Prezidentské voľby v USA Demokrati si zmenili kalendár primárok, potrebujú však súhlas republikánov

Aj napriek tomu, že prezidentské voľby v USA sa budú konať až v roku 2024, kampaň sa už začala. Pre nás v Európe je možno zvláštne, že sa to deje v takom predstihu, avšak v USA začínať s prípravami môže byť pre niektorých kandidátov už teraz neskoro.

Prezidentské voľby v USA sa výrazne odlišujú od akýchkoľvek volieb v Európe, pretože im predchádzajú primárky. Ich termíny sa začnú už vo februári 2024 a samotné voľby sa uskutočnia následne v novembri. Takisto platí, že kandidáti musia ohlásiť kandidatúru minimálne pol roka pred začiatkom primárok, aby mali čas zviditeľniť sa, cestovať po kľúčových štátoch a získať dostatok peňazí. Z toho vyplýva, že všetky kľúčové mená kandidátov by sme mali vedieť už koncom tejto jari, resp. začiatkom leta.

V primárkach demokratov bude zrejme kandidovať iba Joe Biden (ak ohlási opätovnú kandidatúru), keďže v USA platí nepísaná tradícia, že úradujúci prezident nie je vyzývaný zvnútra svojej strany. Potenciálneho kandidáta by mohli postaviť iba progresívci, ktorí ho považujú za príliš umierneného, bojovali by však vopred prehraný boj.

Na republikánskej strane bude hra otvorenejšia. Okrem Trumpa sa v primárkach očakáva kandidatúra viacerých významných republikánov, ako sú bývalá veľvyslankyňa USA pri OSN Nikki Haleyová, guvernér Floridy Ron DeSantis, bývalý viceprezident Mike Pence či viacerí ďalší guvernéri a senátori.

Tieto primárky však budú na rozdiel od predchádzajúceho obdobia výrazne iné. Víťazstvo kandidátov totiž značne ovplyvňuje poradie primárok v jednotlivých štátoch a Demokratická strana sa po dlhých desaťročiach rozhodla tieto termíny poprehadzovať. S tým sa objavili nové problémy, ktoré teraz spôsobujú vnútorné konflikty.

Prečo majú strany vlastne primárky?  

USA sú veľmi špecifickou krajinou z pohľadu politiky a fungovania politických strán. Hlavnými stranami sú dve: republikánska a demokratická. Obe na rozdiel od európskych strán nemajú klasického predsedu a podpredsedov. Majú iba tzv. národné výbory, na ktorých čele síce stojí predseda, ten však takmer nijakým spôsobom neurčuje politiku strany a zároveň ho zväčša takmer nikto nepozná.

Primárky sú v USA pre strany povinné a ich organizácia je prísne regulovaná jednotlivými štátmi. Zväčša musia byť u demokratov aj republikánov v rovnaký deň.Zdieľať

Súčasnými predsedami týchto výborov je u republikánov Ronna McDaniel a u demokratov Jaime Harrison. Málokto o nich počul dokonca v samotných Spojených štátoch. Títo predsedovia nemajú žiadnu priamo volenú funkciu, ich úlohou je iba získavať peniaze na kampane, vytvárať programy na registráciu voličov a organizovať konferenciu, ktorá nasleduje po ukončení primárok.

Hoci sú de facto predsedami strany, v primárkach musia byť voči kandidátom nestranní. Slabosť ich pozície dokazuje aj to, že pri nedávnom znovuzvolení Ronny McDaniel sa významná republikánska senátorka za Wyoming vyjadrila, že ani nevie, čo Republikánsky národný výbor vlastne robí. Podobné výbory majú obidve strany aj v každom štáte, tie sú zase zodpovedné za propagáciu myšlienok strany v danej oblasti a za organizáciu primárok.

Keď sa hovorí o primárkach v Európe, zväčša sa myslí súkromná iniciatíva strán vybrať vhodného spoločného kandidáta do určitých volieb. Ide o internú stranícku záležitosť a štát nemá s týmto procesom nič do činenia. Presne naopak je to v USA. Primárky sú pre strany povinné a ich organizácia je prísne regulovaná jednotlivými štátmi. Nie je možné, že by predseda Republikánskej alebo Demokratickej strany vybral kandidáta sám. Každý kandidát musí byť v zmysle zákona vybraný iba primárkami (resp. pri niektorých štátoch caucusom).

Zákon v jednotlivých štátoch dokonca reguluje aj to, kedy presne sa primárky majú konať, pričom zväčša musia byť u demokratov aj republikánov v rovnaký deň. Strana teda akoby vo svojom internom výbere kandidáta nemala slobodu v tom, ako a kedy to urobiť. Niektoré štáty ako Washington dokonca regulujú, že strany nemajú primárky oddelené a všetci kandidáti musia byť na jednom hlasovacom lístku. A práve aj z toho vyplývajú viaceré absurdné situácie, ktoré ovplyvňujú súčasnú snahu demokratov o zmenu poradia štátov.

Zmena poradia štátov po desaťročiach

Doteraz bola prvým štátom, v ktorom sa hlasovalo v tzv. caucusoch, Iowa. Prvenstvo v hlasovaní mala od roku 1972, pričom bola prvým štátom pre republikánov aj demokratov. Hneď za ňou nasledoval New Hampshire s prvými primárkami a potom Nevada a Južná Karolína.

Prvé štáty sú kľúčové preto, že pokiaľ v nich kandidát získa dobrý výsledok, je slušná šanca, že môže vyhrať aj celkovú nomináciu. Naopak, ak v nich daný kandidát pohorí, často sa svojej kandidatúry vzdáva.

Iowa je rurálnou oblasťou a približne 90 percent jej obyvateľov tvoria belosi. Jednoznačne ide o štát, ktorý reflektuje jadro voličov Republikánskej strany. U demokratov je to však inak.Zdieľať

Poradie štátov však veľmi ovplyvňuje aj to, kto šancu vôbec má a kto nemá. Ak by napr. kandidoval guvernér Iowy, je jasné, že bude mať hneď lepšiu pozíciu. Ešte podstatnejšie však je, že jednotlivé štáty sa od seba veľmi odlišujú. Iowa je rurálnou oblasťou a približne 90 percent jej obyvateľov tvoria belosi. Jednoznačne ide o štát, ktorý reflektuje jadro voličov Republikánskej strany. U demokratov, ktorí sa výrazne spoliehajú na hlasy Afroameričanov, menšín a mestských voličov, je to však inak.

Demokratická strana sa teda tento rok rozhodla svoj kalendár primárok zmeniť a na prvé miesto dať štát s väčšou afroamerickou populáciou. O prvenstvo prebiehal tvrdý súboj, keďže prvé štáty priťahujú veľa pozornosti a tým aj veľa financií. Nakoniec ho na návrh prezidenta Bidena získala Južná Karolína, kde tvoria Afroameričania 26 percent populácie. Primárky sa tu budú konať 3. februára. Nasledovať budú New Hampshire, Nevada, Georgia a Michigan. Práve posledné dva menované štáty sú novinkou na začiatku kalendára a Biden ich navrhol preto, že ide o veľké štáty, ktoré v posledných voľbách umožnili jeho výhru a majú vysoký podiel menšinového obyvateľstva. Iowa zo začiatku „pelotónu“ úplne vypadla.

Nový kalendár, ktorý už schválil Demokratický národný výbor, je ďalším dôvodom, prečo sa Bidena neoplatí v primárkach ani vyzývať. Práve Južná Karolína predstavuje jeho baštu, v roku 2020 mu tunajšia výhra umožnila získať celkovú demokratickú nomináciu. V Iowe a New Hampshire síce prehral, ale Južná Karolína mu dala kľúčovú podporu. Významný štát Georgia je podobný, prakticky v každom možnom scenári by ho Biden v demokratických primárkach získal. Pokiaľ sa teda rozhodne kandidovať v roku 2024, už len táto zmena kalendára odstraší nejedného potenciálneho vyzývateľa.

Štáty majú iný názor

Ako však už bolo napísané vyššie, o primárkach nerozhoduje primárne strana, ale štáty svojimi zákonmi a to začína vytvárať problémy.

V New Hampshire je v zákone napísané, že sa tu majú konať prvé primárky týždeň pred primárkami v akomkoľvek inom štáte. To znamená, že tunajšie primárky musia byť vždy prvé. Pokiaľ ich teda demokrati zorganizujú podľa nového kalendára, bude to priamo v rozpore s tamojším štátnym právom. Navyše, obidve komory zastupiteľstva a kreslo guvernéra tu ovládajú republikáni. Tí sa už vyjadrili, že zákony nezmenia a demokrati musia mať primárky podľa štátneho práva.

V Georgii majú demokrati rovnaký problém. Dátum volieb tu určuje štátny sekretár, ktorým je momentálne republikán. Podľa neho sa republikánske a demokratické primárky budú konať v jeden deň a k zmene termínu nepríde.

Nový kalendár demokratov však spôsobuje problémy aj republikánom. Obidve strany mali doteraz takmer identické kalendáre. Teraz, keď sa demokrati rozhodli dať primárky v Michigane skôr, republikáni ich tu budú musieť tiež presunúť. V tomto štáte totiž zase vládnu demokrati a neumožnia republikánom mať svoj samostatný dátum.

Vytvára to vážne problémy, keďže národné výbory obidvoch strán môžu ako jedny z mála právomocí rozhodnúť o treste pre svoje výbory na štátnej úrovni, ak primárky nepresunú. Tieto tresty sú zväčša vo forme zníženia počtu delegátov pridelených danému štátu v nominačnom procese.

Komisie na štátnej úrovni si teda môžu vybrať, či porušia štátne právo, alebo nesplnia vôľu a stratégiu svojej strany a ich sa sila v nominačnom procese zníži.