Keď bol Boris Kollár pred voľbami 2020 v opozícii, takmer nikto z tzv. demokratického tábora s ním nechcel ísť do vlády. Od hnutia Sme rodina bočil hlavne Andrej Kiska, ktorý mal s Kollárom aj napätý osobný vzťah.

Vážne výhrady mali aj Alojz Hlina (KDH) a Michal Truban s Miroslavom Beblavým (PS/Spolu). Richard Sulík (SaS) bol o čosi zdržanlivejší, ale ani on mu verejne nedržal stranu. Ak by to umožnila povolebná matematika, s Kollárom sa jednoducho nepočítalo.

Dôvodom bola aj jeho problematická minulosť spájaná s ľuďmi z prostredia prvého organizovaného zločinu po roku 1989. Kollára preto nepovažovali za seriózneho a spoľahlivého partnera, pretože sa obávali, že vzhľadom na svoje väzby z minulosti môže byť aj vydierateľný.

Jediný, kto sa ho zastával, bol líder OĽaNO Igor Matovič.

Privysoká cena

Matovič bol takisto v pozícii nechceného dieťaťa, hoci z iných dôvodov ako Kollár. Kiska, Hlina, Truban a Beblavý mu vyčítali hlavne konfrontačný politický štýl, ktorý považovali za prekážku budúcej spolupráce.

Matovič mal s Kollárom len jeden problém – chcel, aby sa pred voľbami 2020 vyhranil voči Smeru, čo sa nakoniec stalo. Po víťazstve OĽaNO sa zároveň najhlasnejšie prihováral za to, aby bolo Sme rodina v koalícii.

Proti bol hlavne Kiska, ale aj Sulík. Matovič ako líder najsilnejšej strany však trval na svojom, takže súčasťou jeho vlády sa napokon stali aj kollárovci. OĽaNO ich „dostalo na palubu“, no cena bola privysoká.

Hnutie Sme rodina si v koalícii robilo, čo chcelo. Nepodporilo žiadnu z dôležitých reforiem (nemocnice, národné parky) alebo sa výraznou mierou pričinilo o to, aby boli ohlodané na kosť (súdna mapa).

Neželaný bonus

Ako bonus presadilo za generálneho prokurátora Maroša Žilinku, ktorý zneužíva paragraf 363 ako na bežiacom páse. Najnovšie bolo zrušené obvinenie v jednom korupčnom prípade aj expolicajtovi Kučerkovi.

Generálna prokuratúra súčasne zamietla sťažnosť dvoch aktívnych policajtov, tzv. čurillovcov, ktorí žiadali, aby voči nim uplatnila rovnaký procesný postup. V ich prípade je totiž trestné stíhanie evidentne vedené účelovo.

Okrem toho, nominant Sme rodina v pozícii riaditeľa SIS sa podieľal na vyhrotení vzťahov v bezpečnostných zložkách. Cieľom tejto operácie bolo utlmenie vyšetrovania veľkých korupčných káuz s politickým pozadím.

A záchrana tzv. našich ľudí – od Vladimíra Pčolinského cez Norberta Bödöra až po Roberta Kaliňáka. Vojnu v polícii ochotne živili – v parlamente i mediálne – aj lídri Smeru a Sme rodina.

Druhý breh

Matovič obhajuje úzke spojenectvo s Kollárom dvoma spôsobmi. Po prvé: po vypuknutí pandémie koronavírusu nesabotoval vládne opatrenia. Na rozdiel od Sulíka, ktorý sa voči nim vymedzil už krátko po voľbách.

Po druhé: Kollár vraj podporil aj množstvo užitočných vecí. Argument o jeho lojalite počas najväčšej krízy od druhej svetovej vojny sa dá pochopiť, hoci by nemal byť ospravedlnením úplne na všetko.

Téza o Kollárovi ako o partnerovi, ktorému záleží aj na dobrej správe vecí verejných, však kríva na obe nohy. Zo zásadnejších vecí podporilo Sme rodina v podstate len prorodinný balíček, čo bola vyslovene agenda OĽaNO.

Od momentu, keď začali mať Kollárovi ľudia problémy so zákonom (Pčolinský, Borguľa), prešiel bez váhania na druhý breh. Potvrdzuje sa to aj v týchto dňoch, keď už Sme rodina otvorene hlasuje s opozíciou.

Jazýček na váhach

Politici tohto hnutia kritizujú premiéra Eduarda Hegera (OĽaNO), že im nevenuje dosť pozornosti. Vraj im zvykne zavolať a požiadať o podporu vládnych návrhov zákonov až krátko pred ich schvaľovaním v parlamente.

„Po celý čas prípravy zákonov sa nikto z nich neobťažuje prísť za poslancami. Čakajú podporu, keď sú menšinová vláda? To je buď politicky naivné, alebo to svedčí o lajdáckosti,“ posťažoval sa Peter Pčolinský.

Sme rodina sa tak opakovane správa ako drahá nevesta, lebo je to súčasťou jej DNA. Kollár už nedáva ani verejné záväzky, že po voľbách určite nepôjde so Smerom. Skôr naopak, krok za krokom sa postupne zbližuje s Ficom.

Môže si to dovoliť, keďže všetky prieskumy verejnej mienky signalizujú, že Sme rodina môže byť opäť jazýčkom na váhach. A líder Smeru ponúkne Kollárovi hocičo, aby ho získal na svoju stranu a vrátil sa k moci.

Strany tzv. demokratickej alternatívy by však mali byť – aj vzhľadom na skúsenosť s Kollárom ako koaličným partnerom – opatrné. Ak by s ním išli opäť do vlády, určite ho treba odrezať minimálne od bezpečnostných zložiek a tajnej služby.