Nový primátor Prešova Som rád, že môžem byť partnerom pre Progresívne Slovensko aj cirkev

„Nezatracujme Progresívne Slovensko, v mnohých témach sú veľmi ďaleko a je sa od nich čo učiť,“ hovorí nový primátor Prešova, ktorý sa pokladá za konzervatívca, no kandidoval s podporou strán PS, SaS, Spolu, DS, ODS a Dobrá voľba. Počas volebnej noci sa stretol aj so šéfom KDH Milanom Majerským, a to na svätej omši. V úrade nechce spoločnosť polarizovať, ale vzájomným rešpektom spájať. Vyvešiavať dúhové vlajky nebude.

Trvá na tom, že napriek viacerým krízam mesto pod jeho vedením presadí MHD zadarmo pre ľudí s trvalým pobytom. Nepokladá to za populistické opatrenie, ale sociálny benefit, ktorý si ľudia zaplatia. Z metropoly Šariša plánuje spraviť zelené a živé miesto, aby sa do nej vrátila aj generácia, ktorá odišla do Bratislavy.

Hovorí tiež, v čom sú mu progresívci sympatickí, či ho nevolali do KDH a prečo do veľkej politiky ísť zatiaľ neplánuje, no bol by rád, keby sa malé pravicové strany pospájali a pridali k väčšiemu politického projektu. František Oľha je podpredseda strany Šanca, v roku 2020 kandidoval do parlamentu na kandidátke Mosta-Híd.

Nakoľko vás prekvapil výsledok volieb počas volebnej noci?

Neprekvapil ma, ale mal som pokoru pred tým, ako to dopadne. Už zhruba tri týždne pred voľbami sme cítili, že atmosféra v meste sa mení.

Z čoho ste vychádzali?

Aj z dlhoročných skúseností, že Pavel Hagyari často v prieskumoch víťazil s relatívne vysokými náskokmi, ale v realite sa mu nedarí zvíťaziť, čo sa stalo teraz už tretíkrát. A okrem iného sme vedeli, že takmer 30 percent voličov je nerozhodnutých. Tí zrejme očakávali, kto sa z kandidátov dostane do finálnej fázy, čo bol aj moment, ktorý podľa mňa rozhodol.

V rozhovore pre Denník N ste spomínali, že k víťazstvu vám dopomohlo aj schudnutie. Za deväť mesiacov až 43 kíl. Išli ste do toho kvôli voľbám?

Nebola to iba kampaňová záležitosť, ale išlo o moju osobnú potrebu, o môj vzťah s manželkou a naše športové fungovanie, keďže som v poslednom období nestačil jej tempu a moja váha ma obmedzovala. Nechcel som viac byť jej supervízor, ale chcel som všetky zážitky prežívať s ňou. Išlo o výzvu, ktorá vychádzala zvnútra rodiny a bola nevyhnutná aj pre moje zdravie.

Ale áno, bolo to preto, aby ľudia videli, že sa dokážem pre dobrú vec zmeniť. Chcel som ľuďom ukázať, že keď chcem niečo zmeniť, mám na to, ale každú zmenu treba začať najskôr od seba. Zrejme aj preto ľudia verili nášmu ambicióznemu volebnému plánu.

Vaša zmena je takmer extrémna. Stretávali ste sa s tým, že ľudia vaše chudnutie oceňovali?

Paradoxne mi to často aj vyčítali. Pýtali sa ma, či nie som chorý. (Smiech.) Ale, samozrejme, boli aj pochvaly, no vôbec ich nebolo toľko, ako by si niekto myslel. Ku koncu mi ľudia dokonca vraveli, aby som už nechudol, lebo vyzerám nezdravo. Názory boli naozaj rôzne.

Máloktorému kandidátovi sa pri opakovanej kandidatúre podarí uspieť. Ako vnímala vaša rodina, keď ste jej oznámili, že tento rok idete do toho opäť? Nemala skepsu, že to môžu byť vyhodené peniaze?

„Vyhodené peniaze“ bola jediná vec, ktorá sa u nás doma neriešila. Rozumiem potrebám svojej rodiny a veril som, že na druhej strane pochopí, že toto je potreba pre mňa – angažovať sa a ešte raz to skúsiť. Cítil som, že to práve teraz môžem vyhrať. Prijali to a nikomu ani nenapadlo odhovárať ma, hoci vedeli, že to bude stáť veľa času. Ale zmierili sa s tým a išli so mnou do toho.

František Oľha. Zdroj foto: Facebook F. O.

Ste jediným novým krajským primátorom, v ostatných mestách posty obhájili doterajší primátori. Myslíte si, že by sa vám podarilo vyhrať, aj keby opäť kandidovala primátorka Turčanová z KDH?

Myslím si, že v Prešove by ako v jedinom krajskom meste aj v prípade jej kandidatúry k zmene tak či tak došlo. Bol som pripravený kandidovať aj proti nej a aj ona to od začiatku vedela. Neriešil som, či sa rozhodne kandidovať. Bol som pripravený ísť do toho, už keď som pred štyrmi rokmi nastúpil ako poslanec. Práca poslanca bola pre mňa len test.

Ako ste pani Turčanovú vnímali ako primátorku?

Ako ženu, ktorá išla pred ôsmimi rokmi poraziť pána Hagyariho, čo sa jej podarilo. Bola oveľa transparentnejšou primátorkou, ale mala tiež mnohé chyby. Či už išlo o parkovaciu politiku, alebo zimný štadión, kde všade nakoniec Úrad pre verejné obstarávanie skonštatoval porušenia zákona. Hoci mala niektoré naozaj veľmi zlé rozhodnutia, ktoré mesto poškodili, vážim si, že niekde nechala priestor pre nás pomôcť jej. A všade tam, kde nás ako poslancov pustila, sme jej pomáhali.

Stali ste sa aj prešovským župným poslancom. Budete podporovať Milana Majerského, proti ktorému ste pred piatimi rokmi kandidovali?

Áno, vždy som ho aj podporoval, aj na rokovaniach o spoločnom postupe a aj vo voľbách som mu dal svoj hlas a nič som za to nežiadal. Moje osobné presvedčenie bolo vždy bezvýhradné a bez spätných požiadaviek. Na župnej spolupráci sme boli dohodnutí aj pred piatimi rokmi, a hoci nakoniec bola po pár hodinách zrušená, naďalej som s ním komunikoval.

Prečo ste sa vtedy nedohodli?

Z ich strany nebol nakoniec záujem, následne robiť veľké gesto nemalo zmysel. Ale chcel som ho podporiť, lebo som vedel, že zmena musí prísť. Mali sme väčšieho súpera ako vlastné ego.

Ako ho hodnotíte ako župana?

Je to človek, ktorý veľa vecí na župe vyriešil. Má isté medzery v manažmente úradu, ale vnímam ho pozitívne ako pragmatického človeka s jasnými postojmi, ktorý urobil poriadok vo viacerých župných firmách. 

Netajíte sa, že ste konzervatívcom, no vo voľbách vás podporila SaS, Progresívne Slovensko, Spolu či Dobrá voľba. Prečo ste išli práve s nimi do predvolebnej koalície?

Nešiel som do spolupráce s nimi, to ony sa postupne pripojili k môjmu programu. Náš tím najskôr všetci odmietali. S politickými stranami sme začali rokovať už od minulého novembra, presviedčali sme ich o našom programe, mali sme niekoľko stretnutí, predkladali sme kvantá modelov na postup vo voľbách a v určitom momente sme zistili, že tieto strany vlastne nevedia, čo chcú.

Tak som sa rozhodol ísť vlastnou cestou a povedal som im, že ak uvidia výsledky, môžu sa pripojiť. V máji viaceré strany prišli na to, že nenájdu nikoho lepšieho, kto porazí Hagyariho, a postupne sa ku mne prihlásili. No celý čas sme rokovali aj s KDH.

S ktorým to nevyšlo. Preto, že ste boli kritikom pani Turčanovej?

To neviem, nevidím do vedenia strany, ale my sme mali veľký záujem o spoluprácu. Žiaľ, nevyšlo to a asi to tak malo byť. Klub KDH má dnes piatich poslancov, my siedmich. Ale už sa viac nechcem pozerať do minulosti.

Stáli ste aj o podporu OĽaNO či Hlasu?

OĽaNO bola prvá politická strana, s ktorou som rokoval, no nakoniec sa rozhodli nepodporiť na primátora nikoho. Osobne som s ich podporou problém nemal. A s Hlasom som intenzívne komunikoval až v závere kampane. Ale strany Hlas ani Smer som na volebnú podporu neoslovil. Nejakú hranicu spájania pred voľbami som mal. Zastupujú značný počet občanov Prešova a budeme aj s nimi poctivo rokovať.

František Oľha. Foto: Postoj/Tomáš Puškáš

Ako vyzerali vaše dni od zvolenia do funkcie?

V plnom nasadení sme začali pracovať ako tím ešte počas volebnej noci. Keby boli voľby v júni, bolo by to jednoduchšie, lebo by sme mali čas pripraviť si naše smerovanie úradu. No sú v období, keď rozpočet už treba rovno prijať, rovnako aj všeobecne záväzné nariadenia, naplánovať zastupiteľstvá.

Našťastie máme podporu pani primátorky a od zvolenia už fungujeme súbežne na úrade, načítavame dáta a informácie, aby sme boli od prvého dňa v úrade dostatočne pripravení. Je to pestré obdobie, no nestihneme v tomto rozpočte spraviť všetko tak, ako sme chceli. Výraznejšie zmeny nastanú až od budúceho rozpočtu.

Budete primátorom v čase energetickej krízy a veľkej inflácie. Ako sa na to pripravujete?

Bude to ťažké. Odchádzajúce vedenie mesta nám zanechalo hlboko deficitný rozpočet, ktorý nemôže byť takto schválený, a musíme to riešiť. Čo sa týka energií, trochu nám pomáha, že štát zastropoval ceny elektriny, no mesto má vysúťaženú výrazne lepšiu cenu, ako je strop na budúci rok, a to aj na plyn. Obavy sú pri mestskej doprave a elektrine, kde dodávateľ vypovedal zmluvu, musíme to teraz súťažiť, no dnes je situácia taká, že sa vám nikto do súťaže ani neprihlási.

Čo to v praxi bude znamenať? Redšiu dopravu a kratšie zapnuté verejné osvetlenie?

Už od septembra nám doprava beží v prázdninovom režime s posilnenými školskými spojmi, no to by sme od januára chceli zrušiť a vrátiť sa do plnej prevádzky. Tu však narážame skôr na problém nedostatku vodičov ako toho, čo to bude stáť. Verejné osvetlenie bude naozaj problém, ale zatiaľ veľké obmedzenia neplánujeme ani tu.

No je jasné už dnes, že mimo externých zdrojov, ako je štátny rozpočet, európske či nórske fondy, budú všetky investície v meste zastavené. Dokončí sa iba to rozrobené. A je to spojené aj s tým, že k tomuto všetkému budeme musieť z našich peňazí zaplatiť aj rodinný balíček.

Ľuďom ste však sľúbili MHD zadarmo, najprv pre isté skupiny, potom pre všetkých s trvalým pobytom. Nie je to v takomto čase viac než populistické?

Nie je to populistické, veď tí ľudia si to zaplatia. Vieme, že žiadna vec nie je zadarmo. Opatrenie je sociálnym benefitom a odmenou pre tých, ktorí tu žijú s trvalým pobytom. Je to krok, ktorý má ľudí motivovať prihlásiť sa. Financovanie mesta je od toho závislé.

No budete mať vôbec v tejto situácii na podobný benefit peniaze?

Pri mládeži a senioroch kategóriu len rozšírime, zrejme nie hneď od Nového roka, no v rámci prvého polroka určite. Dopravný podnik sa na to už pripravuje. Následne by sme mali vykryť straty znižovaním energetickej náročnosti prechodom na elektrifikovanejšiu dopravu a zapájaním fotovoltických elektrární, do čoho chceme masívne investovať hlavne z eurofondov. Tak chceme transformovať dopravu na bezplatnú.

Ale aj toto všetko bude niečo stáť.

Áno, ale zvládneme to, hoci stále nevieme, čo ešte príde. Pri korone sme si mysleli, že je to vrchol a horšie už nebude, no potom Rusko napadlo Ukrajinu, prišla energetická kríza, ktorá je výrazne horšia, ako bola korona. Ale ak sa nebude situácia zhoršovať a upraceme si mesto, vízia bezplatnej dopravy pre obyvateľov mesta je reálna.

Chcete spraviť aj niečo pre to, aby ste pritiahli Prešovčanov z Bratislavy späť domov?

V prvom rade musíme vytvoriť podmienky, v ktorých tu budú vedieť žiť a mať zaistený rozvoj. Ide najmä o mladšiu generáciu, ktorá odišla z Prešova do Bratislavy nie kvôli práci v kancelárii, ale životnému štýlu. Preto je našou víziou mesto prebudovať na zelené, ekologické a kultúrne, kde budú chcieť žiť aj podnikať.

Začneme od seba a ako mesto založíme analyticko-strategický útvar, ktorý bude nielen pripravovať a hodnotiť výhodnosť zavádzaných opatrení v kontexte rozpočtu, ale bude spúšťať aj nové projekty s presahom do zahraničia.

Myslíte si, že to postačí?

No, niekde začať musíme.

František Oľha. Foto: Postoj/Tomáš Puškáš

Vo vašom prípade je zaujímavé, že vás ako primátora podporili obe ideologické spektrá, ktoré sa od seba čoraz viac vzďaľujú. Nestáli za vami len progresívci, ale aj prešovská nezávislá hudobná scéna, aktivisti, ako aj viacerí kňazi. Dokonca po zvolení ste od nového šéfa KBS Bernarda Bobera dostali arcibiskupské požehnanie. Ako sa vám podarilo takto spojiť rozdelené tábory?

Stačí len čestne žiť, ukázať svoj príbeh, mať rodinné zázemie, prechovávať voči druhým úctu a rešpekt a vtedy dokážete všetky strany presvedčiť, že toto je cesta, ktorou sa treba vydať. O tom bola aj moja volebná noc. Ako celý tím sme začali na svätej omši, kde som zhodou okolností sedel vedľa pána župana Majerského s pani Lexmann. Keby to niekto vtedy odfotil, bolo by to ikonické, no s pokorou.

Potom sme sa presunuli na metalový koncert môjho perspektívneho zaťa. (Smiech.) Takí jednoducho sme, máme rôzne potreby, záujmy a musíme sa snažiť pospájať ich naprieč spoločnosťou.

Takto budete fungovať v úrade? Bude sa vyhýbať rozdeľovaniu a radšej hľadať cestu spájania?

Presne tak, nebudeme spoločnosť polarizovať, vyvešiavať žiadne vlajky, ťahať nežiaduce aktivity pred kostoly. Nechceme vytvárať žiadnu formu napätia, naopak, chceme jej predchádzať, no na druhej strane budeme komunikovať s každým. Je to jediná cesta, ako robiť mesto lepším.

Chceme tiež vytvoriť akési programové vyhlásenie primátora a dať priestor všetkým poslancom, aj tým z Hlasu či KDH, aby sa k nemu mohli prihlásiť. Nechceme vytvárať dohody na základe politických, ale programových hodnôt s tým, že ich prizveme aj na participáciu v riadení mesta.

To môže pre niekoho pôsobiť až nepochopiteľne.

Áno, ale vzdanie sa niektorých mocenských pozícií je z našej strany signál partnerom, že to chceme robiť úprimne a čestne a dať priestor ostatným podieľať sa vo svojej oblasti na rozvoji mesta. Je to mesto nás všetkých. A verím, že podobná širokospektrálna dohoda v meste nastane, minimálne po dobu krízy, ktorá sa na nás teraz valí.

Vaše predvolebné video s predsedom Progresívneho Slovenska Michalom Šimečkom vyvolalo rôzne reakcie, vy ste dokonca hovorili o záchvatoch šialenstva. Následne ste sa počas kampane stretli aj s viacerými cirkevnými predstaviteľmi, s gréckokatolíckym aj evanjelickým biskupom. Chceli ste tak video s pánom Šimečkom vyvažovať?

Nie, nie je to tak. Je to neférové porovnanie. Cirkev pre mňa neznamená len nejaké ťažidlo na váhach voči Progresívnemu Slovensku. Som rád, že môžem byť pre oboch partner aj ako človek, ktorý má hlboko konzervatívne korene, a myslím, že aj cirkevní predstavitelia v meste to tak vnímajú. Mám s nimi vybudované veľmi dobré vzťahy.

V čom vám je sympatické PS?

Má silné ekologické témy, bojuje za ľudské práva, rieši národnostné menšiny, participáciu občanov a každý, kto pozná ich program, musí vedieť, že nie sú význační len kritikou konzervatívcov, čo sa im všetci snažia natlačiť. Body, v ktorých sú silní, sme mali v našom programe, preto logickou úvahou PS bolo pripojiť sa a podporiť ma. Presne tak vzniklo partnerstvo, ktoré veľa ľudí nedokázalo pochopiť, ale podľa mňa má zmysel. Nezatracujme Progresívne Slovensko, v mnohých témach sú veľmi ďaleko a je sa od nich čo učiť.

Hovoríte o sebe ako o človeku s hlboko konzervatívnymi koreňmi. Neprekáža vám, že progresívci stoja v hodnotových témach niekde úplne inde? Či už ide o pro-life témy, alebo agendu LGBTI+?

Samozrejme, v týchto témach mám rozdielny postoj, hoci si rovnako myslím, že LGBTI+ komunita si zaslúži väčšiu podporu, akú dnes dostáva. A zaslúžia si aj práva, ktoré v iných krajinách majú.

Napríklad?

Minimálne to, čo sa nachádza v programovom vyhlásení vlády, teda možnosť dedenia či nahliadania do zdravotnej dokumentácie. Ale nie som zástancom toho, aby sme sa touto komunitou zaoberali nad rámec zákonom stanovených práv.

Ako konzervatívec nie som vášnivým proaktívnym propagátorom týchto myšlienok, na druhej strane som primátorom všetkých ľudí v meste a bude mi záležať na tom, aby každý človek mal to, čo mu garantuje ústava.

V roku 2020 ste kandidovali do parlamentu na kandidátke strany Most-Híd. Keby ste boli dnes poslancom parlamentu, zahlasovali by ste aj za registrované partnerstvá?

Neviem, ako by som sa zachoval, ale ak by sa zákonodarcovia rozhodli ísť nad rámec programového vyhlásenia a prijali by aj registrované partnerstvá, nepokladal by som to za tragédiu. No za základ pokladám naplnenie programového vyhlásenia vlády.

A čo sa týka pro-life agendy?

Nemyslím si, že je dobré, aby sme striktne obmedzovali práva žien, a ja by som to ani nikdy nerobil.

To sa v zásade ani nedeje. Skôr či by ste podporili návrh o pomoci tehotným ženám, s ktorým prišla Anna Záborská, ale napríklad progresívci proti nemu veľmi brojili.

S takýmto návrhom nemám problém, žene ponecháva právo na rozhodnutie. Som jasne na strane rodiny a jej podpory a nikdy nebudem propagátorom potratovej politiky. Mám tri deti, tak hádam môžem o sebe povedať aj to, že som zástanca tradičnej rodiny.

František Oľha. Foto: Postoj/Tomáš Puškáš

Ako ste sa vlastne dostali do strany Šanca?

Politike som sa pôvodne venovať veľmi nechcel. Keď sa rozpadala SDKÚ, jeden môj obchodný partner ma zavolal na podnikateľskú konferenciu, kde som stretol Viliama Novotného a pani Babitzovú. Diskutovali sme a odišiel som domov. Oni sa deň po tom objavili u mňa vo firme s tým, že ich moje názory oslovili a či sa k nim nechcem pridať a založiť nový politický subjekt Šanca. Povedal som si, prečo nie, skúsim. Z radového člena som sa postupne stal podpredsedom strany, začala ma baviť politika a dala mi ďalší rozmer života.

Z KDH vás nikdy neoslovili?

Nie, pritom sa rozchádzame vo veľmi málo bodoch. To je aj na našej pravicovej scéne veľmi zvláštne, niektoré strany sú konzervatívnejšie, iné majú konzervatívnych politikov, no všetky majú silný občiansky potenciál.

Tak to vnímam aj pri KDH, ktorému sme núkali aj intenzívnejšiu spoluprácu, dokonca integráciu, ale ponuka nebola vypočutá. V minulosti sme rokovali aj so stranou Spolu, ešte keď ju viedol Miroslav Beblavý. Nakoniec sme vytvorili predvolebnú spoluprácu so Spolu, s DS a ODS.

Smerujete teda do koalície menších strán?

Budeme rokovať, či z nás nemôže vzniknúť trvalejšie partnerstvo. Perspektíva tam je, uvidíme. V každom prípade, spájanie našich štyroch strán by malo viesť k tomu, aby sme napokon dokázali ponúknuť silné spojenectvo väčšiemu subjektu.

Napríklad strane, ktorú zakladá Lucia Ďuriš Nicholsonová, či projektu Mikuláša Dzurindu? Ku komu máte bližšie? Prípadne vás už niekto oslovil?

Necháme sa osloviť každým a aj my každého, kto takýto subjekt predstaví, proaktívne oslovíme. Je predčasné hovoriť, ktorý zo subjektov nám je bližšie.

Po zvolení za primátora vás ešte nikto z väčších strán k sebe nevolal?

Ponuka na vstup zatiaľ neprišla. A aj keby prišla, som skôr za to, aby sme dali dokopy menšie strany a spoločne sa následne zaradili do subjektu, s ktorým by to mohlo mať zmysel. Momentálne som však nastavený robiť prioritne len pre mesto a nič iné ma nezaujíma.

Neplánujem sa hrať, nedajbože, na národného politika, v horizonte štyroch rokov určite nie. Ani nemám prioritu najbližšie obdobie viesť podobné rokovania. Stavať teraz na nejakej emócii z volieb a ťažiť z toho ďalší kapitál by mi pripadalo nefér.

Ktoré slovenské mesto či primátor je pre vás inšpiráciou?

Primátorom, za ktorým chodievam pravidelne a po zvolení som sa s ním už aj stretol, je primátor Trenčína pán Rybníček. Jeho prácu si veľmi vážim. I keď sa naše názory napríklad na bezplatnú dopravu výrazne líšia, vo všeobecnosti obdivujem jeho prístup k manažovaniu mesta a k tomu, ako sa mu Trenčín podarilo prepracovať na jedno úspešné mesto. Žiarivejší príklad krízového manažéra, z ktorého sa stal tvorca mesta, na Slovensku asi nie je.

Čo v meste zostane po vašom úradovaní?

Minimálne kompletne zmenená štruktúra úradu, pripravený územný plán, čo je absolútna priorita. Ale, samozrejme, pribudnú zelené strechy, na nich fotovoltika, ďažďové záhrady, krajšie parky aj pasportizácia ciest, aby sme ich opravovali na základe plánov a nie na základe pocitu poslancov. Nech je jasné, čo potrebuje okamžitú opravu a čo ešte pol roka či rok vydrží. Nechcem, aby sme len posledné dva mesiace pred voľbami cítili vôňu asfaltu.

Koľko takých zelených či fotovoltických striech bude o štyri roky v Prešove?

Presný počet ukáže to, ako sa bude vyvíjať cena panelov, technológií a stavebných prác. Ale ak sa pozerám na odhad možnosti čerpania externých zdrojov, tak by to mohlo byť veľmi zaujímavé. Odhadujem, že na tieto účely dokážeme načerpať počas štyroch rokov viac ako päť miliónov eur, čo by znamenalo značný potenciál pre mesto pri výrobe elektrickej energie a zároveň oprave a prestavbe vhodných striech na školách a škôlkach.