Ukrajinci prekročili Dneper Kde môžeme očakávať ukrajinskú ofenzívu?

Podľa amerického ISW ukrajinské jednotky pri Chersone operujú aj na východnom brehu Dnepra. Zatiaľ kontrolujú len menšie, pomerne močaristé územie. Dokázali by z neho spustiť svoju protiofenzívu?

V zásade možno odlíšiť tri hlavné možné operačné smery – z Chersonu cez Dneper smerom na Krym, zo Záporožia smerom na pobrežie Azovského mora alebo v Donbase. Práve ten záporožský sa doposiaľ považoval za najpravdepodobnejší, keďže čelí najmenším terénnym prekážkam. Ukrajine by umožnil preťať ruské línie a výrazne ohroziť zásobovanie celej západnej polovice ruského frontu.

Ukrajinci by tak v prípade úspechu získali nielen opäť prístup k Azovskému moru, ale aj celý dolný tok Dnepra a dokázali by ohroziť dokonca aj ruské námorné a letecké základne na okupovanom Kryme.

Podrobnejšie sa najmä záporožskému variantu venuje ruský opozičný analytik Jan Matvejev. Ten píše, že Ukrajincom sa na ich ofenzívu ponúka niekoľko možností: „Na záporožskom fronte môžu ukrajinské sily postupovať dvoma hlavnými smermi – na Melitopol a Mariupol.“ 

Matvejev pokračuje: „Celá táto oblasť je úplne otvorená a prehľadná. Na jednej strane môžu pásové vozidlá bez problémov jazdiť rovno po poliach, na druhej strane bude ľahšie odhaliť ich a zničiť delostrelectvom. Približne tak, ako sa to deje s ruskými tankmi pri Vuhledare a Avdijivke.“

Vuhledar sa radí medzi najväčšie ruské neúspechy tejto vojny. Rusi sa už mesiace snažia prekonať ukrajinskú obranu, pričom preukázateľne stratili vyše osemdesiat bojových vozidiel, z toho prinajmenšom 24 tankov.

Jednou z hlavných výhod ofenzívy na Melitopol je, že Ukrajinci čelia len zanedbateľným terénnym prekážkam. „Hlavnou vodnou prekážkou je rieka Moločna, ale úspešne sa tiahne od severu na juh v smere hlavného úderu, takže spoľahlivé priechody cez ňu, aj keď sú veľmi žiaduce, nie sú životne dôležité. Je tu aj rieka Tokmačka a dve malé rieky so zálivmi v Kamianskom a Vasylivke. Zvyšok malých riek možno ľahko prekonať s minimálnymi ženijnými zariadeniami, ktoré ozbrojené sily Ukrajiny určite budú mať,“ myslí si Matvejev.

Výhodou ťaženia smerom na Melitopol by navyše bolo, že len pár kilometrov južne od mesta leží Mliečne ústie (Молочний лиман) – 35 kilometrov dlhý a približne 8 kilometrov široký estuár rieky Moločnej, ktorý navyše spája s Azovským morom úzky kanál. Ťaženie smerom k Mliečnemu ústiu by tak bolo najkratšou trasou k preťatiu ruských línií.

Prekročia Ukrajinci Dneper?

Alternatívou by mohla byť ofenzíva v Chersonskej oblasti – hoci Ukrajinci na jeseň oslobodili mesto Cherson, južná časť regiónu, ktorý hraničí priamo s Krymom, je naďalej pod ruskou kontrolou.

Takáto operácia je však zložitá. Ukrajinci nemajú bezpečný spôsob, ako dostať ťažkú techniku, teda tanky, BVP či húfnice, na opačný breh, a každý takýto pokus by zrejme čelil paľbe ruského delostrelectva a jednotiek zakopaných na brehoch.

Ukrajinci operujú s menšími jednotkami aj na ľavom (východnom) brehu Dnepra, takýmto spôsobom sa dá udržiavať menšia prieskumná jednotka, pri väčšej ofenzíve by však rýchlo skolabovala logistika.

To všetko ukrajinskú ofenzívu v Chersonskej oblasti nie znemožňuje, ale významne komplikuje. Na druhej strane ofenzíva na juhu ponúka možnosť čo najrýchlejšie ohroziť Krym, čo by zas Rusov zrejme prinútilo stiahnuť zálohy z iných častí frontu – a mohlo by to ohroziť ruské pozície naprieč Ukrajinou.

Výhodou by pre Ukrajincov mohla byť aj schopnosť zatarasiť kanál zásobujúci Krym vodou a odpojiť jadrovú elektráreň v Enerhodare, ktorú Rusi pripojili k svojej sieti.

Ako teda čítať súčasné dianie na ľavom brehu? Je skutočne možné, že Ukrajinci sa o ofenzívu pri Chersone naozaj pokúsia, možno si vyhodnotia, že sa Rusi príliš spoliehajú na terénnu prekážku a že sú výrazne slabší než v Záporoží.

Alternatívou však môže byť aj to, že v najbližšom čase ešte uvidíme ďalšie dianie pri Dnepri ako súčasť ukrajinskej maskirovky, teda snahy zneistiť ruské velenie v otázke, kde Ukrajinci udrú, a prinútiť ich stiahnuť jednotky z iných častí frontu.

„Hlavnou úlohou ukrajinských jednotiek na pravom brehu Dnepra je aktívne simulovať vylodenie. Nútiť ruských generálov držať líniu obrany pozdĺž rieky až do poslednej chvíle,“ nazdáva sa Matvejev. Podľa neho by síce ukrajinské sily mohli prekročiť Dneper, ale zrejme až po úspechu ofenzívy pri Melitopole, keď by ruským jednotkám hrozilo obkľúčenie a dali sa na ústup či dokonca otvorený útek.

Rusi sú pripravení

No tentoraz to Ukrajinci budú mať ťažšie ako pri svojich posledných protiofenzívach.

Na rozdiel od septembra, keď Rusov ukrajinský protiútok úplne zaskočil, teraz už vedia, že Ukrajinci nielenže majú ambíciu vytlačiť okupantov zo svojho územia, ale sa na to aj reálne pripravujú.

Ruská armáda preto už počas velenia generála Surovikina prešla do defenzívnejšej pozície, i keď sa jej po Surovikinovom odvolaní napokon vzdala v prospech novej, prevažne neúspešnej zimnej ofenzívy v Donbase. Zároveň však Rusi budovali sieť obranných opevnení, ktoré pozostávajú zo zákopov, z dračích zubov (betónových protitankových zábran) a mínových polí.

„Existujú dve hlavné obranné línie, pričom sú umiestnené blízko seba (od 16 do 4,5 km),“ analyzuje Matvejev pozíciu ruských zákopov.

„Všeobecný obraz je taký, že ruská armáda radšej drží ľavé krídlo a je pripravená nechať ozbrojené sily Ukrajiny ísť doprava, aby potom bránila Tokmak a hranicu rieky Moločna. Nedostatok hustého pokrytia trasy E105 je veľkou chybou. Ale, samozrejme, nestojí za to zamerať sa len na tieto remeselné zákopy.“

Na druhej strane to zrejme znamená, že ak Ukrajinci prelomia druhú líniu ruskej obrany, to najťažšie už budú mať za sebou.

Podľa ruského odborníka „najvýnosnejšie je začať prelom v troch až štyroch smeroch naraz a v každom z nich v niekoľkých samostatných oblastiach, aby sa potom mohli rozvinúť tie, ktoré budú úspešné“.

„Ako si vybrať miesto na prelom? Ovplyvňujú to dva faktory: slabosť obrany nepriateľa a taktická vhodnosť. Často sú medzi sebou v konflikte. Koniec koncov, všetky dôležité objekty sú dobre pokryté a slabá obrana je miesto, odkiaľ sa pracete. Preto musia existovať kompromisy.“

Aký význam by malo ťaženie na Donbas?

Teoreticky je možné aj to, že Ukrajinci svoju ofenzívu spustia úplne iným smerom – teda v Doneckej alebo Luhanskej oblasti. V prospech takéhoto variantu by hovorilo, že Ukrajinci už viackrát Rusov prekvapili, a keďže ofenzíva v Záporožskej oblasti je v odbornej verejnosti už mesiace čulo diskutovaná, Rusi sústredili svoje obranné úsilie najmä na opevnenie tejto časti frontu. Je teda málo pravdepodobné, že Ukrajinci dokážu v tomto regióne dosiahnuť strategické prekvapenie.

Výhodou je aj to, že časť frontu v Doneckej a Luhanskej oblasti držia sily „separatistov“, ktoré už melú z posledného – úspech pri Charkove v septembri bol do značnej miery spôsobený kolapsom síl Luhanskej ľudovej republiky.

Otázne však je, či by takéto ťaženie malo zmysel. Ukrajinci zrejme v dohľadnom čase nebudú mať potrebné sily na viac než jednu ofenzívu – a nemôžu si dovoliť vynaložiť ich na druhoradé či treťoradé ciele. Ofenzíva bude nákladná a Ukrajinu zrejme bude stáť stovky vozidiel a tisíce životov. Takéto straty sa inde než v ruskej armáde nedajú odôvodniť ziskom hŕstky menších, strategicky bezvýznamných cieľov. Ukrajinci preto zrejme uprednostnia bojisko, na ktorom môže mať ofenzíva aj skutočne strategický účinok – teda juh krajiny.

Navyše v prípade Doneckej oblasti platí, že pozdĺž línie kontaktu z roku 2014/2015 sa nezakopali len Ukrajinci, ale aj jednotky ruských satelitov. Rovnako ako Rusi bojujú o Bachmut či Avdijivku s obrovskými stratami a minimálnymi ziskami, aj Ukrajinci by narazili na dôkladne zakopaného protivníka.

Bude hlavným cieľom Krym?

„Ukrajinský generálny štáb si uvedomuje, že Krym je rozhodujúcim terénom tejto vojny,“ myslí si americký generál Ben Hodges. „Ukrajina nikdy nebude v bezpečí, kým Rusi kontrolujú Krym. Nebude schopná ekonomicky sa zotaviť tak dlho, ako dokážu blokovať Azovské more a prístavy na Čiernom mori.“

Ofenzíva sa podľa generála s najväčšou pravdepodobnosťou začne o mesiac-dva, keď vyschne blato a ukrajinské vozidlá budú jednoduchšie môcť postupovať aj mimo asfaltových ciest.

„Musia dostať Krym a chcú ho dostať tento rok,“ nazdáva sa Hodges. „Mohli by ste zabiť každého ruského vojaka v okolí dvesto kilometrov okolo Bachmutu a nezmenilo by to strategickú situáciu, ale oslobodíte Krym a zmení to všetko.“ Generál to vysvetľuje aj tým, že Krym je kľúčovou základňou ruského vojenského úsilia – Rusi z neho podnikajú svoje letecké útoky a Sevastopol je od Odesy vzdialený len 300 kilometrov, čím ruská Čiernomorská flotila dokáže ohrozovať všetku lodnú dopravu vrátane vývozu obilia.

Uprednostnenie Krymu by malo navyše pre Ukrajinu ďalšiu výhodu – ukončila by sa tým na Západe obľúbená diskusia, či ho ako súčasť nejakej kompromisnej dohody neodstúpiť Rusku. Keďže osud Krymu sa v porovnaní s pevninskou Ukrajinou spochybňuje najčastejšie, Ukrajincom by dávalo zmysel vyriešiť jeho osud najskôr.

Otázkou však je, čo by pád Krymu spôsobil v Rusku – na jednej strane by mohol zatriasť ruskou spoločnosťou a Putinovou vládou natoľko, že by urýchlil koniec vojny, na druhej by mohol ruskú spoločnosť, ktorá z vojny síce nie je nadšená, ale ju toleruje, stmeliť v „obrane vlasti“.

V každom prípade isté je, že ak ukrajinská ofenzíva má mať zmysel, mala by mať strategický význam. To znamená, že musí buď výrazne zlepšiť pozíciu Ukrajiny, napríklad oslobodením celého dolného toku Dnepra, ktorý je pre ukrajinskú ekonomiku dôležitou životnou tepnou, alebo rovno preťať ruské línie a ohroziť schopnosť ruskej armády pokračovať vo vojne. Oboje je veľmi ambiciózny cieľ.