Bol som v nórskom úrade, ktorý odoberá deti (Expedícia Európa)

Bol som v nórskom úrade, ktorý odoberá deti (Expedícia Európa)

Prečo osobne nemám v úmysle niekedy vycestovať s deťmi do Nórska.

Keď som sa nedávno prechádzal Oslom, niečo mi nešlo do hlavy – panika východoeurópskych prisťahovalcov pred nórskym úradom na ochranu detí a tvrdenie toho istého úradu, že Nórsko je „jednou z najslobodnejších krajín na svete“.

Stúpal som ako mnoho okoloidúcich ku kráľovskému zámku. Pred ním bol násyp z umelého snehu na sánkovanie, vedľa pekný biely drevený dom, bokom v prítmí vojak v slávnostnej uniforme.

Keď som sa priblížil na dva kroky k idylicky žiarivému drevenému domu, vojak náhle zreval a s puškou namierenou šikmo na oblohu sa otočil ku mne. Nórska sloboda? Keďže oranžové svetlo je tu zrušené, na semaforoch pre chodcov v Osle svieti červená dva razy.

Je však povolené, upokojovali ma, prechádzať na druhú stranu na červenú.

Ako Nóri vládnu svetu. Aj Slovensku

„Barnevernet“ je azda najdrahšou inštitúciou starostlivosti o mládež na svete. Dokopy vyše 13 000 zamestnancov sa na plný pracovný úväzok stará o 53-tisíc detí, do života ktorých štát zasahuje v niektorých fázach alebo trvalo. Keď rodičia vznesú námietku, štát im zaplatí advokáta podľa ich výberu.

Zo štatistiky, ktorú mi Barnevernet poskytol vopred, vyplýva, že odobratia detí matkám z východnej Európy sú výslovne zriedkavé. S malou výnimkou Ruska ide o ojedinelé prípady. Naopak, nadmerne boduje moslimský kultúrny okruh: matky z Iraku, Afganistanu a Somálska podľa Barnevernetu strácajú po štyridsať detí, aj thajským matkám odobrali celkovo štyridsať detí. Ak veríme štatistike Barnevernetu, tak východoeurópski rodičia sú nadmieru neproblematickí, ba vzorní.

„Barnevernet“ je azda najdrahšou inštitúciou starostlivosti o mládež na svete. Dokopy vyše 13 000 zamestnancov sa na plný pracovný úväzok stará o 53-tisíc detí. Zdieľať

A predsa práve sporné prípady nám poskytujú výklad o tom, kam sa otáča etický kompas západnej civilizácie. Nórsko totiž hrá rolu morálnej svetovej vlády. Aj keď predstavujú len trištvrte promile svetovej populácie, sú to výlučne Nóri, kto každý rok rozhoduje o nositeľovi Nobelovej ceny za mier. Nórsky štátny ropný fond je s nasporeným objemom 754 miliárd eur najväčším investorom na svete a ovplyvňuje tým 9000 podnikov po celom svete. Nórsko má enormný vplyv na Slovensko, a síce prostedníctvom „EEA Fund“.

Priamo a cez tieto fondy Nórsko darovalo Slovensku v časovom rozmedzí 2009 – 2014 okolo 75 miliónov eur. Čítanie vyúčtovania bolo dosť vzrušujúce. Prelistoval som si nespočetný počet podporených projektov na sociálne a ekologicky udržateľné spracovanie dažďovej vody, pekné šesťciferné sumy išli na obnovu košického Dómu sv. Alžbety či Devínskeho hradu.

Ďalšie ťažisko predsta­vo­vala prevýchova Rómov v záležitostiach „odstránenia rodovo podmieneného násilia“. „When tradition hurts”, „Opening Slovakia“ a potom celá masa grantov pre zále­žitosti, ako sú „information campaign LGBTI History Month“. „Inakosť “ a „Trans­Fuzion, the only trans* or­ganization” Slovenska dostali podporu na hneď niekoľko projektov. Nórske peniaze dávajú prácu a chlieb tisícke Slovákov. Je to zvlášť Nórsko, kto kŕmi Havranovcov, Pietruchovcov a Weisenbacherovcov tejto republiky.

V centrále Barnevernetu

Keď som prišiel do centrály Barnevernetu v Osle, našiel som tu malý nevýznamný kancelársky blok. Barnevernet berie medzinárodné pobúrenie tak vážne, že výhradne len pre moje interview zabezpečili tlmočníka. Ten na mňa čakal v izbe bez okien na chodbe spolu s tlačovým hovorcom a jednou staršou severskou dámou s krátkymi blonďavými kučerami. Predstavili mi ju ako „Senior Advisor“, „hneď po šéfovi“. Spýtal som sa: „Prečo je Nórsko také prísne?“ Ona: „Čo znamená prísne?“

Vyrátal som sporné rozhodnutia Barnevernetu: indické deti, ktoré radšej nemali jesť rukami; Češku, ktorej odobrali synov pre nepreukázané obvinenia zo zneužívania; nepočujúcu manželku Slováka Andreja, ktorá stratila svoje dieťa pre nedostatočný očný kontakt. Úrady na ochranu detí v 428 obciach sú autonómne, dozvedel som sa, ich rozhodnutia smie zrušiť jedine provinčný guvernér, preto ani vicešéfka centrály nesmie komentovať jednotlivé prípady. Centrála zaberá len dve podlažia v kancelárskom bloku, „len stanovujeme odborné odporúčania“. No a kvôli týmto odporúčaniam som bol tu.

Predtým som bol pri rumunských letničiaroch, tí boli v panike pre prípad rodiny Bodnariovcov, ktorej úrad odobral všetkých päť detí pre bitie a „náboženskú indoktrináciu“. Osobne mi je fyzické trestanie detí cudzie, kvôli získaniu jasnej odpovede som však trocha provokoval. Odcitoval som odsek 2223 z Katechizmu Katolíckej cirkvi [nemecké vydanie]: „Kto má rád svojho syna, má stále poruke palicu.“

Prečo rumunskí kresťania utekajú z Nórska Zdieľať

Takže čo ak katolíci vychovávajú svoje deti takýmto spôsobom, navyše tolerovaným aj pápežom Františkom? Úradníčka povedala iba jediné slovo: „Nie.“ Žiadne detaily, úvahy, prehĺbenia, jednoducho len: „Nie.“ Hneď pri prvej otázke som mal pocit, akoby sme už boli na konci. Z Nemecka pochádzajúci tlmočník sa nesmelo pousmial, keď som sa spýtal: „Ani jednu po zadku?“ Ona: „Nie. Násilie je násilie. Každý druh bitia bude prejednaný podľa trestného zákona. Keď chcete absolútne biť svoje deti, potom to nemôžete robiť v Nórsku.“

Svoje hlavné zásady označila za „založené na výskume, štúdie mozgu to dokazujú, škodlivé je aj stať sa svedkom bitia. V tomto sme veľmi dôslední“.

Takže čo ak katolíci vychovávajú svoje deti takýmto spôsobom, navyše tolerovaným aj pápežom Františkom? Úradníčka povedala iba jediné slovo: „Nie.“ Zdieľať

Spýtal som, aký vplyv mala na hlavné zásady detská psychologička Kari Killén. Killén učí, že pre vývoj dieťaťa je druhoradé, či vyrastá pri svojich rodičoch. Vážna úradníčka ma jemne poopravila, bránila dielo Killénovej a takto potom zhrnula postoj Barnevernetu: „V nórskom práve platí naďalej biologický princíp.“ Ďalej použila formuláciu, že biologická rodina je „východiskovým bodom“. Spýtal som sa: „Východiskovým bodom alebo ideálom?“ V tomto nevedela rozoznať žiaden rozdiel.

Porozprával som jej o scéne, ktorú si všimol jeden rumunský letničiar v istom nákupnom centre: dieťa sa kričiac hodilo o zem, pretože matka mu nechcela niečo kúpiť. Keď sa matka pokúsila dieťa karhajúc zdvihnúť, zožala nesúhlasné pohľady jedného okoloidúceho. Ten vybral svoj smartfón a scénu nakrúcal. „Neexistuje v Nórsku nebezpečenstvo,“ spýtal som sa, „že sa tu rozšíri nové špicľovanie?“ Úradníčka odpovedala: „Problém je skôr opačný – že sa málo nahlasuje.“ Zdôraznila, že chudoba rodiny nie je dôvodom na to, aby Barnevernet zasiahol. Na to je tu sociálny štát, deti dostávajú všetky možné druhy podpory.

Ďalej som jej rozprával, že jeden rumunský letničiar sa teraz už neodvažuje prednášať v prítomnosti nórskych detí modlitbu pri stole. Prekrútila očami – „že musím odpovedať na takéto otázky!“ Na juhu a západe Nórska existujú ešte veľmi kresťanské regióny, tvrdila. Jej syn tam študuje, musí sa tam štyrikrát denne modliť, a hoci ona sama nie je veriaca, nemá s tým žiaden problém. Žila vo Francúzsku, nechce vychvaľovať nórsky systém, „rozvíjal sa celé desaťročia, a v malej krajine sa to riadi zaiste ľahšie“.

Potom predsa len povedala s neskrývanou hrdosťou: „V Paríži vysedávajú na uliciach žobrajúci rodičia s deťmi. Toto je v Nórsku vylúčené. V Nórsku deti nežobrú na ulici.“

Kto vám vychová nespratného pubertiaka

Musel som sa, samozrejme, spýtať, ako vníma to, že Barnevernet zruinoval povesť Nórska v celej východnej Európe. Už raz navštívila kolegov z českého úradu na ochranu detí, „ktorí majú celkom iné témy“, detskú chudobu. „Tu je úplne iný systém. My Nóri máme neobmedzenú dôveru v štátny systém.“ – „Viete o tom, že ľudia vo východnej Európe, aj pre zásahy socialistického režimu do súkromného života, majú iný vzťah k štátu? Majú neobmedzenú nedôveru voči štátu.“ – „Tomu dobre rozumiem. Ale nemáme chrániť tieto deti len preto, lebo to škodí povesti Nórska?“

Pani Senior Advisor neustále zdôrazňovala, aký transparentný je nórsky systém. Zo svojej skúsenosti to môžem potvrdiť, Bernevernet mi venoval veľa svojho času a preukázal dôveru.

Po interview som ešte nejaký kúsok kráčal s nemeckým tlmočníkom. V Nórsku žije už dlho a ešte stále sa mu tu páči. „Barnevernet bol aj u mňa doma,“ vyhŕkol náhle zo seba. Jeho 13-ročný výrastok raz, keď bol opitý, nadával na ulici okoloidúcim, ktorí privolali políciu, polícia zas Barnevernet, a tak Barnevernet jeho výrastkovi pridelil na niekoľko víkendov kamoša. „Bol to 21-ročný študent psychológie, ktorý sa vedel s mladým rozprávať oveľa lepšie ako ja. Veľmi mu to pomohlo.“

Bol som ešte dlhšie v Nórsku a všade som sa pýtal matiek na ich názor. Všetky chválili úrad na ochranu detí, „predtým robili primálo“, „občas mohli zasiahnuť skôr“.

Ďalej som sa prechádzal po Osle. Deti vychádzali zo školy rozjarene, veselo, vzletne a bez strachu. Osobne však nemám v úmysle niekedy vycestovať s deťmi do Nórska.


Photo: Flickr

 

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo