Reportáž z revúckej nemocnice Keď prídeme o pôrodnicu, začne sa to tu rúcať ako domček z karát

„Nemám veľa času, čochvíľa bude zo mňa stará mama,“ povie šéfka Nemocnice s poliklinikou v Revúcej Janette Hrbálová, keď nás víta vo dverách. Na gynekologicko-pôrodníckom oddelení nemocnice, ktorú riadi, práve jej dcéra rodí prvú vnučku pani riaditeľky.

Za posledných 24 hodín ide už o ôsmy pôrod, čo je aj na pomery nemocnice neobvyklé. Pôrodnica v Revúcej totiž patrí medzi tie s najnižším počtom pôrodov na Slovensku.

V roku 2022 bola s 304 pôrodmi spolu so Sninou na samom chvoste. Preto by mali od budúceho roka skončiť obidve, spolu s pôrodnicami v Myjave, Partizánskom a Kráľovskom Chlmci. Ministerstvo zdravotníctva to zdôvodňuje tým, že tam, kde sa nevykonáva ani 400 pôrodov ročne, je to pre rodičky rizikové.

Slovenská gynekologicko-pôrodnícka spoločnosť považuje za normu 1000 pôrodov ročne na to, aby sa lekári i pôrodné asistentky stretli so všetkými komplikáciami a boli na ne pripravení.

Vstup do revúckej nemocnice. Foto: Postoj/Juraj Brezáni

Autori optimalizácie siete nemocníc pôvodne počítali s hranicou 800 pôrodov, čo by znamenalo koniec až pre 20 existujúcich pôrodníc. Zníženie hranice na 400 pôrodov za rok preto predstavovalo výrazný kompromis zo strany ministerských analytikov, ku ktorému došlo zrejme aj pre obavu z obrovského protitlaku z regiónov. Stanovenie minimálneho počtu zákrokov na oddeleniach nemocníc je jednou zo základných myšlienok optimalizácie siete nemocníc.

Čítajte tiež

Zánik pôrodníc V Snine, Revúcej, Myjave, Partizánskom a Kráľovskom Chlmci by sa rodiť už nemalo

Lukáš Kekelák

Ministerstvo zdravotníctva navrhuje od roku 2024 zatvoriť pôrodnice v piatich nemocniciach. Dôvodom je, že ich tam nevykonávajú ani 400 ročne, čo predstavuje riziko pre rodičky.

Štátny tajomník ministerstva zdravotníctva Michal Palkovič sa už veľmi ustupovať nechystá, hoci chce s nemocnicou ešte rokovať.

Budúce mamičky z Revúcej by po novom mali rodiť v nemocniciach v Rožňave a v Rimavskej Sobote, vzdialené približne 45 minút alebo hodinu. Prevážať ich majú záchranky rýchlej zdravotnej i lekárskej pomoci, ktoré by mali v regióne posilniť.

Kvantita ako známka kvality?

Správu o zrušení pôrodnice prijali ľudia v tomto ťažko skúšanom regióne negatívne. V strese sú lekári aj budúce mamičky. Riaditeľka vidí súčasnú situáciu „tragicky“, keďže tunajšiu pôrodnicu budovali posledného štyri a pol roka.

„Keby podobné rozhodnutie prišlo pred štyrmi rokmi, absolútne by sme neváhali, lebo sme vtedy nemali ani primára gynekologicko-pôrodníckeho oddelenia a problémová bola aj pediatria. Vyzeralo to zle,“ hovorí riaditeľka Hrbálová, ktorá sa takmer pred piatimi rokmi postavila na čelo nemocnice.

Riaditeľka Nemocnice s poliklinikou Revúca Janette Hrbálová. Foto: Postoj/Juraj Brezáni

V nemocnici sa sama narodila, po skončení školy do nej hneď nastúpila, porodila tu svoje tri deti a robí v nej už 27 rokov. Prešla si viacerými oddeleniami, robila sestru inštrumentárku a neskôr námestníčku pre ošetrovateľstvo.

Za jej pôsobenia vybudovali novú pôrodnicu – sálu s dvomi nadštandardnými izbami, pritiahli pôrodné asistentky aj primára, ktorý dochádza z Vysokých Tatier. A v nemocnici už ani nevykonávajú potraty. Podľa slov riaditeľky je dnes po pôrodnici dopyt, hoci požadovaných 400 detí ročne sa v regióne nikdy rodiť nebude.

Zdravotnícky analytik Dušan Zachar z INEKO to pokladá za problém. Určenie hraničného počtu výkonov podľa jeho slov vyplýva aj z vedeckého a odborného konsenzu, ktorý hovorí, že existuje isté ročné minimum výkonov na pracovisku aj u operatéra, aby bola dosiahnutá dostatočná skúsenosť a rutina, čo následne výrazne znižuje možné zdravotné komplikácie a zvyšuje bezpečnosť pacienta i kvalitu starostlivosti.

Napriek tomu však v Revúcej odmietajú hodnotiť kvalitu personálu nízkym počtom pôrodov, keďže zdravotníci – lekári i pôrodné asistentky – pochádzajú z väčších nemocníc a majú dlhoročné skúsenosti v odbore.

Vstupná hala nemocnice. Foto: Postoj/Juraj Brezáni

„Počet pôrodov nehovorí o kvalite pôrodnice, je to čistý blud. Ak sa majú hodnotiť nejaké čísla, tak potom počet pôrodov na jedného pôrodníka. To je zásada, ktorej sa budeme držať a prerážať dvere, kdekoľvek sa bude dať,“ hovorí riaditeľka Hrbálová.

Menej pôrodov, no viac náročných prípadov

Primár gynekologicko-pôrodníckeho oddelenia Stanislav Filkor, ktorý prišiel zachraňovať pôrodnicu na Gemer z popradskej nemocnice pred piatimi rokmi, tiež argumentuje, že vo veľkých nemocniciach sa 800 pôrodov rozloží na väčší počet lekárov. Keďže na oddelení v Revúcej je ich menej, počet pôrodov na pôrodníka je tak možno podobný.

Na príklade najstaršieho kolegu – 73-ročného lekára a docenta z Užhorodu – chce ukázať, že počet pôrodov na nemocnicu nie je správnym ukazovateľom bezpečnosti a skúsenosti zdravotníkov.

„Keď odviedol za život viac ako 10-tisíc pôrodov, nech mi nikto nehovorí, že nemá dosť skúseností,“ vraví primár Filkor, ktorého tím tvoria ešte dve Ukrajinky a chodia im vypomáhať aj ďalší kolegovia z Trstenej, Popradu a Lučenca.

Erudícia lekára je kľúčová aj podľa analytika Zachara. „Ale treba si tiež uvedomiť, čo sa stane, ak tí jeden-dvaja skúsení lekári ochorejú alebo zo dňa na deň podá jeden z nich výpoveď,“ zdôvodňuje, prečo pokladá za dôležitú aj kolektívnu skúsenosť na danom pracovisku.

Primár Filkor tým, čo hovoria o ich neskúsenosti, odkazuje pozrieť sa na štatistiky. Pripomína, že majú jeden z najmenších počtov nástrihov hrádze na Slovensku. Neplatí ani, že nemajú skúseností s komplikovanejšími prípadmi.

Čítajte tiež

Analytik Zachar o reforme nemocníc Riziko rozhodnutí od stola? Zakazovať nemocniciam výkony, ktoré robiť vedia

Lukáš Kekelák

Dušan Zachar z INEKO pri pláne novej siete nemocníc hovorí, že obavy sú na mieste, no do diskusie sa vnášajú zbytočné emócie. Dúfa, že v závere nerozhodne to, kto hlasnejšie zakričí.

Vždy, keď im to čas dovolí, presúvajú ženy s komplikáciami do 36. týždňa tehotenstva do nemocnice v Banskej Bystrici, no štatisticky má revúcka pôrodnica aj tak najvyšší počet eklampsií na Slovensku.

Eklampsia je vážna život ohrozujúca komplikácia v tehotenstve spojená s vysokým tlakom, ktorý prechádza až do epileptických kŕčov a straty vedomia, čo treba riešiť rýchlym cisárskym rezom. Rodičky vtedy neznesú prevoz do vzdialeného zdravotníckeho zariadenia.

„Ako mladý doktor v Poprade som videl jeden eklamptický záchvat za štyri roky. Tu som mal dokonca už aj dva za jeden deň,“ spomína Filkor.

Hoci ide o štatistiku malých čísel, v roku 2021 mali na 300 pôrodov až tri takéto prípady, čo je 56-násobok slovenského priemeru. „Je to preto, že máme taký socio-ekonomický status rodičiek, aký máme, a ženy nechodievajú do poradní,“ vysvetľuje primár. „Niektoré ženy vidíme prvýkrát, až keď rodia.“

Primár gynekologicko-pôrodníckeho oddelenia Stanislav Filkor. Foto: Postoj/Juraj Brezáni

Za 45 minút v Rožňave? To ťažko

Až 70 percent všetkých rodičiek v Revúcej sú Rómky. A až 80 percent budúcich mamičiek dováža do revúckej nemocnice na poslednú chvíľu záchranka.

Preto si mnohí nevedia predstaviť, ako ich včas dokáže sanitka dopraviť do Rožňavy či Rimavskej Soboty.

„Rožňava za 45 minút? Keď zapnete majáky, tak možno aj áno. Ale ak nebude v zime odhrnuté, tak ťažko,“ hovorí Ladislav Ovšonka, ktorý má v nemocnici na starosti dispečing dopravnej zdravotnej služby. Spomína, že len pred pár rokmi tu napadol sneh ešte aj v máji.

Upozorňuje aj na to, že nemožno merať čas príchodu sanitky len vzdialenosťou na mape. Treba počítať čas odvtedy, keď ju pacient zavolá. Chvíľu potrvá, kým sanitka príde na miesto a kým sa rodina rozlúči so svojím členom.

V rómskych komunitách totiž odchod sanitky trvá práve preto dlhšie.

Nie je sám, kto upozorňuje na zlé cesty v regióne. „Každému, kto nám tu chce z Bratislavy hovoriť o cestnej dostupnosti, odporúčam, aby sem prišiel jednou cestou a vrátil sa druhou. A potom nech hovorí, že hodinový prevoz do inej nemocnice nie je problém,“ dodáva riaditeľka nemocnice.

Podobne dlhé prevozy podľa nej ohrozia okrem rodičiek aj celkovú dostupnosť zdravotnej starostlivosti. Vyblokované sanitky tak nebudú mať priestor zasiahnuť v iných urgentných prípadoch.

Bez pôrodnice môžu pribúdať pôrody v sanitkách

Gynekológ Filkor upozorňuje, že zrušenie pôrodnice v Revúcej bude znamenať častejšie komplikácie pre záchranárov, na čo podľa neho nie sú vôbec pripravení. „Bude sa tu určite viac rodiť v sanitke za jazdy, treba s tým počítať. Pri všetkej úcte, záchranári nemajú také skúsenosti s pôrodmi ako my.“

Foto: Postoj/Juraj Brezáni

Spomína aj na nedávny prípad pacientky, ktorej sa oddelila placenta s dieťaťom od maternice. Dieťa to neprežilo, hoci sa im ho podarilo vytiahnuť za tri minúty po privezení, prežila to aspoň rodička. „Keby sanitka mala ísť inam ako do Revúcej, táto žena by to neprežila,“ myslí si.

Nemocnica má aj vlastnú predpôrodnú prípravu. Ani lekári, ani budúce mamičky si nevedia predstaviť, ako by mali tehotné ženy chodiť pravidelne niekoľko mesiacov na prípravu do Rimavskej Soboty či do Rožňavy.

Najmä Rómky tak budú podľa nich čakať len na deň pôrodu. Hovorí to aj jedna z rómskych sestričiek v nemocnici Romana Drevniaková, ktorá pracuje na gynekológii.

„Teraz mi hovoria, že sa nevedia dostaviť do poradne, lebo nemajú na autobus. A mimo okresu nepôjdu vôbec. Už teraz im je ďaleko,“ hovorí s tým, že okrem pôrodov v sanitkách sa obáva aj domácich pôrodov a nárastu úmrtí detí v osadách. V regióne je už aj bez toho vysoká perinatálna úmrtnosť.

Rómky si podľa nej nemocnicu chvália a aj ona sama v nej rodila. „Ak sa tu zruší pôrodnica, určite to ovplyvní zdravie rodičiek aj ich detí. Keď teraz chodia na poslednú chvíľu, neviem si predstaviť, čo by bolo, keby tu pôrodnica nebola.“

Sestra Romana Drevniaková. Foto: Postoj/Juraj Brezáni

V pôrodnici nedávno rodila aj jedna z Revúčaniek kočíkujúca na námestí. V meste, z ktorého nielen mladí ľudia vo veľkom odchádzajú (za posledných 30 rokov prišlo mesto už o štvrtinu obyvateľov), je koncentrácia čerstvých mamičiek na prvý pohľad pomerne vysoká.

Mamička Zuzana, ktorá mala pôvodne rodiť v Rimavskej Sobote, pre rýchly spád pôrodu nakoniec skončila v Revúcej. „Lekár z Rimavskej mi hovoril, že keď to príde, máme sa ponáhľať, ale to sa takto predsa nedá.“

S pôrodom v nemocnici bola spokojná, no ako prvorodička by očakávala lepší prístup od zdravotníkov na následnom novorodeneckom oddelení. Napriek tomu je rada, že mohla rodiť v Revúcej a všetko prebehlo bez komplikácií.

„Keďže nemáme toľko pôrodov, máme na ženy čas a tie si to veľmi pochvaľujú,“ hovorí primár Filkor. Vyzdvihuje rodinnú atmosféru oddelenia aj mladý tím. V minulosti nemala nemocnica najlepšiu povesť, Revúčania však vnímajú za posledné roky citeľné zlepšenie. V nemocnici stretávame aj človeka, ktorý prišiel na zákrok až zo Senca. Dôvodom je nielen väčšia spokojnosť, ale aj fakt, že na zákrok sa dostal hneď.

Petícia za záchranu nemocnice

Hoci ministerstvo zdravotníctva už oznámilo, že s pôrodnicou nepočíta, v Revúcej si to nepripúšťajú. Spisujú petíciu za jej zachovanie, ktorú podpísali už tisíce ľudí.

Petíciu plánujú odovzdať štátnemu tajomníkovi Palkovičovi pri jeho návšteve koncom apríla. Rovnako sú pripravení ísť aj do štrajku či dokonca obrátiť sa na orgány Európskej únie.

Foto: Postoj/Juraj Brezáni

„Veríme, že sa rozhodnutie zmení. Iný výsledok si ani nepripúšťame,“ hovorí riaditeľka nemocnice, ktorá sa bude uchádzať aj o ministerskú výnimku. Ak sa ani to nepodarí, rozmýšľajú nad poskytovaním pôrodov ako akútnej zdravotnej starostlivosti aj naďalej.

Spomína, ako im zástupcovia ministerstva zdravotníctva na poslednom stretnutí, z ktorého mala dobrý pocit, sľubovali, že žiadne funkčné oddelenie im rušiť nebudú. „Ľudia z ministerstva nás pochválili, ako to tu všetko funguje, a niekoľkokrát zopakovali, že sa žiadneho rušenia báť nemusíme. A nakoniec sa stane toto!“

Primátor Revúcej Július Buchta sa obáva, že rušenie oddelení môže v budúcnosti ohroziť chod celej nemocnice a bude viesť k ďalšiemu zhoršeniu dostupnosti zdravotnej starostlivosti v regióne. Nemocnica s takmer 40-tisícovou spádovou oblasťou má okrem toho pre mesto veľkú pridanú hodnotu.

Čítajte tiež

Revúca - mesto kultúry Nie je za odmenu. No bude aspoň šancou na nový začiatok?

Ivana Šalgová

Kedysi slávne časy plné rozmachu vystriedali úpadok a dezilúzia. Revúčania chcú do svojho mesta opäť vrátiť život.

Regiónu už teraz chýbajú viacerí špecialisti – kardiológovia či neurológovia, kapacitne nestačí ani ORL či pľúcna ambulancia. Pritom z pohľadu kvality ovzdušia ide o ťažký región poznačený ťažbou vápenca v Tisovci a magnezitu v Lubeníku. Neďaleké mesto Jelšava má limitné hodnoty prachových častíc prekročené až 60-násobne a patrí k najznečistenejším miestam v Európe.

Miestni všeobecní lekári sa tiež sťažujú, že už dnes majú problém, ak chcú pacienta poslať na vyšetrenie alebo zákrok do nemocnice mimo Revúcej, nechcú im ho prijať.

Zrušenie pôrodnice ako začiatok konca

Revúckej nemocnici, ktorá má byť po optimalizácii v najnižšej komunitnej úrovni, by zostalo interné oddelenie. „No keď prídeme o pôrodnicu, bude sa to tu rúcať ako domček z karát,“ hovorí riaditeľka Hrbálová s tým, že nemocnica okrem pôrodníckeho programu prišla po prvom vyhodnotení optimalizácie nemocničnej siete aj o traumatologický program.

A keď nebude fungovať pôrodnica, skončí aj gynekológia a problém bude mať aj pediatricko-neonatologické oddelenie. Bude tak ohrozená dostupná zdravotná starostlivosť aj pre deti.

Ani dnes nemajú v okrese detskú ambulantnú pohotovostnú službu, keďže nemajú dostatok pediatrov a túto starostlivosť sa snažia poskytovať aspoň na pediatrickom nemocničnom oddelení.

„Nikoho tu neudržíme, keď pediater povie, že potrebuje aj neonatologickú časť pre získanie skúseností,“ hovorí riaditeľka. Starostlivosť o deti sa teda v Revúcej môže skončiť úplne.

Momentálne tvorí oddelenie primárka – dôchodkyňa a doktorka, ktorá nedávno prišla z novorodeneckého oddelenia z Humenného. Do Revúcej sa za prácou presťahovala len pred mesiacom. Okrem nich majú ešte troch mladých neatestovaných doktorov.

Námestie v Revúcej. Foto: Postoj/Juraj Brezáni

V 11-tisícovom meste fungujú okrem nemocničnej pediatrie už len dve pediatričky, obe v preddôchodkovom veku. Ich ďalšie dve kolegyne skončili nedávno, a keďže ich nemal kto nahradiť, museli prevziať ich pacientov. Dnes ich tak majú obe približne dvetisíc.

Nielen riaditeľka by bola rada, keby nemocnica mohla vychovávať aj všeobecných lekárov, internistov i pediatrov, ktorí následne môžu ísť slúžiť v rámci okresu. Nových pediatrov však bez detského oddelenia mať nebudú.

Z chirurgie by zostala len jednodňovka

Okrem pediatrie by museli utlmovať svoju činnosť aj ostatné časti nemocnice. Chirurgické oddelenie spojené s traumatológiou, ktoré má skončiť iba so základným programom, prichádza o riešenie väčšiny tunajších urgentných prípadov.

V praxi by išlo aj o výrazné okresanie výkonov v brušnej chirurgii len na žlčník, slepé črevo a herniu, teda pruh. Vypadnú komplikácie spojené s črevami. Z chirurgického oddelenia, ktoré operuje dva dni v týždni a za mesiac má okolo 40 výkonov, by sa tak stala jednodňová chirurgia.

S tým by bolo nevyhnutne spojené aj okresanie počtu lekárov a inštrumentárok a najmä výkonov, teda vo výsledku aj menej peňazí pre nemocnicu. Nemocnica by prišla aj o špecializovaných zdravotníkov, ktorých si sami vychovali.

Foto: Postoj/Juraj Brezáni

„Lekárov tu do jednodňovky nezoženiem a bez dostatočného počtu výkonov ich ani nezaplatím,“ hovorí riaditeľka so skepsou. Nájsť lekárov z iných nemocníc ochotných prísť urobiť pár chirurgických zákrokov práve do Revúcej si nevie predstaviť ani primár chirurgického oddelenia Juraj Ganaj.

Problém by malo aj oddelenie perioperačnej starostlivosti, ktoré tvoria anestéziológovia. Nemali by dosť výkonov.

Riaditeľka revúckej nemocnice si pritom myslí: „Nejaká optimalizácia prísť musí, preto sa nebudeme hádať, že nie sme jednotková komunitná nemocnica, a ani sa nebudeme hrať na to, že ako okresné mesto by sme mali byť v druhej, regionálnej úrovni, lebo nespĺňame všetko, čo by taká nemocnica mať mala,“ hovorí.

Ide jej len o to, aby im nechali programy, ktoré v nemocnici fungujú, aby mohli pracovať na ich skvalitnení.

Zrušením oddelení sa personál do iných nemocníc nepresunie

 „Keď prenikli informácie o rušení pôrodnice, hoci sme to my na papieri ešte ani nemali, telefonoval mi každý zamestnanec a pýtal sa ma, čo má teraz robiť,“ spomína riaditeľka.

Súčasný výsledok optimalizácie siete by pre nemocnicu v Revúcej znamenal koniec minimálne piatich gynekológov, piatich pediatrov, všetkých pôrodných asistentiek a prehodnotiť by sa musel aj administratívny a pomocný personál. Väčšina pôrodných asistentiek je pritom buď pred dôchodkom, alebo sú to matky samoživiteľky.

Takmer všetci zdravotníci v dôchodkovom veku, ktorých pracuje v nemocnici asi polovica, riaditeľke oznámili, že sa už nebudú presúvať na žiadne vyššie pracovisko ani do okolitých nemocníc, ale odídu rovno do dôchodku.

Foto: Postoj/Juraj Brezáni

„Ak si niekto myslel, že sa budú zdravotníci presúvať, mýlil sa. Presúvať sa bude iba pacient,“ dodáva Hrbálová na margo zámeru autorov reformy nemocníc, ktorý s presunom zdravotníkov do vyšších nemocníc čiastočne počíta.

Viacerí tunajší lekári tvrdia, že na jednodňovej starostlivosti tu pracovať nebudú. Riaditeľke sa ozvali aj traja mladí lekári, ktorí plánovali ostať na chirurgii a ortopédii, že po rozhodnutí o zrušení doplnkových programov z nemocnice a zrejme aj z regiónu odídu.

Tých si pritom vychovávali ich predchodcovia, dnes už lekári po sedemdesiatke. Nemocničný urgent tak nebude dlhodobo udržateľný.

Desiatku ponúk od ohlásenia konca revúckej pôrodnice dostal aj primár gynekológie Stanislav Filkor, ktorý však zatiaľ odísť neplánuje. „Každému hovorím, že odídem až vtedy, keď to tu zavrú, skôr nie,“ dodáva.

O doliečovanie v Revúcej nie je záujem

„Tlačia nás do doliečováku, ale tu o doliečovanie pacientov nie je záujem,“ vysvetľuje riaditeľka. Na oddelení dlhodobo chorých majú momentálne 20 lôžok a obsadené sú na polovicu.

„Keď neviete naplniť 20 lôžok, ako ich máme naplniť sto, ako si to predstavujú na ministerstve? A ešte bez traumatológie?“ pýta sa. Vzhľadom na to, že v okrese je vysoká nezamestnanosť, hovorí, že ľudia sú tu sami zvyknutí starať sa o svojich príbuzných a berú za to aj pomoc od štátu, čím si čiastočne privyrábajú.

Foto: Postoj/Juraj Brezáni

Okres Revúca patrí medzi najmenej rozvinuté regióny Slovenska. S takmer 12-percentou nezamestnanosťou je v trojici najhorších. Nemocnica v Revúcej je s 270 zamestnancami tretím najväčším zamestnávateľom.

V deň nášho príchodu druhý najsilnejší podnik – závod na ťažbu magnezitu v neďalekom Lubeníku – oznámil prepúšťanie stovky ľudí.

Riaditeľka Hrbálová si nevie predstaviť, že práve do Revúcej by mali z iných nemocníc po operáciách zvážať ľudí na doliečenie, a to aj vzhľadom na komplikované cestné spojenie.

„Kážu nám rozvíjať rehabilitáciu, no rehabilitačného lekára tu ani nezoženiete,“ a približuje, že rehabilitačnú ambulanciu im pokrýva na 0,2 úväzku lekár dôchodca z Banskej Bystrice, ktorého nemocnica musí na vlastné náklady dovážať, aby prišiel aspoň raz do týždňa.

„Na ministerstve musia brať ohľad na tento región. Každý tu rozpráva, že demokracia je aj o pomoci slabším, no akoby tá naša na tých najslabších zabúdala.“

Dnes funguje nemocnica aj vďaka ukrajinským lekárom, ktorých je v nemocnici až polovica, na čo sa niektorí miestni sťažujú, no vzápätí dodajú, že nebyť nich, nemocnicu by už dávno zavreli.

Nevyrábame dlhy a aj tak nič nezmôžeme

„Nevyrábame dlhy a ani žiadne peniaze od nikoho nežiadame, tak nech nám nechajú aspoň to, čo máme,“ pohoršuje sa jeden zo seniorov pred nemocnicou. Nemocnicu si ľudia postavili sami v roku 1959 v rámci spoločnej akcie.

Dnes ide o neziskovú organizáciu. Zakladateľom je odborová organizácia zamestnancov. V nemocnici nie je nič sprivatizované – má vlastnú lekáreň, laboratóriá, CT, röntgen aj vlastnú nemocničnú dopravu.

„Z vlastných síl rekonštruujeme, čo vládzeme, snažíme sa ušetriť, kde sa dá. Nič tu nie je cudzie a všetko si chceme zachovať, aby to fungovalo, no je to ťažký boj, keď nemáte dosť financií a sú tu väčší hráči na trhu,“ hovorí riaditeľka s tým, že viackrát prišli nemocnicu osloviť s ponukou odkúpenia niektorých jej častí aj súkromné spoločnosti patriace do portfólia finančnej skupiny Penta.

Foto: Postoj/Juraj Brezáni

Nemocnica v Revúcej v poslednom roku po dlhom období skončila s kladným hospodárskym výsledkom. Neschválenie doplnkových programov ju podľa slov riaditeľky pripravilo aj o možnosť získať finančné prostriedky z plánu obnovy.

Hoci aj v tomto okrese voľby v roku 2020 vyhralo hnutie OĽaNO, Revúčania majú na všetky vládne reformy ťažké srdce. Či už ide o reformu národných parkov, siete nemocníc, alebo súdnu mapu, ktorá z okresného súdu v Revúcej spravila detašované pracovisko.

Okrem toho skončil v meste aj daňový úrad, prvé slovenské literárne gymnázium a presun sa spomína aj v prípade miestneho sídla štátnych lesov. Mestu nijako nepomohla ani návšteva šéfa Sme rodina Borisa Kollára, ktorý v koalícii proti reformám pred ich schvaľovaním vystupoval a nemocnice sa zastával.

Čítajte tiež

Spor o norika muránskeho Príde Muránska planina o slovenské plemeno ťažného koňa?

Erik Potocký

Správa Národného parku Muránska planina a Lesy SR sa nevedia dohodnúť, kto sa má o kone v chránenom území starať. Minister Vlčan ich chce poslať do Topoľčianok.

Napriek tomu je frustrácia miestnych až v štádiu rezignácie bez nádeje, že sa v regióne bude raz žiť lepšie. Obyvatelia Revúcej sa však nehnevajú len na ministerstvo zdravotníctva či na vládu, ale na kohokoľvek, kto štát zastupuje.

„V Bratislave ich zaujímajú len noriky, sysle a muránske buchty, my ľudia nie,“ sťažuje sa jedna pani pred zdravotným strediskom v centre mesta. „Zostanú nám tu len potkany. Ešte aj tie koníky nám chceli zobrať,“ hovorí zdravotná sestra na margo nedávneho sporu medzi rezortom životného prostredia a pôdohospodárstva o presun špeciálneho plemena koní norika muránskeho, ktoré nakoniec ostanú na Muránskej planine.

„Asi chcú z nás spraviť prírodnú rezerváciu a ľudia sa tu na nás budú chodiť pozerať ako na Indiánov v Amerike,“ pohoršujú sa ďalší. Ako jediného človeka, ktorý dnes za regiónom stojí, tu viacerí vnímajú banskobystrického župana Ondreja Luntera, ktorý dlhodobo poukazuje na úskalia reformy nemocníc.

Prípad Revúcej tak ukazuje, že reformy sú nevyhnutné, no plošne nemusia priniesť každému regiónu požadovaný efekt a bez dodatočnej podpory i vykomunikovania môžu priniesť tým najslabším len ďalšie komplikácie a ťažší život miesto jeho skvalitnenia.