Mikloš na Ukrajine: Dá sa zmeniť nefungujúci štát?

Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Mikloš na Ukrajine: Dá sa zmeniť nefungujúci štát?

Ivan Mikloš sa nakoniec nestal ukrajinským ministrom financií. Bude šéfom poradcov nového premiéra. Do čoho ide a čo ho čaká?

Nový ukrajinský premiér Volodymyr Hrojsman na sklonku minulého týždňa v parlamente oznámil, že Mikloš bude šéfom tímu jeho poradcov. A formuloval aj pomerne veľké očakávania, ktoré má od jeho osoby. Mikloš by mal pomôcť presadiť v krajine potrebné reformy.

Pre bývalého slovenského ministra financií, ktorý má nespornú zásluhu na ekonomických zmenách, ktoré sa u nás udiali po konci vládnutia Vladimíra Mečiara, to znie ako zaujímavá výzva. Ale realita, v ktorej sa ocitne, sa od Slovenska z konca 90. rokov vo viacerých veciach výrazne líši.

Majdan v kríze

Najskôr sa však pozrime na to, čo aktuálnym zmenám na ukrajinskej politickej scéne predchádzalo. Na jeseň v roku 2014 sa na Ukrajine konali parlamentné voľby. Uspeli v nich strany politicky späté s udalosťami na Majdane, ktoré viedli k pádu prezidenta Janukovyča.

Vznikla vládna koalícia piatich strán, ktorá mala v parlamente pohodlnú väčšinu. Jej členmi boli Blok Petra Porošenka, Ľudový front, strana Vlasť Júlie Tymošenkovej, strana Samopomoc na čele s primátorom Ľvova Andrejom Sadovým a Radikálna strana Olega Ljaška. Premiérom sa stal líder Ľudového frontu Arsenij Jaceňuk.

Očakávania Ukrajincov od novej vlády boli obrovské, postupne však prichádzalo sklamanie. Veľká časť sľubovaných zmien zostala len na papieri a ani novej vláde sa nevyhli škandály a korupčné kauzy. Navyše, aj v dôsledku vojny v Donbase, sa prudko zhoršila ekonomická a sociálna situácia krajiny. Ceny rástli, inflácia sa za posledný rok pohybovala okolo päťdesiat percent a reálne mzdy poklesli približne štvornásobne.

Ľudia zároveň prestávali veriť, že s novou vládou príde očakávaná zmena štýlu riadenia krajiny. Vývoj ich čoraz viac utvrdzoval v presvedčení, že jedných oligarchov len vystriedali iní. Stále sú to však oni, kto v skutočnosti rozhoduje o podstatných veciach.

Podľa prieskumov verejnej mienky len tridsať percent Ukrajincov súhlasí s tým, že dôvodom zhoršenia sociálnej a ekonomickej situácie sú boje na východe krajiny. Väčšina vidí príčinu v nekompetentnosti vlády, obrovskej korupcii a v tom, že krajinu naďalej ovládajú oligarchovia, ktorí si medzi sebou rozparcelovali sféry vplyvu. Nakoniec aktuálna kauza Panama papers, v rámci ktorej vyšlo na svetlo, že prezident Porošenko svoj biznis napriek sľubom nepredal, len ho previedol do daňových rajov, dáva týmto náladám za pravdu.

Porošenko ako Janukovyč

K tomu všetkému ešte vládna koalícia strácala akcieschopnosť a začala sa rozpadať. Cez parlament napríklad dokázala presadiť len pätinu vládnych návrhov zákonov. Najskôr z vlády odišla Radikálna strana a potom koaličnú poslušnosť vypovedali aj strany Vlasť a Samopomoc.

Vo februári tohto roku tak vláda definitívne stratila parlamentnú väčšinu a začala sa politická kríza. Jej riešením by mohli byť predčasné voľby, tie si však neželá prezident Porošenko a boja sa ich zahraniční veritelia aj domáci oligarchovia. V takejto situácii existovalo len jediné riešenie. Pokúsiť sa v existujúcich parlamentných pomeroch vytvoriť novú vládu a dohodnúť pre ňu dostatočnú podporu v parlamente. To sa nakoniec podarilo. Novú vládu tvoria dve politické strany, Blok Petra Porošenka a Ľudový front. Tie však nemajú v parlamente dostatočnú väčšinu a musia sa tak spoliehať na podporu nezaradených poslancov. Mnohí z nich však v parlamente fungujú ako predĺžené ruky oligarchov.

Zmeny vo vláde navyše významne posilnili pozíciu prezidenta Porošenka. Okrem toho, že je na čele štátu, jeho strana má najviac poslancov v parlamente a premiér je celkom jeho človek. Volodymyra Hrojsmana na Ukrajine médiá označujú ako akéhosi Porošenkovho mladšieho politického partnera.

Porošenkovi sa dnes podarilo koncentrovať vo svojich rukách takú moc, ako mali na Ukrajine prezidenti Kučma či Janukovyč. Zdieľať

Bol primátorom mesta Vinnica, kde je báza Porošenkovho podnikania, a prezident jeho politickú kariéru od začiatku všemožne podporoval. Keď k tomu pripočítame Porošenkov vplyv na justíciu, tak platí, že súčasnému prezidentovi sa dnes podarilo koncentrovať vo svojich rukách takú moc, ako mali na Ukrajine prezidenti Kučma či Janukovyč. Či ju využije na zlepšenie fungovania štátu, alebo uprednostní krátkodobé politické záujmy, je veľká otázka. Dôvodov na skepticizmus je však viac ako dosť.

Iba víťazstvo nad Novorosiou

„Postmajdanský parlament je veľmi fragmentovaný a vláda závisí od podpory nezávislých oligarchických poslancov. Nie je tam veľká vôľa na modernizačný program. Aj ukrajinskí analytici hovoria, že krajine sa zatiaľ podarilo iba zvíťaziť nad ruským projektom Novorosie, ale zmeny nepriniesli efektívne fungujúci štát, hovorí Balázs Jarábik, ktorý pôsobí ako expert amerického think tanku Carnegie Endowment for International Peace a je považovaný za popredného odborníka na Ukrajinu.

Dobrým príkladom toho, aké náročné je na dnešnej Ukrajine presadzovať reformy, je sektor energetiky. Problémom nie sú ani tak regulované ceny energií pre obyvateľstvo, ale najmä netransparentný systém dotácií, z ktorého profitujú oligarchovia. „Nie je možné len jednoducho liberalizovať ceny, tie už teraz začínajú byť dosť vysoké, ale treba odstrániť výhody pre oligarchov a nadstaviť reguláciu normálne. To sa však dá ťažko zabezpečiť, keď v parlamente sedia ľudia, ktorí sledujú najmä svoje osobné záujmy. Začínajúc prezidentom Porošenkom. Aj Hrojsman je nielen politik, ale aj lobista,“ hovorí Jarábik.

Podľa neho môže Mikloš prispieť k väčšej efektivite pri technickej príprave reformných zmien. „Ak by sa mu podarilo vybudovať nejaký technokraticky kvalitný tím, už to samotné by bolo pre Ukrajinu veľkým prínosom.

Ukrajina nie je Slovensko

Ivan Mikloš vo viacerých rozhovoroch prirovnal dnešnú Ukrajinu k postmečiarovskému Slovensku. Treba však povedať, že medzi Ukrajinou a Slovenskom v čase, keď Dzurindova vláda uskutočňovala svoje reformy, existuje niekoľko významných rozdielov.

Aj na pomerne nepopulárne kroky vtedy slovenská verejnosť nereagovala radikálnym verejným odporom. Žiadne veľké štrajky, protivládne demonštrácie či sociálne nepokoje sa tu nekonali.

Tento komfort však ukrajinská vláda určite mať nebude. Ukrajinci za posledné roky veľmi schudobneli, ceny rastú a mzdy klesajú. Frustrácia a sociálne napätie vo vnútri spoločnosti sú dnes veľké a kroky, ako napríklad liberalizácia cien, energií, môžu vyvolať sociálny výbuch. Viacerí ľudia, s ktorými som sa v poslednom období na Ukrajine stretol, v tejto súvislosti dokonca hovorili o hrozbe ďalšieho Majdanu.

Záujmy oligarchov sa nedajú obísť, nebrať do úvahy či eliminovať. Dá sa s nimi len dohodnúť. Zdieľať

Ďalším faktorom, ktorý bráni aspoň akému-takému sfunkčneniu štátu, je previazanosť sveta politiky a veľkého biznisu. Tá dnes na Ukrajine funguje v takej miere, že aj Slovensko popritom vyzerá ako štandardná a transparentná krajina. Oligarchovia kontrolujú na Ukrajine celé priemyselné odvetvia, v ktorých neexistuje zahraničná konkurencia a ani ju tam neplánujú pustiť.

Politické strany nielen štedro podporujú, ale niektoré dokonca priamo vlastnia. Niektorí z nich dokonca zasadajú priamo v parlamente.

Všetci v ňom, rovnako ako vo vláde, majú svojich ľudí. Oligarchovia ako Achmetov či Kolomojskyj, disponujú majetkom v desiatkach miliárd dolárov, majú súkromné armády a pod kontrolou celé regióny. Ich moc a vplyv na politiku nedokázala napriek sľubom zlomiť ani nová postmajdanská elita.

Záujmy týchto ľudí sa nedajú obísť, nebrať do úvahy či eliminovať. Dá sa s nimi len dohodnúť. To všetko Ivan Mikloš určite dobre vie. Bude preto zaujímavé sledovať, ako sa mu s týmito nástrahami dnešnej ukrajinskej reality podarí na novom poste vyrovnať. Ak, samozrejme, neberie funkciu šéfa poradcov len kvôli atraktívnej zmienke v životopise, s tým, že prsty si príliš páliť nebude a nejako to ten rok vydrží. To však nie je celkom jeho štýl.

Foto: TASR

 

Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo