Zánik pôrodníc V Snine, Revúcej, Myjave, Partizánskom a Kráľovskom Chlmci by sa rodiť už nemalo

V pondelok sa na rezorte zdravotníctva uskutočnilo stretnutie združenia županov SK8 s novým štátnym tajomníkom ministerstva Michalom Palkovičom, na ktorom sa riešili doplnkové programy zdravotníckych zariadení v rámci novej optimalizovanej siete nemocníc.

Po novom budú nemocnice na Slovensku rozdelené do piatich typov nemocníc. Najnižšou je komunitná nemocnica, nasleduje regionálna, komplexná, koncová a národná nemocnica, ktorá má byť najvyšším zdravotníckym pracoviskom. Do dostavby nemocnice Rázsochy ju má tvoriť komplex pracovísk Univerzitnej nemocnice v Bratislave s jednotlivým národnými ústavmi.

O rozdelení nemocníc rozhodlo tesne pred koncom roka 2022 ešte ministerstvo zdravotníctva pod vedením generála Vladimíra Lengvarského.

V zásade platí, že čím vyššiu úroveň nemocnica získala, tým komplikovanejšie výkony môže vykonávať.

Čítajte tiež

Lengvarského sieť nemocníc Bystrica prevýšila Martin. V Mikuláši bude komunitná nemocnica, v Trstenej nie

Lukáš Kekelák

Univerzitná nemocnica v Bratislave bude v najvyššej úrovni. Žilina, Prešov či Nitra klesnú na tretiu úroveň za Košice a Banskú Bystricu.

Bez poľavenia z kritérií by skončilo až 11 pôrodníc

Podľa informácií Denníka N je však už dnes isté, že niektoré nemocnice prídu o svoje pôrodnice. Týkať by sa to malo nemocnice v Snine, v Kráľovskom Chlmci, v Revúcej, ale i v Partizánskom a v Myjave. Dôvodom je, že žiadna z týchto nemocníc nespĺňa požadovaný počet 400 pôrodov ročne. Niektoré z nich totiž nemajú ani jeden pôrod za deň, čo sa v prípade pôrodníctva pokladá za nebezpečné.

Slovenská gynekologicko-pôrodnícka spoločnosť považuje za normu 800 až 1000 pôrodoch ročne na to, aby sa lekári i pôrodné asistentky stretli so všetkými možnými komplikáciami, ktoré môžu nastať počas pôrodu, a boli na ne dostatočne pripravení.

Ak by sa zachovala hranica 800 pôrodov ročne, ako to pôvodne zvažovali autori reformy, až 20 slovenských nemocníc by malo problém splniť dané kritérium a bojovalo by o zachovanie pôrodnice. Stratifikácia nemocničnej siete z dielne exministerky Andrey Kalavskej počítala s hranicou 600 pôrodov ročne, čo by dnes znamenalo koniec pre vyše desať pôrodníc.

Okrem piatich spomínaných by tehotné ženy viac neporodili svoje deti ani v Brezne, Ružomberku, v Žiari nad Hronom, v Piešťanoch, Humennom či Liptovskom Mikuláši.

Znížiť hranicu na 400 pôrodov za rok tak predstavuje výrazný kompromis zo strany ministerských analytikov. Ani štátny tajomník Michal Palkovič ústupky už neočakáva. Mamičky však zo spomínaných piatich regiónov po novom čaká pred pôrodom minimálne 45-minútová cesta do najbližšej nemocnice.

Rodičky z Revúcej by mali prijať nemocnice v Rožňave a Rimavskej Sobote, z Myjavy ich presmerujú do Skalice, Piešťan a Trenčína. Mamičky z Partizánskeho budú prijímať v Topoľčanoch a Bojniciach. Tie z okolia Sniny zas pripadnú nemocniciam v Humennom, Vranove nad Topľou a Michalovciach. A z Kráľovského Chlmca sa pôrody presunú do Trebišova a Michaloviec.

Nemocnice majú pri doplnkových programoch čas do štvrtka

Okrem pôrodníc sa v týchto dňoch rozhoduje aj o ďalších doplnkových programoch. Tie mali nemocniciam, ktoré neboli spokojné so svojím zaradením do danej úrovne, umožniť vykonávať zdravotné služby aj nad minimálny rámec toho, k čomu ich zaväzuje príslušný stupeň nemocničnej siete.

Cieľom je tiež zabezpečiť starostlivosť, ktorú v danom regióne nedokážu pokryť vyššie pracoviská. Doplnkové programy však dávajú zariadeniam aj možnosť špecializovať sa na istý typ výkonov. 

Nemocnice spolu požadovali 1075 doplnkových programov, vyhovené im bolo v 77 percentách. Finálna verzia rozhodnutia o doplnkových programoch by mala byť známa na Zelený štvrtok, dokedy sa majú samosprávy poradiť s vedením nemocníc. V prípade pripomienok sa bude ďalej rokovať.

Banskobystrický župan Ondrej Lunter tvrdí, že chce zabojovať, aby sa pre nedostatok ambulantných lekárov nakoniec nestalo, že po vyradení daného programu nemocnice nebude mať v regióne kto kompenzovať zdravotnú starostlivosť. Preto spomínal aj prechodné obdobie, kým by sa situácia nevyriešila inak. Rovnako opäť pripomenul, že sa namiesto reformy nemocničnej siete malo začať najskôr s reformou ambulantného sektora.

Napriek tomu by napríklad nemocnica v Brezne, ktorá bola zaradená do najnižšej komunitnej úrovne, mala podľa informácií denníka Postoj získať 22 z 25 požadovaných doplnkových programov. Podobne by mala obísť aj Liptovská nemocnica v Liptovskom Mikuláši. Obe hlasno protestovali proti svojmu zaradeniu do najnižšej nemocničnej úrovne.

Doplnkové programy by sa mali každoročne prehodnocovať. Či si nemocnica jednotlivé zákroky udrží, tak závisí od počtu jej personálu, množstva vykonaných zákrokov, ale i vybavenia.