Augustová elégia (Karol Strmeň)

Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Augustová elégia (Karol Strmeň)

Foto: TASR, Karol Strmeň

Báseň k Augustu 1968.

Karol Strmeň
Augustová elégia
 

Pekelné muky obkolesili ťa,
Slovensko moje,
a bolesť, bolesť
náhla jak ihla sipiaceho blesku
hľadá si cestu zo srdca
do nemohúcej ruky.

Ťažko mi, ťažko,
som pod balvanom.

Ach, nevedieť,
necítiť,
nebyť,
a nevedieť a nevedieť a nevedieť,
lež čo, keď človek, veštec krutý k sebe,
jediný zo stvorenstva
vidí
a rozum, sťaby nožom vylúpený,
zaznamenáva.

Zaznamenávam seba
a v dusnej tiesni nevetraných väzníc
drápy a zuby Beštie.

Aký to ide čas,
že nespím,
motám sa v dome ako šialenec
a nespím
a naozaj je pravda, že mi srdce
puká,
nad tebou bedliac,
Slovensko moje, jahňa moje, encián.

Aké ti teraz meno dám,
keď krivda biednych prebúdza i mŕtvych
a tvoje hory vošli do žalára?
Otvorilo sa peklo
a zatvára sa za tebou.

Veď ja už roky,
roky a roky bedlím vo výhosti
a k tebe dvíham ruky neodťaté,
čakajúc slovo ľudské
a bratské spoločenstvo.
Roky a roky
striasa ma pri myšlienke,
že zločinec si líha
do čistej bielej postele a tvrdo spí,
iba čo zavše stŕpne,
ako mu starne koža na rukách.

Už roky a roky a roky
v rozličných cudzích jazykoch
a v cudzích mestách,
vlasť moja živá, slovenčina rodná,
nádeja moja, láska,
Ježišu! aká láska, aká desná láska!
na srdci si ťa pridŕžam
a nesiem ako sen,
ako sen-nesen, ako hrôzu
a svätý kríž!

Diaľky sú blízko nás.

Kalvária je z každej strany sveta.

A tej noci sa odvážili predsa
nie zavyť, ale skočiť
nad naše sväté ohne.
To, čo sa stalo, čoho sme sa báli;
tak sme sa báli,
že sme to ani rečou v náznakoch
nespomínali, nenaznačovali.
Útle má nádej korene,
jedine láska nebojí sa smrti,
Slovensko usmrcované,
Slovensko v slzách, v zúfalstve
roky a roky vrúcne milované!

Tatry, ste rajský park
a žula.
Ostaňte žula.

Také časy idú
a také noci, Tatry,
a také hrôzy, že v hrôze lásky
ruky si s hrôzou podávajú
odťaté smreky, odťaté vlny éteru,
odťaté vlny
živých i mŕtvych.

My sa už smrti nebojíme.
Čo je smrť,
keď život bolí viac?
Preto vy, dravé beštie, žerte
a skryte si aj kosti z drobných detí
na prípad hladomoru. Amen,
váš amen teraz vyzváňajú mŕtvi,
zakážte zvon a podvratnú česť a
slobodu ľudí,
ale aj všetky na smrť ubolené
modlitby naše
i za vás, step a záhuba.

Otvorilo sa peklo.
Slovensko moje, pieseň začatá,
až teraz, jedine teraz,
keď všetky svrčky umĺkli a hviezdy blednú,
až teraz
slzy mi z očú vytryskli
a usedavo plačem, bratia moji,
ó milovaní bratia.
Odvrhnite ma radšej,
prejdite mlčky nado mnou,
nedbajte na pútnika
a na materské tŕnie v jeho duši,
vy za mňa
povedzte NIE,
posaďte mŕtvym kríže, kvety vynechajte,
na všetky hradby a múry
napíšte NIE,
a kde sa dvaja stretnete,
do prachu z prachu biednych otcov našich
kreslite tiché
znamenie Ryby.

Tu u nás v Clevelande
svitlo a zora zaliala ma,
Trnava veží, celá krvavá,
a u nás nastal nočný deň a z mátoh
každá má oči jasne viditeľné.

Preto ty, pútnik, nečakaj,
Lakedaimonu zvestuj zástavu,
čo zaveje, keď sláva zazvoní,
že nesmrteľným mŕtvym závidíme
víťazstvo ducha neodškriepiteľné
a ruky holé, ešte bez reťazí.

(V noci z 20. na 21. augusta 1968)

Karol Strmeň (1921 – 1994), básnik, prekladateľ, novinár, pedagóg, literárny kritik, vysokoškolský profesor, bol výraznou osobnosťou slovenského exilu.

Pri 50. výročí okupácie našej vlasti som si takmer automaticky spomenul na jeho vynikajúcu bolestnú báseň Augustová elégia. Vybral som ju z vydania Karol Strmeň: Znamenie Ryby (vydal Slovenský ústav sv. Cyrila a Metoda v Ríme v roku 1969 ako 10. zväzok série Lýra za redakcie Gorazda Zvonického, obálku navrhol Andrej Pauliny SDB). Autor mi túto zbierku podpísal v redakcii Slovenských pohľadov v Bratislave 8. septembra 1993.

Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo