ZAHRANIČIE: Bitka o Matku Terezu

Albánska vláda žiada, aby sa pozostatky známej misionárky preniesli z Indie späť do jej rodiska. Matka Tereza sa má stať súčasťou veľkého múzea v hlavnom meste Tirana. India s tým nesúhlasí.

O známu misionárku, ktorá celý svoj život zasvätila pomoci chudobným a ktorá sa modlila za pokoj vo svete, sa dnes, paradoxne, bijú vlády Indie a Albánska. Matka Tereza, známa aj ako misionárka lásky, sa raz vyjadrila: „Krvou som Albánka. Občianstvom som Indka. Ale podľa viery som katolíčka. To je moje volanie, patrím svetu.“

Chcú múzeum

Albánska vláda chce pozostatky známej rehoľníčky späť kvôli stému výročiu jej narodenia, ktoré bude budúci rok v auguste. „Naša krajina plánuje postaviť múzeum na počesť Matky Terezy,“ povedal pre CNN albánsky ministerský predseda Sali Berisha. Tiež uviedol, že Matka Tereza by sa mala vrátiť do Albánska a byť pochovaná vedľa svojej matky a sestry v hlavnom meste. „Povedala mi, že sa modlí každý deň za svoju rodinu a krajinu. To je dôvod, prečo si myslím, že by sa obe krajiny mali o tom rozprávať a hľadať riešenie,“ povedal ešte Berisha.

India je proti

Indický hovorca ministerstva zahraničných vecí, Vishnu Prakash, sa však vyjadril, že Matka Tereza bola obyvateľkou Indie a s presunutím jej pozostatkov nesúhlasí. Podobný názor má aj hovorca indickej katolíckej biskupskej konferencie Babu Joseph. „Stala sa časťou a neoddeliteľnou súčasťou Indie,“ povedal.

Obyvatelia indickej Kalkaty, miesta, kde misionárka celý život pôsobila a kde je aj pochovaná, chcú poslať memorandum pápežovi, aby tým zabránili podľa nich „nespravodlivej, iracionálnej a nepraktickej požiadavke“.

Matka Tereza sa narodila 26. augusta 1910 ako Agnes Gonxha Bojaxhiu. Osemnásť ročná sa stala rehoľnou sestrou rádu loretánskych sestier, v roku 1931 odišla do indickej Kalkaty. Založila rehoľný rád Misionárok milosrdenstva a celý svoj život obetovala pomoci chudobným a chorým v Kalkate. Keď v roku 1979 dostala Nobelovú cenu za mier, požiadala o zrušenie slávnosti na jej počesť a o obetovanie výdavkov za slávnosť na pomoc chudobným. Zomrela ako osemdesiatsedemročná v roku 1997. Pápež Ján Pavol II. ju v roku 2003 vyhlásil za blahoslavenú.

Miroslava Komorová
Foto: wikimedia.org, flickr.com