Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Kultúra
24. november 2022

Divadelník Jozef Černek

Dezinformátori a proruská propaganda majú silu, lebo sme zabudli na kultúru

Rozhovor so šéfom jediného profesionálneho slovenského divadla v Komárne, ktoré krachuje pre ceny plynu.

Dezinformátori a proruská propaganda majú silu, lebo sme zabudli na kultúru

Jozef Černek. Foto: archív J. Č.

Divadlo Komora vzniklo len nedávno. Má za sebou vypredanú premiéru novej hry. Koncom roka ho však čaká koniec.

Divadlo, ktoré vzniklo z ochotníckeho krúžku Dramaťák, spolu s folklórnym súborom Slovenskí rebeli pôsobí v komárňanskom Dome Matice slovenskej. Ich domovská scéna nedokáže ďalej fungovať, pretože nezvláda vysoké ceny energií. Len za plyn má po novom platiť viac ako 7 500 eur mesačne, čo znamená faktúru o tristo percent drahšiu než doposiaľ.

Ústredie Matice na chod komárňanského pracoviska od roku 2008 neprispieva. Dom sa do existenčných problémov dostal už počas pandémie, keď prišiel o nájomcov a plyn zdražel z 1 800 na 3 500 eur mesačne. Vtedy sa Komárňanom ešte podarilo situáciu ustáť. Teraz hlásia krach.

O tom, čo koniec Domu Matice znamená pre súbory a mesto, o zmysle a verejnom obraze Matice slovenskej i o stave kultúry na Slovensku, sme sa zhovárali s Jozefom Černekom, principálom Divadla Komora a Slovenských rebelov a zároveň šéfom Domu Matice slovenskej v Komárne.

Niekoľko dní pred uverejnením tohto rozhovoru sa komárňanským matičiarom ozvalo ministerstvo kultúry. Začali spolu intenzívne rokovať o tom, ako situáciu s plynom vyriešiť.

Autor rozhovoru je kontrášom súboru Slovenskí rebeli, preto si s respondentom tyká.

Začiatkom októbra si ohlásil, že komárňanský Dom Matice slovenskej krachuje. A potom sa zdvihla vlna podpory.

Ľudia si sami vyžiadali, že chcú pomôcť príspevkom na transparentný účet. Tak sme ho založili a na moje obrovské prekvapenie sa vyzbierala suma, ktorá pokrýva dve a pol faktúry. Čiže to nám dalo čas na to, aby sme sa dôstojne rozlúčili s divákmi.

Na pomoc Domu Matice sa mobilizovali aj komárňanskí Maďari?

Dokonca viacej ako Slováci.

Ako si to vysvetľuješ? Pred desiatimi rokmi sa mesto súdilo s Maticou pre súsošie svätých Cyrila a Metoda, teraz Maďari prispievajú na záchranu Domu Matice slovenskej a primátor Béla Keszegh lobuje za miestnu Maticu na ministerstve kultúry. Čo sa zmenilo za tých desať rokov?

Neskromne musím povedať, že podľa mňa je to aj odrazom našej práce, ktorú tu robíme už 18 rokov. Keď sme začínali s Dramaťákom, stalo sa nám, že rodič mojej študentky nechcel prísť na predstavenie. Povedal, že do Matice nevkročí, pretože ju vnímal cez SNS a Slotu. Tak som si povedal, že ak mám niečo dokázať, toto musím zastaviť. Aby Matica nebola vnímaná ako nejaký štáb hejslovákov, ale ako ustanovizeň, ktorá v meste Komárno vytvára kultúru.

Áno, my ju robíme po slovensky. No bežne sú tu aj predstavenia v maďarčine. Teda aby ľudia prestali vnímať Maticu cez politiku a začali ju vnímať cez kultúru. A myslím si, že toto sa nám na deväťdesiatosem a pol percenta podarilo – že Komárňania a ľudia, ktorí niekedy boli na našom predstavení, chápu, že my tu neriešime žiadnu národnosť.

Aj tunajší lokálni politici si uvedomili, že do politiky nezasahujeme a robíme len a len kultúru. Aj Bélovi Keszeghovi ako primátorovi došlo, že pokiaľ sa majú zachovať dobré slovensko-maďarské vzťahy v kultúre – a odtiaľ sa odvíja všetko –, tak s nami musí počítať. A možno si Maďari uvedomili, že ak treba pomôcť, tak teraz.

Prečo viac Maďari ako Slováci?

Slováci sú podľa mňa už z toho celého unavení. Lebo my sme sa za tých 18 rokov už trikrát dostali do situácie, keď to s nami vyzerá zle.

Jozef Černek. Foto: archív J. Č.

Hovoril si, že si činnosť komárňanskej Matice odpolitizoval. Ako?

V prvom rade sme zakázali, aby si na pôde Matice slovenskej nejaký politik robil volebnú kampaň. To sa nám podarilo dodržať. Ani na naše predstavenia sme nepozývali politikov, ale funkcie. Chodil sem prezident, prišiel aj premiér. Ale to už boli do funkcií zvolení, neboli kandidáti. A potom sme urobili takú nepísanú dohodu, že nebudeme komunikovať prejavy extrémizmu s novinármi. Že to jednoducho premlčíme.

Čo tým myslíš?

Že keď som dostal po papuli, keď mi poškriabali auto, rozbili dvere, ukradli nám znak, tak sme jednoducho novinárov poprosili, aby to nekomunikovali, aj keď sa o tom dozvedeli. Lebo by to niektorým politikom pomohlo prilievať olej do ohňa a o to im ide. Ani Kotlebovi, keď sa sem prišiel pobiť akože za súsošie svätých Cyrila a Metoda, nešlo o nejaké národovectvo, ale o kamery.

Takže lokálni aj „veľkí“ politici zistili, že keď prídu do Komárna a budú robiť blbosti, stavať Trianony a vešať hlúposti alebo útočiť na Maticu, tak o tom nikto nič nezverejní a nemá to pre nich význam. A ustalo to.

Na súčasnej situácii si nikto nechce prihriať svoju politickú polievočku?

To som nedovolil. Samozrejme, že sa ozvali, ale povedal som, že nie. Keď nám chcú pomôcť, tak sa to dá aj bez toho, aby si robili predvolebnú kampaň. Lebo tá už v podstate prebieha.

Raz som urobil chybu. Keď som v októbri ešte pred komunálnymi voľbami mal ísť prvýkrát do parlamentu, tak som poprosil Rebelov, Dramaťák a našich priaznivcov, aby išli so mnou. Aby pred parlamentom bolo vidieť, že nie som sám. Okamžite na to zareagovali kandidáti a veľmi sa mobilizovali. Tak som im slušne povedal, že to ruším, nechcem ich tam, idem sám. Išli sme len so správcom a s predsedom Matice. A dokumentaristkou. Ostatní nešli. Všetky politické strany, aj tie extrémistické, to rešpektovali, mali vtedy Boha pri sebe.

Politike a politikom si sa úplne nevyhol. Pred niekoľkými dňami si bol v parlamente požiadať kultúrny výbor o pomoc.

No lebo teraz sme v situácii, keď aj ja musím robiť ústupky. Alebo skončiť. Tá vlna podpory bola taká veľká, že ma to zaväzuje. Že musím spraviť ústupky.

Ako to v parlamente dopadlo?

Nijako. Ešte stále čakáme, ale svetielko nádeje pomaličky zhasína. Zatiaľ najväčšie svetielko sú ľudia, ktorí sa zbierali a stále sa zbierajú.

Zo strany politikov sme sa dočkali potľapkania po pleciach, želania veľa zdaru, ale ďalej si nás iba pingpongujú jednotlivé inštitúcie. Teraz parlamentný výbor pre kultúru a médiá vydal uznesenie, že sa s nami má urgentne stretnúť ministerstvo kultúry. Ten kolobeh sa pritom začal tam.

Tak uvidíme. Do 22. decembra, keď sme si stanovili dátum nášho konca, budem robiť všetko pre to, aby sme sa zachránili. Aj keby to malo znamenať stretávať sa s politikmi.

Záber z predstavenia Divadla Komora. Foto: Martin Kučera

Čo mesto alebo kraj? Vedia pomôcť?

Kraj vôbec nič, tam sa mi nepodarilo ani dostať. Predchádzajúce vedenie ma úplne ignorovalo. Úplne. Teraz sa to vedenie zmenilo, takže správca Matice sa bude snažiť skontaktovať ma s novým županom. Ale odkážu ma zrejme na dotácie, ktoré sú viac-menej viazané na projekt, je to 400-500 eur.

No a mesto Komárno – sme v kontakte s pánom primátorom, ktorý nám vyjadril podporu, s poslancami, ktorí do istej miery môžu pomôcť. Ale je to precedens, pretože mesto nemá vlastný súbor. Má mestské kultúrne stredisko, ktoré dotuje, no tam sa nezmestíme.

Viackrát si hovoril, že komárňanský Dom Matice nemôže čerpať dotácie, že aj cez všetky sitá pomoci počas pandémie prepadol. Prečo vlastne?

Štát sa v istom okamihu rozhodol, že Matica bude nepriateľ číslo jeden. Len ju toleruje. Oklieštil jej rozpočet, ako sa dalo. Matica nemôže do regiónov posielať nič.

Nemá peniaze, alebo ani nemôže prispievať?

Nemôže. Matica mala veľkú kontrolu z úradu vlády, ministerstva financií, Útvaru hodnoty za peniaze, ministerstva kultúry, z asi piatich inštitúcií. Kontrolovali roky 2018 a 2019. A nenašli nič.

No vyčítajú jej, že poslala peniaze na regionálne pracoviská. Nie nám, lebo nám už neposiela dlhé roky. Iným pracoviskám však posielala peniaze na energie.

Je to aj preto, že regionálne pracoviská majú právnu subjektivitu?

Áno, lebo majú vlastné IČO. No ale ako inak máme fungovať? Je to absurdné. Matica dostáva peniaze z rozpočtu, síce málinko, ale dostáva. Rovnakú sumu už 10-15 rokov. No a táto vláda sa rozhodla, že okrem toho už nedostane nič. A vo všetkých fondoch je Matica neoprávnený žiadateľ.

To sa týka Domu. A čo súbory? V akom vzťahu sú s Maticou?

Máme občianske združenie, ale z nás tak trčí tá Matica, že všetci okamžite vedia.

Inzercia

Nezdá sa ti toto previazanie s Maticou spätne ako chyba? Lebo napríklad Divadlo Potôň v Bátovciach je maličké, v malej dedine, a čerpá financie napríklad z nórskych fondov.

Keby tu v Komárne nebola od deväťdesiateho prvého Matica slovenská, tak ja v tejto pozícii neexistujem. Pretože bola to Matica, ktorá tu robila slovenskú kultúru, pomáhala folklórnemu súboru Dunaj, kde som začal fungovať. A keby tu v tom dvetisícštvrtom, keď som znovuzaložil Dramaťák, nebola budova Matice, kde sa dalo cvičiť, tak my by sme neexistovali.

Čiže nie je to chyba. Je to prosto tak, že Matica porobila chyby, za ktoré my však nemôžeme, a že sa spoločnosť na ňu pozerá tak, ako sa pozerá. Ale tým, že si novinári vždy, keď Matica niečo ohlási, povedia „hm, Matica“ a neriešia to, tak ona si už nevie napraviť to meno.

Záber z predstavenia Slovenských rebelov. Foto: archív súboru

Prečo má podľa teba Matica stále opodstatnenie?

Matica sú najmä pracoviská, ako je to naše, síce my sme najväčšie a najhlučnejšie. Folklór, ako ho poznáme, by bez Matice nebol. Matica bola tá, ktorá prvá dala požiadavku, aby sa zbieral folklór. Dala objednávku a zaplatila to.

Ešte pred dvadsiatimi rokmi práve matičné pracoviská a babičky, ktoré to robili pre Maticu, učili deti spievať pesničky, učili ich tancovať, robili sa súťaže. My Matici ako štát – odhliadnime od Slotu – vďačíme za veľa. Naozaj za veľa. Matica bola z historického hľadiska dôležitá.

Z historického hľadiska áno, ale čo súčasnosť?

No a potom prišiel čas, keď predseda Markuš mal odísť, ale neodišiel. Nemal peniaze, tak sa veľmi spojil s Mečiarom a Slotom a už to s nami išlo dole vodou. Terajší problém Matice vidím v tom, že si nechce priznať chybu a ospravedlniť sa za to, čo sa dialo. Jedna zo sprostostí, ktoré Matica narobila, bolo aj to absurdné video o Slovákštáte ešte za predsedu Tkáča – hoci to bola jeho súkromná aktivita, v momente o tom vie celé Slovensko.

Lenže toto vedenie je už iné. Ešte im to úplne nejde, ale snažia sa, aby nešli tým smerom. Hoci v matičných štruktúrach ešte stále sú ľudia, ktorí tak myslia, ako sa to s Maticou roky spájalo, aj keď už ich je menej. Preto je to pre Maticu ťažké.

Tá nálepka drží silno.

Áno. A to, čo Matica produkuje dobré, sa zvyčajne na verejnosť nedostane. To sa vie len na tých dedinách medzi matičiarmi.

Hovoríš, že Matica robí veľa dobrého. Čo okrem komárňanských aktivít či napríklad Hontianskej parády je dobrá ukážka?

Poklad Matice je v regionálnych pracoviskách. To, čo vyrába ústredie, tá byrokracia a divné články, sú možno tri percentá. Vonku v regiónoch mladí ľudia robia výlety na Sitno, folklór. Matica má veľa súborov. Teraz sa už o ne nemá z čoho starať, ale vďačia jej za počiatky.

Keď si pozrieš, čo Matica robí, tak to sú stovky miniakcií, ktoré sú dôležité pre danú dedinku, pre región. Robí s mladými ľuďmi, so seniormi. Ale o tom sa málo vie, lebo si to Matica nevie presadiť.

Záber z predstavenia Slovenských rebelov. Foto: archív súboru

Ako to je s podporu a tvorbou slovenskej kultúry vo väčšinovo maďarskom Komárne?

Je tu sedemdesiat percent Maďarov a tridsať percent Slovákov. A my sme už po dva roky dostali z mestského rozpočtu rovnako ako Csemadok, po 5 000 eur. Nerozdelili to 70 ku 30, ale päťdesiat na päťdesiat. Myslím si, že je to veľmi dobre.

Teraz je to tu tak pekne rozdelené, kým fungujeme. Je tu Jókaiho divadlo, ktoré si robí svoje, žije si svojím životom. Jeho zriaďovateľom je kraj a do úplne mestského kultúrneho sveta nezasahuje. Potom je tu Mestské kultúrne stredisko Béni Egressyho, ktoré robí deväťdesiatpäť percent maďarských aktivít. A potom sme tu my, ktorí robíme väčšinu toho slovenského. Čo nie je divadelné, robí ešte regionálne osvetové stredisko.

Z času na čas robíme aj my maďarské predstavenia, prednášky a podobne. Čiže teraz je to tak pekne rozdelené, že slovenská kultúra sa sústreďuje u nás, maďarská v mestskom kultúrnom stredisku a z času na čas dôjde k takému milému prelivu.

Čo všetko funguje v matičnom dome? O čo mesto príde, keď to tu skrachuje?

Sú tu Rebeli a Dramaťák, potom je tu dychovka Veselá kapela. Anonymní alkoholici tu majú podporné skupiny, Ukrajinci sa tu učia po slovensky, seniori tu majú tri skupiny – dve cvičia jogu, tretia je debatný krúžok alebo také niečo. Knižnica tu robí diskusie, študenti sa tu učia tancovať. Máme tu aj kapely, ani neviem, či sú slovenské alebo maďarské. A osemnásť nájomníkov. Denne sa v Matici otočí zhruba dvesto ľudí.

Opakovane hovoríš, že takáto zlá doba pre kultúru ešte nebola.

To je pravda.

Odkedy? Myslíš tým obdobie tejto vlády?

Ono sa to začalo covidom. Stala sa taká nešťastná vec, že covid ako prvé zastavil kultúru a veľmi jej ublížil. Bolo tam aj jedno nedorozumenie. Známi umelci ako Zdena Studenková sa zastali tých drobných ľudí, o ktorých nevieme: technikov, osvetľovačov, kameramanov... Lenže ľudia to zle pochopili. Mysleli si, že o pomoc žiadajú ľudia, ktorí sú známi.

Na sociálnych sieťach, čo je ďalšie nešťastie nášho sveta, vznikla obrovská vlna hejtu proti kultúre. A toto využili politici na to, aby kultúru úplne zatlačili do úzadia. Vlna podpory pre kultúru prišla až naposledy. A to bolo preto, lebo politici využili ten všeobecný hejt. Ak sa pamätáš, tak umelcov posielali robiť do Tesca.

Málokto si uvedomil, že veľa prepotrebných ľudí skrachovalo alebo odišlo za hranice. Napríklad keď si my teraz chceme prenajať vonku javisko alebo externých osvetľovačov či zvukárov, tak buď nie sú, alebo sú takí vyťažení, že ceny majú úplne na strope.

V čom zlyhala politika?

Dokonca aj v tom dôležitom dokumente pre Európsku úniu, v pláne obnovy, my ako jediná krajina nemáme kapitolu o kultúre. Neviem, možno dodatočne to tam dali, ale keď to vyšlo, tak som si to prešiel a kultúra tam nebola. Všade inde po covide okamžite začali nalievať peniaze do kultúry, aby sa obnovila. U nás nič.

Ono to boli vlastne len tri roky, lenže veľmi podstatné tri roky napríklad pre tínedžerov. Bol som teraz za štvrtákmi na strednej a štvrták gymnazista sa ma opýtal, či sa budú mať kde v divadle prezliecť. Pripravujeme im program stužkovej a on nevedel, že v divadle sú šatne.

Myslím si, že hejteri na sociálnych sieťach, dezinformátori a proruská propaganda majú takú silu, pretože sme zabudli na kultúru a ľudia nevedia rozoznávať dobré od zlého. Lebo kde sa učíš rozoznávať dobré od zlého? V rozprávkach. A pokiaľ necháš deti na internete a nenatlačíš ich ku knihe či do divadla, v nich sa zapne niečo choré. Preto sa nám tu deje toto, čo sa nám deje. Zabudli sme na kultúru.

Vidím obrovský rozdiel medzi ľuďmi, ktorí sú u nás, a tými, ktorí si takým niečím neprešli. Myslím si, že z našich členov robíme lepších ľudí.

Spomenul si konšpirácie, antivaxerov. Počas covidu sa v Dome Matice testovalo, členovia Rebelov a Dramaťáku pri tom pomáhali a ty si dokonca robil osobnú kampaň za očkovanie. Prečo?

Nerobil som propagandu, snažil som sa urobiť hrádzu proti antivaxerskej kampani.

Teraz sa netajíš proukrajinskými postojmi, varuješ pred proruskou propagandou a budova Matice krachuje, lebo zdražel plyn. Už sa ti niekto vysmieval, že si za sankcie, vinou ktorých dražie plyn, no a ty preto krachuješ?

Asi denne mi príde nejaká správa, že tak mi treba a či sa necítim ako blbec.

Často opakuješ, že aj v slove beznádej je nádej skrytá. Vidíš ešte nádej?

Do 22. decembra budem tú nádej hľadať. Potom už nie. Potom skončíme. Obaja zamestnanci budú prepustení, lebo nedať výplatu je trestný čin. Rebeli si pobalia svoje veci, odnesú ich, už vieme kam. Odsťahujeme všetky hudobné nástroje a aparatúru. A ja dám výpoveď v Matici, lebo neviem ďalej robiť svoju prácu.

Rozmýšľaš nad nejakými scenármi, ako pokračovať s divadlom inak a inde?

My sme nastavení na to, že nacvičujeme divadelné predstavenie. Deväťdesiat percent nášho úspechu je v tom, že máme priestor, kde to vieme nacvičiť.

Teraz by sme museli začínať odznova, od úplnej nuly. Po prvé, nemáme kde. Sme päťdesiatčlenný súbor, to nevieme nacvičiť v žiadnej telocvični. A po druhé, niečo sme dokázali, a pokiaľ to nie je také silné, aby to stálo za záchranu ľudí, štátu alebo mesta, tak sme to asi robili zle. A potom, my opúšťame plne funkčnú budovu. Neopúšťame ju preto, že sa rozpadla strecha či praskli trubky v strechách. My ju opúšťame preto, lebo systém nefunguje.

Odporúčame

Denník Svet kresťanstva

Diskutovať môžu exkluzívne naši podporovatelia, pridajte sa k nim teraz.

Ak máte otázku, napíšte, prosím, na diskusie@postoj.sk. Ďakujeme.