V USA rastie nový antisemitizmus Ako „woke“ ideológia škodí Židom

Bývalému väzňovi komunistickej krajiny sa pri pohľade na americkú kultúru, ktorá podľahla ideológii skupinového myslenia, vybavujú staré nočné mory. Opakuje sa absurdný scenár: inak sa rozmýšľa a hovorí doma a inak na verejnosti, bujnie pochlebovanie, ostrakizovanie a démonizovanie každého, kto sa odváži nesúhlasiť, káže sa láska a praktizuje nenávisť. Lenže tentoraz je dejiskom Amerika – stále krajina slobody, ale odvážlivci sa tu už necítia celkom doma.

Natana Šaranského, ktorý prežil nepredstaviteľné mučenie v gulagu, to veľmi znervózňuje. „Som znepokojený ideologickým prostredím v USA, globálnej superveľmoci, majáku nádeje pre celé ľudstvo,“ píše v predslove k novej knihe Davida L. Bernsteina Woke Antisemitism: How a Progressive Ideology Harms Jews (Woke antisemitizmus: Ako progresívna ideológia škodí Židom).

Šaranského znepokojuje „vznik dogmy – niektorí ju nazývajú ‚woke‘ (prebudená) ideológia, ktorá zachvátila americkú ľavicu a s ňou aj mnohé americké kultúrne inštitúcie. Nie je nepodobná totalitnej ideológii, s ktorou som vyrastal v Sovietskom zväze“.

Jedným z aspektov tejto totalizujúcej ideológie je však antisemitizmus, ktorý priniesol utrpenie miliónom ľudí a ktorý – ako vždy – ohrozuje nielen Židov, ale aj samotný liberalizmus. Šaranský vysvetľuje, že ak „vo ‚woke‘ ideológii nahradíte slovo rasa slovom trieda, dostanete takmer presne tú istú marxisticko-leninskú dogmu, ktorou nás indoktrinovali v školách a ktorá sa stala základom nenávisti voči disidentom a každému, kto sa odvážil spochybniť stranícku líniu“.

O výnimočnej škodlivosti „woke“ ideológie Bernsteina nepresvedčili ani tak filozofické argumenty, ako skôr jej absolútna netolerancia voči argumentom ako takým.Zdieľať

Autora knihy Davida Bernsteina, ktorý svoju kariéru zasvätil židovskému aktivizmu, chváli za odhalenie toho, že za falošným súcitným odevom zahaleným akademickým žargónom sa skrýva ten istý cisár, síce nahý, ale nemenej bezohľadný.

O výnimočnej škodlivosti dogmy „woke“ ideológie však Bernsteina nepresvedčili ani tak filozofické argumenty, ako skôr jej absolútna netolerancia voči argumentom ako takým. Bernstein vyrastal a celý život pracoval s liberálnymi ľuďmi, ktorí neboli zvlášť ideologickí, ale jednoducho predpokladali, že potreba pomoci tým menej šťastným každej farby pleti a vierovyznania je neoddiskutovateľná. Preto bol vždy liberálom, ale otvoreným diskusii o myšlienkach a názoroch.

V sporoch zvykol načúvať silným argumentom oboch strán, diskutoval s priateľmi, ktorí si podobne cenili nezhody, pričom také diskusie len „upevňovali ich priateľstvo“. Veril v „slobodu prejavu a občianske slobody fungujúce v rámci právneho štátu“. Sám sa označoval za klasického liberála a nepotreboval sa obracať. Bol to on, kto zostal na mieste, kultúra sa pohla doľava.

Rovnako to platí aj pre sémantiku tejto ideológie. Napríklad výraz „woke“ nebol vždy pejoratívny. Korene má v reči černošskej komunity a ešte v 30. rokoch 20. storočia označoval uvedomenie si útlaku. Naproti tomu nová verzia je akademickým výmyslom, výplodom postmodernizmu. Vychádza z „epistemológie stanoviska, podľa ktorej je poznanie viazané na vnímané postavenie v spoločnosti vo vzťahu k moci“ a kategoricky odmieta alternatívne vysvetlenia. Moderná ideológia „woke“ tak „uzatvára liberálny diskurz a posilňuje radikálne hlasy“ nepriateľské voči Amerike, ktorú ideológia považuje za vo svojej podstate rasistickú.

Bernstein („často s hrôzou“) sleduje, ako sa táto ideológia vyvíjala v priebehu viac ako troch desaťročí, a snaží sa opísať, „ako sa ‚woke‘ absurdity na seba nabaľovali od prvej podoby ideológie na univerzitnej pôde“ až po dnešok.

Dnes sa Židov často dá vidieť, ako „sa ustrašene krčia z možného zrušenia za to, že povedia niečo nesprávne, pretože sme pristúpili – často v mene empatie – na požiadavky ‚woke‘ ideológie“.Zdieľať

Dnes sa Židov, ako je on sám, často dá vidieť, ako „sa ustrašene krčia z možného zrušenia za to, že povedia niečo nesprávne, pretože sme pristúpili – často v mene empatie – na požiadavky ‚woke‘ ideológie“. Nie je to pritom len zjavne ponižujúce, hoci už aj to by bolo dostatočne opovrhnutia hodné. Pozícia ústupkov, ktorá „umožní čoraz väčšiu nevraživosť voči Židom a podkope náš demokratický systém“, je očividne kontraproduktívna.

K viacerým urážkam sa pridáva aj to, že samotná dogma je zjavne protirečivá. Údajný boj proti rasizmu sa vedie prostredníctvom opätovného zavádzania rasistických kategórií, hoci v modifikovanej podobe. Farba pleti sa spája s mocou a privilégiami, oboje sa spája s „belošstvom“. Tie zasa predstavujú nespochybniteľný dôkaz morálnej viny.

Ale počkajte, ak je rozhodujúca len farba pleti, kto sa považuje za „bieleho“? „Vo ‚woke‘ ideológii existujú dobré a zlé identity“ – privilegovaní verzus neprivilegovaní. A keďže práve ten, kto ich definuje, má v rukách kľúče k moci, vyplýva z toho, že takúto moc odsudzujú práve tí, ktorí si ju monopolne prisvojujú.

Skupinou, ktorá sa zaručene počíta za „zlú“, sú, samozrejme, Židia, večne vyčleňovaní, aby vyhovovali každému Kainovi hľadajúcemu Ábela. Po stáročia stigmatizovaní ako chtiví peňazí a úspešní, aj keď sotva schopní prežiť, pretože im boli odopreté tie najzákladnejšie práva. Sú typickým obetným baránkom šitým na mieru manichejskej ideológii, ktorá rozdeľuje ľudstvo na základe zdedených vlastností ako chamtivosť a bezohľadnosť. Či už sa to podáva otvorene a hrubo, alebo skryto a prikrášlene, výsledkom je stále len antisemitizmus.

Obálka knihy Davida Bernsteina. Foto: jilv.org

Niektoré formy sú však v rôznych historických etapách nebezpečnejšie ako iné. Bernstein na vlastnej koži spoznal rozdiel medzi obyčajnou nenávisťou voči Židom, ktorá je bežnejšia na pravici, a antisemitizmom ľavice, ktorý prekvitá v rétorike. K prvému patrí „drzé zosmiešňovanie, ktoré si obľúbili stredoškolskí bitkári, a bezostyšné násilné činy, ktoré páchajú zatvrdnutí belošskí supremacisti“, ale obe choroby sú svojho druhu endemické a je nepravdepodobné, že sa ich niekedy podarí úplne vykoreniť. A zatiaľ čo médiá sa vždy sústreďujú na prvú z nich, Bernstein pochopil oveľa väčšiu, zákernú silu tej druhej, ktorá býva „často zabalená do eufemizmov, napríklad označovaním niekoho za ‚sionistu‘, a prejavuje sa ideologicky“.

Bernstein v roku 2016, po tom, čo sa stal prezidentom a výkonným riaditeľom prestížnej Židovskej rady pre verejné záležitosti (JCPA), uverejnil názorový článok, v ktorom varoval, že skutočným a prítomným nebezpečenstvom pre židovskú komunitu je intersekcionalizmus (teória zaoberajúca sa mnohonásobnou diskrimináciou a systémom spoločenských identít, ktoré sa navzájom prelínajú; pozn. prekladateľa). „Ak sa skupina považuje za utláčanú,“ napísal, „bude vnímať Izrael ako súčasť dominantnej mocenskej štruktúry, ktorá utláča, a Palestínčanov ako spoluobete.“

Mnohí jeho kolegovia sa však namiesto potlesku za jeho úprimnosť obávali, že článok by mohol ohroziť schopnosť komunity angažovať sa v progresívnej ľavici, a naliehali na neho, aby ho odvolal. Nič také však nebolo jeho cieľom. Rukopis bol vonku.

Posledný klinec do rakvy sa zatĺkol, keď protestoval proti útokom na policajné okrsky a vytváraniu „autonómnych zón“ v Portlande a Seattli. Bernstein bol tvrdo okríknutý. Mnohí sa znechutene odvrátili už len pri zmienke o ľavicovom násilí.Zdieľať

Napätie vyvrcholilo v roku 2020, keď sa správna rada JCPA snažila prijať politiku na podporu rovnosti. Bernstein sa ohradil: „Ibram X. Kendi definuje spravodlivosť ako stav, keď sú všetky skupiny v akejkoľvek inštitúcii alebo podniku na rovnakej úrovni.“ Je na tom niečo zlé? – pýtali sa ho. Odpovedal, že „koncepcia rovnakosti je v rozpore s tradičným americkým príbehom o rovnoprávnosti a že by sa tým zhoršila situácia všetkých“, a varoval, že „by sa mohla stať zbraňou najmä proti Židom a Aziatom, ktorí sa pre svoj úspech javia ako ‚belošskí príbuzní‘“. Mohlo by to tak byť? Ak povieme, že sčasti áno, budeme len sarkastickí.

Posledný klinec do jeho profesionálnej rakvy sa však zatĺkol, keď protestoval proti útokom na policajné okrsky a vytváraniu „autonómnych zón“ v Portlande a Seattli. Bernstein bol tvrdo okríknutý. Mnohí sa znechutene odvrátili už len pri zmienke o ľavicovom násilí. „Boli ochotní odsúhlasiť extrémne barbarstvo, ak pochádzalo z ich vlastného politického klanu,“ konštatuje so zdesením. O niekoľko mesiacov bol preč. Vo februári 2021 oznámil svoj odchod, unavený kultúrou zrušenia:

Mal by som byť schopný bez obáv z odvety povedať, že napriek všetkým svojim chybám je Amerika najúspešnejším experimentom pluralizmu v dejinách ľudstva. A nepochybujte, ľudia nemôžu tieto veci v mnohých prostrediach hovoriť bez toho, aby riskovali svoje živobytie, povesť alebo ostrakizáciu. Kultúra zrušenia znie ako niečo búrlivé a hlučné. Jej hlavným zvukom je však ticho. Nezmení sa to, kým neprehovorí viac z nás, ktorí veríme v slobodu diskusie.

Rozhodol sa, že nemôže pokračovať v „krútení sa v dvojtvárnosti“. Svoj profesionálny život zasvätil tomu, aby pomáhal ostatným rozčarovaným nájsť odvahu pre svoje presvedčenie. Uvedomil si, že omnoho viac ľudí, ako sa odvážilo priznať, je unavených z nútenia súhlasiť s otvorenými klamstvami a dvojitými štandardmi.

Ešte horšie je, že dochádza k zastrašovaniu príslušníkmi židovskej elity, ktorí sa skrývajú za namyslené celebrity, mainstreamové médiá a dobre zarábajúce neziskovky, zdanlivo si neuvedomujúc ich otvorené nepriateľstvo voči Izraelu a Židom vo všeobecnosti, nehovoriac o Veľkom satanovi Amerike. Bernstein je presvedčený, že americkí Židia a samotná krajina sa nachádzajú na križovatke, založil preto Židovský inštitút pre liberálne hodnoty (JILV), ktorý sa usiluje o návrat k samotnej podstate judaizmu a k Deklarácii nezávislosti.

Ako sa stalo, že židovská komunita takmer štandardne volí demokratov? Prečo sa väčšina židovských organizácií snaží priľnúť k progresívcom? Nech už boli dôvody v minulých desaťročiach akékoľvek, Židia sa čoraz viac vyhýbajú svojim tradičným spojencom.

Ideológia „woke“ sa podľa Bernsteina „stala takou škodlivou a takou rozšírenou, že židovskí lídri hlavného prúdu majú s postojom progresívcov k Židom a Izraelu len malú šancu pohnúť“. Po celé roky museli títo lídri a ich členovia „buď sa aspoň ústne podvoliť ‚woke‘ dogmatizmu, alebo sa filozofiou, ktorá nevyhnutne vedie k väčšiemu antisemitizmu a podkopáva liberálne zásady, v podstate nechali zrušiť“. A s akým cieľom? „Ak budú túto dogmu podporovať,“ uzatvára Bernstein, „budú Židia z dlhodobého hľadiska zatracovaní oveľa viac.“

Je obzvlášť desivé, že si toto zatracovanie spôsobujú sami. Jedna vec je byť utláčaný a zabíjaný nepriateľmi, úplne iná vec je súhlasiť s ich odôvodnením. Šaranský, človek, ktorý sotva prežil totalitnú nočnú moru, nám pripomína, že „úlohou Žida nie je spájať sa s ideologickými výstrelkami doby, ale obhajovať nezávislé myslenie a liberálne princípy, na ktorých boli založené demokracie sveta“. Stvoriteľ nás obdaril nielen právom na rovnakú slobodu, ale aj povinnosťou nepremárniť ju.

Autorka je vedúcou pracovníčkou na Inštitúte Alexandra Hamiltona pre štúdium západnej civilizácie v Clintone v štáte New York.

Pôvodný text: Ideological Antisemitism on the Left. Uverejnené v spolupráci s magazínom Law & Liberty, preložil Lukáš Obšitník.