Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Zdravotníctvo Spoločnosť
16. január 2023

Poplatky v ambulanciách

Od februára môžu začať na dvoch eurách, Lengvarský sa ich zavádzaniu nebráni

Ambulancie si na svoje fungovanie začali účtovať od pacientov extra poplatky. Kým bývalá štátna tajomníčka Jana Ježíková hovorí o poplatkovom eldoráde, lekári o nevyhnutnosti, ktorá ich neteší.

Od februára môžu začať na dvoch eurách, Lengvarský sa ich zavádzaniu nebráni

Foto: TASR/Dano Veselský

Po novom roku neprichádzajú zálohové platby za zvýšené energie len domácnostiam, ale aj ambulanciám, na ktoré sa v schéme vládnej pomoci zabudlo.

Od 3. januára visí na dverách ambulancie bratislavskej kardiologičky Kataríny Kováčovej oznam, že vzhľadom na nárast cien energií, nájomného i zdravotníckeho materiálu zavádza nový poplatok, a to konkrétne na kompenzáciu prevádzkových nákladov. Vysvetľuje to tým, že platby zdravotných poisťovní za výkony sa dlhé roky nemenia.

Ako to bude u nej vyzerať? Výška poplatku pri trvaní vyšetrenia do 20 minút bude 10 eur a pri trvaní vyšetrenia nad 20 minút 20 eur.

Svoje rozhodnutie vysvetľuje v médiách ako výkrik do tmy, pretože nikto neprichádza s riešením, zatiaľ čo nájom jej ambulancie stúpol dvojnásobne. Hoci tvrdí, že ak poplatok niekto nebude ochotný zaplatiť, neodmietne ho, ako to v praxi bude vyzerať, je otázne. Netvrdí, že je to cesta, ale vraj nevie nájsť správne riešenie.

Šéf asociácie lekárov: Aj my potrebujeme zaplatiť deťom obedy

Prípad bratislavskej kardiologičky nie je ojedinelý. Asociácia súkromných lekárov, ktorá má 3 000 členov a zahŕňa všeobecných lekárov aj špecialistov, sa netají tým, že aj oni budú podobné poplatky od februára vyberať už bežne, a to vo výške od dvoch do 20 eur. Ak lekár podobný poplatok uvádza vo svojom cenníku a župa to registruje, nie je to nič nezákonné. 

Prezident asociácie Marián Šóth pri zavádzaní poplatkov argumentuje aj tým, že suma na ambulancie z rozpočtu je nízka a platby za výkon aj kapitácie nedosahujú reálne náklady.

Hoci ho aktuálna situácia neteší a hovorí o zúfalom kroku, dodáva, že ambulancie nemôžu ísť do mínusu. „My sme nikdy nevykázali dlh a nikdy nás nikto neoddlžil. V tomto bode sme už ‚podnikatelia‘,“ vraví s tým, že aj lekári potrebujú zaplatiť deťom obedy v jedálni a navýšiť plat svojim zamestnancom.

V prípade, že štát sektor nedofinancuje, mnohé ambulancie podľa prezidentky Zväzu ambulantných poskytovateľov Jaroslavy Orosovej nebudú finančne schopné zachovať svoju prevádzku. V prípade vyhrotenia situácie varuje pred odzmluvnením sa niektorých poskytovateľov od zdravotných poisťovní, čo by znamenalo, že pacient by si náklady na vyšetrenie a liečbu musel uhradiť v plnej výške. 

Župy radšej nepokutujú a dávajú ambulanciám za pravdu

Štátna tajomníčka rezortu zdravotníctva Lenka Dunajová Družkovská pripomína, že neporiadok v poplatkoch je vinou zákona z dielne poslanca Smeru Juraja Blanára. Legislatíva definovala skupinu činností, za ktoré ambulancie poplatky vyberať nemôžu, no pri ostatných dáva ambulanciám voľnosť. 

Ak teda ambulancia poplatkom nepodmieňuje zdravotnú starostlivosť, môže ho od pacientov pokojne vyberať a ich suma môže byť v podstate akúkoľvek. Problémom je až poplatok za ošetrenie či jeho termín. 

Nad poplatkami majú kontrolu župy, no už dnes sú aj také, ako napríklad Prešovská, ktoré zastaviť ich zavádzanie neplánujú. Dôvod? Uvedomuje si, že ambulancie nemajú dostatok zdrojov na svoje fungovanie.

Nezanedbateľným je aj fakt, že už dnes je tretina všeobecných lekárov pre dospelých, ale i pediatrov priemerne vo veku 60 rokov, viacerí zo systému odchádzajú a nových hľadajú márne. Mnohé župy tak zúfalo snažia získať nových všeobecných lekárov či špecialistov do regiónov a lákajú ich na rôzne náborové príspevky či inú formu podpory.

Upratať takzvané dobrovoľné príspevky na chod ambulancií tak môže byť problém. Záťaž na pacienta v podobe poplatkového eldoráda bez jasného riešenia vyčíta rezortu jeho bývalá štátna tajomníčka Jana Ježíková. Hovorí, že diskusia k tejto téme je silno ovplyvnená emotívnymi vyjadreniami a jednoznačne nevieme, do akej miery sú ambulancie skutočne zaťažené nárastom cien energií.

Podľa Lengvarského je starostlivosť drahá, priplácanie nevylučuje 

Vplyv vysokých cien energií riešila s ministrom zdravotníctva aj prezidentka Zuzana Čaputová. „Bremeno drahých energií a zvýšených nákladov ambulancií nemôže spadnúť na plecia pacientov,“ odkázala po stretnutí.

Vladimír Lengvarský pre TASR však hovorí, že zdravotná starostlivosť je v súčasnosti taká drahá, že spoluúčasť pacienta na jej úhrade, teda istá forma poplatkov, bude časom nevyhnutná. Tvrdí, že ak chceme kvalitu zdravotníctva na úrovni 21. storočia, navyšovať jeho financovanie len zo štátneho rozpočtu nestačí.

Nechce vraj opätovne zavádzať takzvané „20-korunáčky“ ako poplatok u lekára, čím sa do pamäti verejnosti zapísal exminister zdravotníctva Rudolf Zajac, ale hovorí o jasne definovanom nároku pacienta z rozpočtu a následnom nastavení systému komerčného pripoistenia. Zaviesť regulovanú, sociálne únosnú spoluúčasť pacienta na diagnostike a liečbe pokladá za nevyhnutné aj analytik inštitútu INEKO Dušan Zachar.

Hoci si minister nemyslí, že sa zavedenie spoluúčasti stane skutočnosťou ešte v tomto roku, de facto sa tak nekontrolovateľne deje už dnes.

Ako však naložiť so súčasnou situáciou? Podľa slov štátnej tajomníčky rezortu Dunajovej Družkovskej je zrejme najpravdepodobnejšou alternatívou navýšenie platieb zo strany zdravotných poisťovní, prípadne štátu, hoci to nepokladá za optimálne riešenie.

Okamžité navýšenie štátneho rozpočtu pre ambulantný sektor vníma ako cestu k zachovaniu dostupnosti zdravotnej starostlivosti aj prezidentka Zväzu ambulantných poskytovateľov. 

Anketa: Sme v situácii, aby si ambulancie účtovali extra poplatky?

Jednotlivých aktérov v zdravotníctve sme sa opýtali, či sme naozaj až v takej zlej situácii, aby si ambulancie na svoje fungovanie účtovali od pacientov extra poplatky.

Do ankety sa zapojil prezident Asociácie súkromných lekárov Marián Šóth, prezidentka Zväzu ambulantných poskytovateľov Jaroslava Orosová, prezident Slovenskej spoločnosti všeobecného praktického lekárstva Peter Makara, analytik inštitútu INEKO Dušan Zachar, štátna tajomníčka ministerstva zdravotníctva Lenka Dunajová Družkovská a bývalá štátna tajomníčka Jana Ježíková.

Marián Šóth, prezident Asociácie súkromných lekárov, všeobecný lekár

Áno, vo veľmi zlej situácii a verte, že ani nás to neteší, pre nás je prvoradé postarať sa o našich pacientov, to je naša priorita. Snažíme sa zachovať dostupnosť siete ambulantných poskytovateľov.

K takémuto zúfalému kroku sme pristúpili pre vyčerpanie všetkých dostupných spôsobov prezentovania nášho problému. Naše príjmy sa odvíjajú od rozpočtu pre zdravotníctvo, ak je oklieštený rozpočet a z toho veľká časť ide do nemocníc, tak suma na ambulancie je nízka a platby za výkon aj kapitácie nedosahujú reálne náklady, naše zostatkové príjmy na vyplatenie miezd sú už v súčasnosti nízke, nemôžeme ísť do mínusu, my sme nikdy nevykázali dlh a nikdy nás nikto neoddlžil. 

Inzercia

V tomto bode sme už „podnikatelia“ a musíme platiť všetky odvody ako za zamestnancov, tak svoje daňové povinnosti, za ambulancie nikto nezaplatí neuhradené platby do sociálnej poisťovne tak, ako boli v minulom roku oddlžené štátne nemocnice v sume 200 miliónov za dlh v sociálnej poisťovni. Ak chceme pokračovať vo svojej práci a nedostať sa do exekúcie, musíme pristúpiť k platbám od pacientov.

Pre nás je to skutočne zúfalý krok, aj my potrebujeme zaplatiť deťom obedy v jedálni aj po zaplatení preddavkov za energie a navýšiť plat zamestnancom tak, aby zostali pracovať v našich zariadeniach. Ide o zachovanie zdravotnej starostlivosti.

Jaroslava Orosová, prezidentka Zväzu ambulantných poskytovateľov, imunologička

S poľutovaním musím konštatovať, že aktuálny model financovania cestou platieb od zdravotných poisťovní vychádzajúci zo zdrojov alokovaných štátnym rozpočtom pre ambulantný sektor nedokáže v tomto roku pokryť nárast mzdových a ostatných prevádzkových nákladov ambulancií.

V prípade, že štát sektor nedofinancuje, mnohé ambulancie nebudú finančne schopné zachovať svoju prevádzku, a pokiaľ sa nerozhodnú ukončiť svoju činnosť, budú nútené pristúpiť k hľadaniu iných finančných zdrojov, a to buď formou finančnej spoluúčasti pacienta na cene vyšetrenia, alebo odzmluvnením od zdravotných poisťovní, čo bude mať za následok, že pacient bude celé náklady na vyšetrenie a liečbu hradiť v plnej výške. 

Domnievam sa, že jediným momentálne schodným riešením v záujme zachovania dostupnosti a kvality zdravotnej starostlivosti aspoň na doterajšej úrovni je okamžité navýšenie štátneho rozpočtu pre ambulantný sektor tak, aby bremeno nedofinancovania nebolo prenášané na pacienta. Zároveň je potrebné bezodkladne začať širokú diskusiu o možnej finančnej spoluúčasti pacienta, s prihliadnutím na zraniteľné skupiny a možnosti obyvateľov Slovenska.

Pomenovanie problému a jasná definícia toho, o akú spoluúčasť by malo ísť, umožnia, aby sa na ňu poskytovatelia aj pacienti pripravili a bola pre každú zo strán akceptovateľná. 

Peter Makara, prezident Slovenskej spoločnosti všeobecného praktického lekárstva

Áno, niektoré ambulancie môžu byť v takejto situácii, že svoju prevádzku musia dofinancovať. Súčasné nastavenie zákona však takú formu neumožňuje.

Dušan Zachar, analytik inštitútu INEKO

Problémom je, že v rozpočte zatiaľ garantované šesťpercentné medziročné navýšenie zdrojov pre ambulantný sektor výrazne nepostačuje na vykrytie zvýšených nákladov ambulancií na mzdy, energie a zdravotnícky materiál v dôsledku obrovskej inflácie. Niektoré ambulancie, ktorým už prišli napríklad zvýšené preddavkové faktúry, sa týmto spôsobom (poplatkami, resp. dobrovoľnými príspevkami pacientov) snažia uchrániť pred stratami, uzavretím a prípadnými exekúciami svojho majetku, ak by nedokázali uhrádzať svoje záväzky.

Štát tu zase raz mešká s riešeniami a aktívnou komunikáciou, takže sa nemožno čudovať vzniku rôznych viac či menej kreatívnych poplatkov. Je to aj dôsledok nedôvery. Dúfam, že sa pre ambulantný sektor vyčlení dostatok zdrojov z rozpočtovej rezervy určenej pre zdravotníctvo a zvýšené ceny za energie budú kompenzované.

Ak však chceme dlhodobo udržateľné a kvalitnejšie zdravotníctvo dostupné pre všetkých, a nie paralelné zdravotníctvo, kde by si len bohatí mohli dovoliť platiť vysoké polooficiálne poplatky a núdznym by sa výrazne zhoršila dostupnosť zdravotnej starostlivosti, keďže by si ju pri živelne vznikajúcich poplatkoch bez limitov a pravidiel nemohli dovoliť, tak bude zo strednodobého hľadiska nevyhnutné zavádzať regulovanú, sociálne únosnú spoluúčasť pacienta na diagnostike a liečbe.

Lenka Dunajová Družkovská, štátna tajomníčka rezortu zdravotníctva

Téma poplatkov v ambulanciách vyvoláva a bude v spoločnosti vyvolávať vášnivé debaty. Žiaľ, je to trochu aj dôsledok legislatívnej iniciatívy poslanca Juraja Blanára, ktorý v minulosti zmenil systém schvaľovania poplatkov a určovania ich výšky. Zákon definuje skupinu činností, za ktoré ambulancie poplatky vyberať nemôžu, ostatné je na rozhodnutí ambulancie. Zavedenie poplatkov, ktoré zákon nezakazuje a ktorých výšku dnes nikto neschvaľuje. Pacient však má aj v tejto situácii jednu istotu: zákon totiž zakazuje podmieňovať poskytnutie zdravotnej starostlivosti úhradou.

V tejto chvíli je však ťažké paušalizovať, či je zavádzanie nových poplatkov zo strany ambulancií oprávnené. Niektoré ambulancie žiadne nové poplatky nezavádzajú a existujúce poplatky nezvyšujú, pretože prenajímatelia priestorov, v ktorých sídlia, využili dotačné schémy rezortu hospodárstva. Potom sú tu ambulancie, ktorým sa náklady zvýšili a tieto náklady premietajú do cien svojich služieb.

Práve v zdravotníctve musí štát ukázať svoje sebavedomie a vytvoriť podmienky, prípadne intervenovať, aby bola zabezpečená dostupná zdravotná starostlivosť pre pacientov bez ohľadu na ich sociálny status, resp. s dôrazom na zabezpečenie dostupnej zdravotnej starostlivosti pre najohrozenejšie skupiny obyvateľstva.

Je prirodzené, že ambulancie ako podnikateľské subjekty sa budú snažiť svoje rastúce náklady kompenzovať na strane príjmov. Tými sú buď platby od zdravotných poisťovní, alebo od pacientov. Optimálnym scenárom by bolo, keby zdravotné poisťovne uhrádzali ambulanciám ekonomicky oprávnené náklady s primeraným ziskom, čím by sa vytvoril priestor na zrušenie (výrazné obmedzenie) poplatkov.  

Tento variant sa však v tejto chvíli javí, aj vzhľadom na finančné možnosti štátu, ako nereálny. Zrejme najpravdepodobnejšou alternatívou v tejto chvíli je navýšenie platieb zo strany zdravotných poisťovní, resp. štátu. Samozrejme, za predpokladu, že zo strany ambulantného sektora bude predložená veľmi podrobná analýza o zvýšených nákladoch na ich prevádzku. Keďže máme s ambulantným sektorom spoločný záujem, ktorým je zabezpečenie dostupnej zdravotnej starostlivosti pre všetkých pacientov, verím, že k vzájomnej dohode napokon dôjde a prospech z nej bude mať v prvom rade pacient.

Jana Ježíková, bývalá štátna tajomníčka rezortu zdravotníctva

Súhra ambulantných a nemocničných poskytovateľov zdravotnej starostlivosti je nevyhnutná a oslabením jednej zložky silno utrpí druhá a konečným efektom bude nefunkčný systém. Aj preto je potrebné ambulantnému sektoru načúvať a viesť korektnú diskusiu o potrebe ďalších zdrojov. Avšak len na základe správnych vstupných dát.

To, v akej situácii sa ambulantná sféra v súvislosti s infláciou v skutočnosti nachádza, nevieme presne povedať, a preto je diskusia k tejto téme tak silno ovplyvnená emotívnymi vyjadreniami. Nevieme jednoznačne, do akej miery sú ambulancie zaťažené nárastom cien energií, keďže sa rôznia vyjadrenia úradu vlády, ktorý tvrdí, že ambulancie spadajú pod cenovú ochranu štátu pred vysokými cenami, hoci zástupcovia ambulancií tvrdia, že pod ochranu nespadajú. 

Ambulancie tvrdia, že aj oni musia navyšovať mzdy sestrám a sebe, teda lekárom, keďže štát navýšil platy zdravotníkom v nemocniciach, ale v médiách sme si vypočuli, že od začiatku bol úmysel ministerstva zdravotníctva a vlády zvyšovať len platy v nemocniciach, keďže tam vznikla nevyhnutná odôvodnená potreba stabilizácie personálu, a teda presun zamestnancov do nemocníc bude len pozitívnym efektom tejto zmeny. Je potrebné fér komunikovať túto tému zo strany ministerstva.

Záťaž zo zvýšených nákladov ambulancií však nemôže padnúť na plecia pacientov v podobe poplatkového eldoráda bez toho, aby ministerstvo zdravotníctva a vláda neviedli otvorenú spoločenskú diskusiu, v ktorej priznajú, že iné riešenie ako prenos nákladov na pacienta nenašli. Moja päťročná skúsenosť ako riaditeľky odboru zdravotníctva na Bratislavskej župe, kde jednou z hlavných náplní bolo prešetrovanie takýchto poplatkov na hranici zákonnosti, hovorí, že pacient je v takejto situácii vždy postavený do neslobodnej polohy, keď nemá na výber. Ak ide o sociálne zraniteľného pacienta, dostáva sa do ťažkej pozície.

Odporúčame

Denník Svet kresťanstva

Diskutovať môžu exkluzívne naši podporovatelia, pridajte sa k nim teraz.

Ak máte otázku, napíšte, prosím, na diskusie@postoj.sk. Ďakujeme.