálne nemocnice súkromných poskytovateľov.
„Na základe výsledkov analýzy sa ďalej budeme rozhodovať, v akej forme a v akom rozsahu podpíšeme jednotlivé zmluvy,“ ozrejmil. Nevylúčil ani ďalšie právne kroky ako následok jej vyhodnotenia.
Diskusia k článkom je k dispozícii len pre tých, ktorí nás pravidelne
podporujú od 5€ mesačne alebo 60€ ročne.
Pridajte sa k našim podporovateľom.