Zdieľať
Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Politika
05. apríl 2016

Turci ukazujú rohy. Aj v Náhornom Karabachu

Hoci Azerbajdžan a Arménsko dnes potvrdili prímerie, pozadie tohto konfliktu je dôležité pre budúcnosť rovnováhy moci na Kaukaze a na Blízkom východe.
Turci ukazujú rohy. Aj v Náhornom Karabachu

4. apríl oblasť Martakert v Náhornom Karabachu: Arménsky bojovník s kalašnikovmi.

Turecký premiér Ahmet Davutoğlu počas poslednej návštevy Jordánska poodhalil novú vojenskú stratégiu svojej krajiny v regióne. Davutoğlu vyhlásil, že turecká bezpečnosť sa začína za hranicami Turecka, hlboko vo vnútrozemí okolitých štátov, konkrétne na línii Latakia, Aleppo, Mósul a Sulajmáníja.

Turci sa novou ofenzívou snažia o prienik do regiónu. Podarilo sa im uzavrieť vojenské dohody so Saudskou Arábiou a krajinami Perzského zálivu, v Katare má do dvoch rokov vzniknúť významná základňa tureckej armády, ďalšia by mala následne vzniknúť aj v Somálsku, kde je Ankara prítomná ako dôležitý investor.

Posledným príkladom novej tureckej politiky v regióne je obnovenie konfliktu v Náhornom Karabachu, kde v sobotu vojenské jednotky Azerov napadli jednotky autonómneho Náhorného Karabachu a obnovili tým vojnu v tomto dlhodobom konflikte.

4. apríl 2016, obec Martuni v oblasti Náhorný Karabach. Pohreb 12-ročného chlapca Vagharšaka Grigorjana, jednej z prvých obetí útokov Azerbajdžanu na pozície Arménov v Náhornom Karabachu.

Treba si uvedomiť, že Turci tým reagujú na konflikt, ktorý majú po zostrelení ruskej stíhačky s Ruskom, sýrskym režimom Baššára al-Assada, respektíve s Izraelom. A najmä s Kurdmi de facto pozdĺž celej juhovýchodnej hranice svojho štátu.

Časť svojich protikurdských operácií Turci maskujú inými slovami, napríklad o vojenskej základni pri Mósule hovoria, že ich záujmom je zabrániť, aby toto mesto po porážke Islamského štátu získali šíiti podporovaní z Teheránu a (čiastočne) z Bagdadu. Preto, ako to vyhlásil turecký minister zahraničných vecí Mevlüt Çavuşoğlu počas minulotýždňovej návštevy Washingtonu, Turci pomáhajú v Mósule miestnym sunitským jednotkám a kurdskej Pešmerge.

Problémom je dôveryhodnosť takýchto vyhlásení, keďže Turci na celý región pozerajú cez prizmu kurdskej otázky, a Turecko si tvrdým postupom voči Kurdom aj podporou Islamského štátu znepriatelilo okolité krajiny. Turecký prístup tak prekáža s výnimkou Azerbajdžanu všetkým ázijským susedným krajinám Turecka, najmä Iraku, Iránu, Sýrii a Arménsku.

Istým problémom je aj pozícia Washingtonu. Američania Turkov kritizujú za pomoc Islamskému štátu, za tvrdosť proti Kurdom, posilňovanie Erdoganovho autoritárskeho režimu či vysokú korupciu a obmedzovanie slobody slova v Turecku. Ale súčasne je Turecko členská krajina NATO. Prezident Barack Obama sa počas minulotýždňovej návštevy tureckého prezidenta Erdogana v USA najskôr s ním odmietol stretnúť, napokon sa však nakrátko stretli počas summitu proti jadrovým zbraniam. A Turci sa celkom evidentne snažia Američanov vtiahnuť do svojej hry a na svoju stranu. Okrem iného tým, že ponúkajú milióny dolárov za zabitie vodcov ISIS, ale aj tým, že sa snažia obnoviť vojnu v Náhornom Karabachu.

Poslednú kapitolu tvorí práve obnovenie bojov v Náhornom Karabachu. Podstatou sporu je Arménmi obývaná časť územia, ktorá oficiálne patrí k Azerbajdžanu. Azeri sa však k historickej, kultúrnej a náboženskej identite tohto územia zachovali agresívnejšie ako Stalin. Ničili jedinečné kultúrne pamiatky – známe kačkary – spôsobom, aký v oblasti napodobnil iba Taliban a Islamský štát. Istým signálom je aj to, že prezident Erdogan síce v polovici marca po teroristickom útoku zrušil svoju cestu do Baku, ale azerbajdžanský prezident Ilham Alijev na to okamžite reagoval tým, že sám navštívil Erdogana v Ankare. Zdá sa, že niektoré veci naozaj nezniesli odklad.

Inzercia

Náhorný Karabach a územný spor medzi Arménskom a Azerbajdžanom.

Ruské médiá upozorňujú na blízkosť azerských vojenských elít s elitami tureckej armády, ako aj na záujem Turecka „zamestnať“ Rusko, tradičného arménskeho spojenca, na novom fronte. V minulosti už Turecko dokázalo získať v azerbajdžansko-arménskom spore na svoju stranu NATO, ktoré na svojom lisabonskom summite v roku 2010 v oficiálnom vyhlásení uznalo „teritoriálnu integritu, nezávislosť a suverenitu“ Azerbajdžanu, čím sa postavilo proti Arméncom. A keďže na strane Azerbajdžanu stáli dlho najmä Američania, Turci sa oživením tohto sporu snažia obnoviť lepšie vzťahy s USA.

Turecký pokus, zdá sa, nateraz nevyšiel. Jednak preto, že Arméni v Náhornom Karabachu sú vďaka Rusom a Arménsku mimoriadne dobre vyzbrojení, ale tiež preto, že Američania podržali Rusov a vyzvali na okamžité prímerie. V Rusku vysielajúce Rádio Slobodná Európa urobilo rozhovor s Thomasom de Waalom, expertom na Kaukaz, ktorý rázne odmietol protiruské konšpirácie, podľa ktorých malo za obnovením nepokojov stáť Rusko a využiť na to návštevu prezidenta Alijeva v USA. Opak je, podľa všetkého, bližší pravde.

Európu a Slovensko by však malo vyrušovať niečo iné: Turecko sa spája s najproblémovejšími islamistickými krajinami v regióne a za obete si vyberá aj miestnych kresťanov. Napríklad Arménov v Náhornom Karabachu. Stále nástojčivejšie to kladie otázku, kto je v tomto problémovom regióne skutočne náš spojenec a komu by sme mali držať stranu.

 

Foto: TASR/AP, rferl.org

 

                                                                                                                                                                          

Odporúčame