Vzkriesenie (Karol Strmeň)

Karol Strmeň
Vzkriesenie

Vstal, a je ráno, presvitá deň siedmy.
Zas vidí Otec ako po stvorení
čas ovenčený zeleňou a kvetmi
a Kristov bok, raz navždy otvorený,

navždy je bránou, ktorá vydobýja
zo smrti život. Bdelý kohút Petrov
vyzobal hviezdy; svitá z cibória
a do neba je na pár kilometrov

a na pár nedieľ. Cesta do kostola
ešte vždy síce vedie pri márnici,
ale tá jar a v srdci Božia vôľa!
Na Veľkú noc sme všetci modleníci.

Mária vie, že vstal a zdrvil prelom,
čo vyrúbala pradedičná vina,
a že je v takej Káne hostiteľom,
kde svadobníkom neubúda vína.

Karol Strmeň, občianskym menom Karol Bekényi (1921 – 1994), básnik, prekladateľ, novinár, pedagóg, literárny kritik, vysokoškolský profesor, bol výraznou osobnosťou slovenského exilu. Prednášal francúzštinu, taliančinu, latinčinu a literatúru na univerzite v Clevelande.

Báseň Vzkriesenie som nemohol neponúknuť práve na Veľkonočnú nedeľu. Je taká jednoduchá a pritom hlboká a básnicky pôsobivá, autorsky presvedčivá, že človek nad ňou môže meditovať a prežívať duchovne po svojom skutočnosť Kristovho zmŕtvychvstania. Text básne som vybral z autorovej zbierky Preblahoslavená, vydal Slovenský ústav svätého Cyrila a Metoda v Ríme roku 1977 ako 27. zväzok série Lýra, ktorú redigoval Gorazd Zvonický, s kresbami S. Fabrisa a v grafickej úprave A. Paulinyho. Pri návšteve Bratislavy mi básnik do môjho výtlačku zbierky 8. septembra 1993 v redakcii Slovenských pohľadov vpísal venovanie: „Per Mariam ad Crucifixum. M. Chudovi s úprimnou vďačnosťou a úctou K. Strmeň.“ Opatrujem si to ako vzácnu spomienku na veľkého, skromného človeka.