Podpredseda Kresťanskej únie vysvetľuje úprimnosť snáh KÚ spojiť sa s KDH a kritizuje spôsob, akým ich kresťanskí demokrati odmietli.
Podpredseda Kresťanskej únie vysvetľuje úprimnosť snáh KÚ spojiť sa s KDH a kritizuje spôsob, akým ich kresťanskí demokrati odmietli.
Richard Vašečka v rozhovore tvrdí, že bol vnútorne presvedčený o správnosti spoločného postupu s KDH a celá Kresťanská únia sa o spoluprácu úprimne snažila.
Podpredseda KÚ vysvetľuje, že aj keď počítal s tým, že ich verejné vyhlásenie, medializované deň pred Radou KDH, môže kresťanských demokratov vyrušiť, bola za tým snaha prinútiť KDH po dvoch týždňoch mlčania zaujať jasné stanovisko.
Vašečka hovorí aj o ďalších plánoch Kresťanskej únie či o tom, či má ním predkladaný návrh zákona o voľnej nedeli šancu na úspech. Rozhovor si môžete aj pozieť či vypočuť.
Priali sme si partnerský vzťah s KDH a chceli sme, aby sa k tomu hnutie vyjadrilo a aby sa vyjadrilo teraz. Nechceli sme to odkladať na jún, pretože to je naozaj neskoro. KDH sa teda vyjadrilo a povedalo nie. V tomto stave sme teraz.
My sme nepovedali KDH nie. Ak oni trvajú na svojom stanovisku, tak je koniec.
Neviem si predstaviť, že KDH bude teraz dumať a naťahovať to, pretože na to nie je žiadny dôvod. Prvýkrát sme sa osobne stretli 10. februára, mali sme dve osobné stretnutia a potom jednostrannú komunikáciu zo strany Kresťanskej únie, na ktorú KDH nič konkrétne neodpovedalo. Preto sme ich žiadali, aby nám jasne povedali, či s nami chcú alebo nechcú ísť ako partneri. Odpovedali, že nie. Rešpektujeme to a ja si ani neviem predstaviť, že by to teraz zmenili.
Neviem, či si to ľudia z KDH neuvedomujú, ale toto je vyslovene nepriateľské správanie. Veď to znamená, že chcú roztrhnúť Kresťanskú úniu. To je absolútne neprijateľné a celé naše predsedníctvo sa unisono zhodlo na tom, že trváme na partnerskom prístupe s celou KÚ.
Každý človek sa môže rozhodnúť tak, ako uzná za vhodné, ale ako predsedníctvo sme sa zhodli na tom, že sme mali záujem – a ak by KDH chcelo, tak stále máme záujem – o spoločný postup KDH a KÚ. Ak to nepôjde, tak budeme hľadať iné možnosti.
Myslím si, že to by mali posúdiť hlavne vaši diváci a čitatelia, preto mi najskôr dovoľte uviesť kontext.
Pre mňa bolo úplne logické a vecne správne, aby KDH a KÚ išli do volieb spolu. Stále si to myslím. Preto som pokladal za povinnosť presadzovať to.
Nemôžeme však hovoriť klamstvá, zavádzať a prekrúcať. Bez toho, aby som chcel kohokoľvek obviňovať, si myslím, že pravda sa evidentne nedostala k členom Rady KDH a je otázne, ako sa dostala k ostatným členom KDH, keďže komunikácia viazla. Preto by som chcel poukázať na niekoľko faktov.
Bolo povedané, že Anna Záborská a Richard Vašečka boli proti spojenectvu s KDH, dokonca proti tomu hlasovali a boli prehlasovaní. To je absolútna lož a dokonca je to smiešne. Nikdy sme o takej veci nehlasovali. My sa rozprávame dovtedy, kým nedosiahneme nejakú zhodu.
Nie, nevyplynulo. Nepovedala to ani Anna Záborská. Od nikoho z nás nezaznelo, že sme proti spojenectvu s KDH. Myslím si, že ja aj pani Záborská sme dosť vplyvní členovia KÚ na to, aby sme pri konsenzuálnom rozhodovaní boli presvedčení, ak by sme boli proti.
Ja, pani Záborská aj niektorí ďalší členovia KÚ máme nejakú skúsenosť s KDH. Pokladám však za svoju povinnosť robiť tie veci, ktoré považujem za správne. Za správne som vtedy a aj dnes považoval to, aby sme sa pokúsili seriózne a poctivo dosiahnuť spojenectvo s KDH.
Budem osobný. Spojeniu s KDH som nedal šancu len politicky a navonok, ale myslel som to úprimne aj vo svojom vnútri. Dokonca som bol čoraz presvedčenejší, že sa s KDH dohodneme, pôjdeme spolu a bude to dobré.
Zo začiatku som to bral tak, že to je rozumná, racionálna vec, ktorú by sme mali vyskúšať. Neodradilo ma ani to, že Milan Majerský do médií hovoril, že pôjdu do volieb sami, aj keď sa v tom čase už s nami dvakrát stretli a pokúšali sme sa pokračovať s nimi v komunikácii. Povedal som si, že sa týmito vyhláseniami nebudem riadiť a stále sa budeme snažiť komunikovať.
Mám tu vytlačenú našu komunikáciu s KDH. 13. 3., 16. 3., 21. 3., 23. 3. To sú emaily, kde sme jasne formulovali svoje postoje a žiadali sme niektoré veci. Naposledy sme sa stretli 10. marca a odvtedy sme sa nestretli napriek tomu, že sme o to žiadali.
Po tomto všetkom sme v piatok, v hodine dvanástej, vydali verejné vyhlásenie, kde sme povedali, že už nebudeme čakať. Keď s nami nechcú komunikovať, tak v poriadku, ale vyjadrite sa.
Dva týždne sme veľmi pokojne a racionálne komunikovali. Všetky naše formulácie sme konsenzuálne prijali na predsedníctve, a ak sme mali pocit, že došlo k nejakému nedorozumeniu, snažili sme sa ho objasniť.
Vysvetľovali sme im, že od nich teraz potrebujeme záväznú odpoveď. Rozhodnutie Rady KDH je záväzné pre predsedníctvo aj pre celú stranu. Nechceli sme čakať do júna, keď Rada KDH zasadne opäť.
Mohli zasadnúť aj mimoriadne, napríklad v máji, aj keď nám to nikdy neponúkli. Boli sme len informovaní, že nominačná rada bude až v júni. To je veľmi dôležité, lebo definitívne by o kandidátke rozhodli až v júni.
Ale poviem to opäť a úprimne. My sme žiadali partnerský prístup. Milan Majerský povedal, že ani on nemá isté miesto na kandidátke. Áno, ale nie z našej strany. Nám by ani nenapadlo vylučovať pána Majerského ani nikoho z ďalších 135 ľudí, ktorí by okrem nás boli na spoločnej kandidátke. Rovnaký prístup čakáme aj voči nám, ak by sme sa dohodli na nejakom počte kandidátov.
Číslo, konkrétny počet kandidátov, sme povedali na ich žiadosť – a ešte sme ho aj o polovicu skresali. Počet si pýtali na osobnom stretnutí 10. marca a neskôr sme im povedali, že ak je toto problém, pokojne ho znížime. Nikdy o tom nebola reč.
Naše predsedníctvo chcelo ísť do volieb s KDH tak, že buď pôjdeme ako koalícia, alebo aby sa zmenil názov KDH, teda na volebnom lístku by bol aj názov Kresťanská únia, tak ako to bolo v posledných voľbách pri OĽaNO. Pochopili sme, že pre KDH je to veľký problém a stal by sa z toho kameň úrazu. Preto sme ustúpili.
Súhlasili sme s tým, že na volebnom lístku bude len KDH a našich voličov budeme musieť presvedčiť, aby volili KDH. Navyše by všetko bolo úplne v rukách KDH – splnomocnenec, ktorý má na starosti kandidátku, aj nominačná rada. Nebolo by to teda partnerstvo, Kresťanská únia by sa len zviezla v rámci KDH.
Napriek tomu sme boli ochotní to akceptovať s tým, že nikde nebudeme napísaní a budeme svoju identitu ako KÚ len komunikovať. Chceli sme len to, aby Rada KDH povedala, že nás bude rešpektovať ako partnera.
Samozrejme, že sme si to uvedomovali. Uvedomoval si však Milan Majerský a predsedníctvo KDH to, že keď nás dva týždne ignorujú, tak je to problém?
Poviem vám, o čo sme ich prosili. KDH nás napríklad v piatok 10. marca na osobnom stretnutí požiadalo o to, aby sme im do pondelka 13. marca sformulovali svoje požiadavky. Predsedníctvo sa stretlo v piatok a v nedeľu večer, čo normálne nerobíme, a na ich žiadosť sme im dali svoje požiadavky.
Keď sme ich my žiadali, aby nám na to dali urgovanú odpoveď, na čo mali celý týždeň, lebo my sme mali rozšírené predsedníctvo 18. marca, tak sme nielenže nedostali odpoveď, ale ani nám nepovedali, že prepáčte, nestíhame to, dáme vám to v pondelok. V pondelok večer sa podpredseda KDH ozval pani Záborskej s tým, že predseda Majerský sa ozve neskôr. Ale on sa nikdy neozval.
My sme od nich chceli vyjadrenie. Vedeli sme, že to vyjadrenie môže byť negatívne. Na základe ich komunikácie sme mali silnú indíciu, že oni v skutočnosti s nami nechcú ísť a idú naťahovať čas.
Preto sme svoje vyhlásenie medializovali aj za cenu risku, že budú reagovať tak, ako reagovali. Povedali sme si, že ak nám chcú povedať nie, tak to potrebujeme vedieť hneď teraz.
Keď niekomu poviem: ste nezodpovední, je to nepolitické a neprofesionálne, hanbite sa, a ten druhý povie: čo si to dovoľujem, tak mu poviem, že má problém s pýchou. Prečo by sa KDH nemohlo pokoriť a povedať: prepáčte, Rada KDH sa ospravedlňuje za tento spôsob komunikácie predsedníctva, pozývame vás na rokovania, nech to čím skôr dohodneme, máme úprimný záujem ísť s vami. Toto sme my písali všade: pokladáme obidve strany za hodnotovo a programovo blízke, máme záujem na spoločnom postupe, vážime si spoločné rokovania.
Nie. Dokonca sme KDH navrhovali, aby sme sa ako predsedníctva stretli počas týždňa pred Radou KDH, dohodneme sa na spoločnom návrhu, ktorý predsedníctvo KDH predloží Rade a odporučí ho. Ak poznáte snemy KDH tak viete, že výsledok veľmi závisí od dohody, ktorá sa dosiahne dopredu.
Zacitujem z našej komunikácie voči KDH. Toto sme opakovali stále: vážime si ochotu KDH rokovať. KDH a KÚ sú si hodnotovo a programovo najbližšie. Hovorili sme tiež, že nemáme žiadny problém s programom KDH. Ani KDH nám nikdy nepovedalo, že má akýkoľvek problém s programom KÚ.
Nikdy.
Lebo je to dobrá zámienka. Je to vymyslené. Je to účelové klamstvo. Včera v relácii TA3 zaznelo, že KDH nemá ani zverejnený program, teraz ho tvorí. Nezaznel jediný argument o programe.
Samozrejme, že sa budeme baviť o programe – ale až potom, keď sa s niekým dohodneme na partnerstve a podáme si ruky. Bolo by to aj netaktické. Kým by sme sa nedohodli na spoločnom postupe, prečo by som im hovoril o svojich dobrých nápadoch?
Nemyslím si, že KDH malo problém s vecami, ktoré KÚ presadila v parlamente. Nikdy to od nich nezaznelo. A ešte raz, otázku personálnych požiadaviek nastolili oni. Pýtali sa, koľko chceme miest na kandidátke, a ešte hovorili, že niektorí členovia KDH majú problém s Annou Záborskou, prípadne aj so mnou. O týchto veciach sa s nami KDH bavilo a písomne už s nami nekomunikovalo.
Povedali sme, že sme ochotní prísť na Radu KDH, otvorene o tom rozprávať a že sme ochotní rozprávať sa s ktorýmkoľvek členom KDH, ktorý s tým má problém. Nemali sme s tým problém. Opakujem však, že toto otvorilo KDH, nie my.
Dostávali sme zvnútra KDH indície, že mnohí z vedenia KDH vrátane predsedu spojenectvo nechcú – a to preto, lebo sa obávajú, že im poškodíme, keďže sme boli s MatovičomZdieľať
Pán Majerský v TA3 hovoril, že niektoré časti programu budú musieť vyškrtnúť, lebo sú už zrealizované. Ale vďaka komu sa tie veci zrealizovali, ak nie vďaka vláde, ktorá tu bola posledné tri roky?
Sme hrdí na mnohé veci, ktoré sa podarili a na ktoré za ostatných 30 rokov nebola na Slovensku odvaha.
Absolútne nie a pripadá mi to ako absurdná vec. Len spomeniem, že 10. februára sme boli na prvom osobnom stretnutí, kde sme sa ešte nebavili o konkrétnych požiadavkách, len sme požadovali partnerský prístup. Maroš Čaučík, podpredseda KDH, vtedy povedal, že môže nastať problém, lebo oni si postavili kampaň na kritike tejto vlády.
Tento prístup považujem za problematický, lebo KDH sa nechce vyhraniť proti Hlasu, čo je liberálny Smer, ale chce sa vyhraniť voči OĽaNO a proti Igorovi Matovičovi.
Neviem a nechcem si vymýšľať dôvody. Dostávali sme však zvnútra KDH indície, že mnohí z vedenia KDH vrátane predsedu spojenectvo nechcú – a to preto, lebo sa obávajú, že im poškodíme, keďže sme boli s Matovičom. Možno zároveň cítili odpor časti členskej základne pre animozity z minulosti. Preto nechceli.
Bolo by to absolútne v poriadku. Ak by to otvorene a chlapsky povedali, pomenovali svoje dôvody, tak by sme to normálne prijali a rešpektovali a povedali, že prajeme KDH, aby tretíkrát neprepadli hlasy kresťanských voličov. Takúto odpoveď sme však nedostali.
Na KDH a na Milanovi Majerskom osobne mi vážne prekáža, že nehovoria na rovinu. Potriasa hlavou, usmieva sa, potriasa rúčkami, ale nepovie, že chce alebo nechce. Keby Milan Majerský hovoril, že je správne ísť s Kresťanskou úniou, bolo by to iné. On však všade hovoril, že KDH pôjde samo.
„Nám nešlo o počty, pokojne mohli chcieť aj 50 miest. Kľúčové bolo, aby sa dištancovali od Matoviča,“ hovorí líder KDH o konci rokovaní s Kresťanskou úniou.
Tak mohol povedať, že rešpektuje členskú základňu a štruktúry, ale osobne si myslím, že by bolo správne zjednotiť sily. Nikdy to ani len náznakom nepovedal. Namiesto toho prišlo dvojtýždňové mlčanie a potom obviňovanie, očierňovanie a minimálne v dvoch-troch prípadoch aj otvorené klamstvo.
Nie. Zacitujem vám zo začiatku našej tlačovej správy. KÚ a KDH sú si hodnotovo aj programovo najbližšie. KÚ preto pokladá spoločný postup v septembrových voľbách za racionálny. KÚ však vyjadruje nespokojnosť s priebehom rokovaní.
Celé predsedníctvo sme unisono opakovali, že chceme ísť s KDH. Aj Anna Záborská, aj Michal Považan, aj ja. Toto naše rozhodnutie sme nezmenili, to KDH nás odmietlo. My sme ich len donútili k jednej veci – aby sa chlapsky vyjadrili.
Včera sme mali predsedníctvo, kde sme si pokojne vyhodnotili víkendové udalosti. Povedali sme si nejaké veci a dodnes sme KDH nepovedali nie. Ak by oni prehodnotili svoje rozhodnutie a urobili by to veľmi rýchlo, ešte by nejaká šanca žila.
Nič ďalšie sme si zatiaľ nepovedali. Máme možnosti, aj veľmi reálne možnosti. Veľmi skoro sa nimi budeme zaoberať, ale zatiaľ tomu chceme dať ešte niekoľko dní.
S Annou Záborskou, Branislavom Škripekom a s ďalšími sme celkom ľahko našli konsenzus v tom, že budeme rokovať s KDH. Bez ohľadu na naše osobné názory sa budeme snažiť dosiahnuť konsenzus v Kresťanskej únii.
Ja osobne si myslím, že ak Kresťanská únia chce reálne pôsobiť v politike, musí reálne zvažovať svoje možnosti. Zatvárať si dvere a niečo kategoricky vyhlasovať podľa mňa nie je úplne racionálne a zbytočne obmedzuje možnosti Kresťanskej únie.
Moji voliči ma už trikrát volili na kandidátke OĽaNO. Viem si logicky predstaviť spojenectvo s OĽaNO. Bolo to veľmi náročné volebné obdobie, najťažšie od vzniku Slovenska, aj vďaka globálnym krízam. Pravdepodobne nám to niektorí voliči zrátajú. To je v poriadku. Mám záujem kandidovať, KÚ chce kandidovať. Spoločný partnerský postup OĽaNO a KÚ pokladám za možný a spokojne to budem podporovať aj na predsedníctve a budem rád, ak sa na tom dohodneme, pokiaľ to budeme pokladať za najlepšiu a najsprávnejšiu možnosť.
Snažíme sa im prezentovať to, čo hovoria odborári, ktorí si to jednoznačne prajú. Apelujem na nich ako na sociálnu demokraciu, aby hlasovali v prospech zamestnancov pri novele zákonníka práce, ktorá hovorí o tom, že nedeľa je deň pracovného pokoja a maloobchodný predaj nie je nevyhnutná vec pre naplnenie potrieb obyvateľstva, lebo sa to dá naplniť bez problémov od pondelka po sobotu.
Zároveň ako pri všetkých 150 poslancoch pozorne počúvame ich námietky, ale fakt je, že zmeniť to môžeme až v druhom čítaní. Ak teda majú námietky, môžeme ich zapracovať na aprílovej schôdzi.
Od konkrétnych poslancov mám pozitívnu spätnú väzbu. Predpokladám, že Smer – sociálna demokracia tento zákon v prvom čítaní väčšinou poslancov podporí.