Porazení volieb? Jednoznačne poslanci parlamentu, a nielen z OĽaNO a od extrémistov

Kým sa vedie diskusia, kto všetko patrí do radu víťazov župných a komunálnych volieb, už dnes je jasné, kto je medzi porazenými.

Sú nimi predovšetkým poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí sa v spojených voľbách uchádzali hneď o viacero postov naraz. Vôbec sa to netýka len OĽaNO, ako sa to mediálne interpretovalo, platí to ako pre koalíciu, tak aj pre opozíciu. 

A nepohoreli len známe politické mená ako Ondrej Dostál, Juraj Šeliga, Gábor Grendel, Jana Žitňanská, Michal Šipoš, Romana Tabak, Miroslav Kollár, Denisa Saková, Stanislav Mizík, či Miroslav Suja.

Z celkovo 79 poslancov Národnej rady, ktorí kandidovali v komunálnych a župných voľbách, uspelo len 19, z toho najviac šesť ich bolo zo Smeru. Strana Roberta Fica tak uhrala takmer rovnaký výsledok ako celá trojkoalícia dokopy. Rozdiel je však v tom, že kým strany OĽaNO, Sme rodina a Za ľudí poslali do súboja 46 poslancov, Smer len 11.

Prinášame prehľad tých, ktorí síce do zastupiteľstiev kandidovali, ale zvolení neboli, prípadne akí kandidáti ich porazili.

Poslanci OĽaNO až na pár pohoreli takmer všade

OĽaNO ako strana bez štruktúr sa v prípade regionálnych volieb rozhodla ísť cestou nasadenia poslancov parlamentu, z ktorých však mnohí nie sú veľmi známi ani aktívni a ani fakt, že sú poslancami Národnej rady, z nich často veľkých regionálnych hráčov nerobí.

Z najväčšieho poslaneckého klubu OĽaNO kandidovalo v župných a komunálnych voľbách zo súčasných 46 členov až 31, no drvivá väčšina zažila sklamanie. Úspešní boli len štyria – traja ako mestskí poslanci a jeden primátor mesta. Hoci šéf OĽaNO Igor Matovič tvrdí, že strana získala štvrtinu županov, okrem nich zažila takmer všade debakel.

Jasne sa to ukázalo pri predsedovi poslaneckého klubu Michalovi Šipošovi. Ten bol v minulosti výrazným aktivistom v Starej Ľubovni, známym najmä bojom proti hazardu, no v spojených voľbách sa nedostal ani do ľubovnianskeho mestského zastupiteľstva, ani do zastupiteľstva Prešovského samosprávneho kraja. Mestským poslancom bol pritom posledných 12 rokov.

Zastupovať hnutie v prešovskej župe však chceli viacerí. Do krajského zastupiteľstva sa snažil okrem Šipoša dostať poslanec Budajovej Občiansko-demokratickej platformy Tomáš Šudík (za okres Humenné), Jana Majorová Garstková (za Kežmarok), Zita Pleštinská (za Starú Ľubovňu) aj so zakladajúcim členom OĽaNO Martinom Feckom (za Prešov), ktorý post župného poslanca obhajoval. Pre všetkých sa to však skončilo neúspechom. Spomínaní kandidáti sa nedostali ani do vlastných mestských zastupiteľstiev.

Bývalej europoslankyni za SDKÚ a súčasnej vernej členke Matovičovho hnutia Zite Pleštinskej sa nepodarilo obhájiť ani post starostky obce Chmeľnica. Vo voľbách ju porazil kandidát KDH Pavel Toček. 

Zo starostiek a primátorov sa presadil len obžalovaný Hus

Nie je však jedinou starostkou, ktorej to z hnutia nevyšlo. Rovnako sa to skončilo v prípade Moniky Kaveckej, už bývalej starostky Kuneradu, ktorá prehrala súboj s Miroslavom Kudelom, kandidátom Smeru, Hlasu a SNS. Šéfka sesterských odborov sa tiež nedostala ani do žilinského župného zastupiteľstva.

S nezávislým kandidátom, ktorého však priamo podporil Robert Fico zo Smeru i Peter Pellegrini z Hlasu, to neustála ani primátorka Poltára Martina Brisudová, hoci kandidovala aj s podporou SaS, Sme rodina a Za ľudí. Na čele mesta ju po výhre s veľkým náskokom nahradí Peter Sitor. Brisudová bola najskôr v Beblavého strane Spolu, z ktorej však prešla na kandidátku OĽaNO.

A do tretice skončila aj primátorka Skalice Anna Mierna, ktorej nestačila ani podpora SaS a KDH. Novou primátorkou sa stane nezávislá Oľga Luptáková.

Starostom sa nestal ani náhradník za štátneho tajomníka Andreja Stančíka poslanec Peter Cseh, ktorý výzvu s kandidátom Smeru, Hlasu a Aliancie Oskárom Bereczkom v Dolnom Bare na južnom Slovensku nezvládol. Zaujímavosťou je, že Csehovi nepomohlo ani to, že Bereczk je človek, ktorý podľa nahrávky v Kočnerovom mobile vydieral s bývalým generálnym prokurátorom Dobroslavom Trnkom exšéfa finančnej skupiny Penty Jaroslava Haščáka.

Jediným primátorom a zároveň poslancom hnutia OĽaNO, ktorý voľby ustál a bol dokonca znovuzvolený, je primátor Turčianskych Teplíc Igor Hus. Hoci je obžalovaný zo zneužitia právomocí verejného činiteľa, kandidáta Republiky Rastislava Makového porazil s vyše 72 percentami. No značku OĽaNO vo voľbách radšej nepoužil a kandidoval len ako nezávislý.

Igor Hus. Zdroj foto: Facebook I. H.

Igor Hus spolu s obhajobou postu Eriky Jurinovej sú v žilinskej župe jediné úspechy vládneho hnutia OĽaNO. Do župného zastupiteľstva v Žiline sa nedostali ani poslanecké mená ako podpredseda klubu OĽaNO Richard Vašečka z Kresťanskej únie, bývalý podpredseda župy Peter Dobeš či poslanec Peter Vons, ktorý sa nedostal ani do mestského zastupiteľstva v Martine.

Veľké ambície mal aj Milan Kuriak, známy svojimi miestami extravagantnými názormi, no nevyšlo mu to ani do krajského zastupiteľstva a rovnako ani do mestského v Tvrdošíne, kde dostal len rovných 66 hlasov. Bolo to najmenej spomedzi všetkých kandidátov. Do župy sa pod značkou OĽaNO okrem Jurinovej dostala len jedna poslankyňa, Mariana Bebčáková, ktorá je zároveň novou starostkou obce Korňa.

Neuspela ani štátna tajomníčka ministerstva zdravotníctva Lenka Dunajová Družkovská či šéf Slovenského pozemkového fondu a bývalý poslanec parlamentu Ján Marosz.

Neúspešní župani Ňarjaš, Kyselica aj jednotka OĽaNO

V Košiciach nepochodil zas poslanec Erik Ňarjaš, ktorý skončil spomedzi županov až na piatom mieste s len 5,5 percenta hlasov. A nepomohol mu ani tím poslancov OĽaNO, ktorí sa za neho postavili.

Jednotke kandidátky OĽaNO Márii Šofranko sa vo voľbách rovnako vôbec nedarilo. Ako kandidátka na poslankyňu neuspela ani v Spišskej Novej Vsi, ani v Košickom kraji. Podobne dopadol aj Radovan Marcinčin z Kresťanskej únie. Dostatok mestských i župných voličov neoslovili ani Milan Potocký v Michalovciach či Vojtech Tóth v Košiciach, rovnako ako ani Peter Liba a Vojtech Zajačík. Liba a Tóth sa dostali len do košických mestských zastupiteľstiev, jeden v rámci sídliska Košice Západ, druhý za sídlisko KVP.

Najmenej hlasov z kandidátov OĽaNO na župana dostal bývalý vyšetrovateľ Gorily Lukáš Kyselica, ktorý skončil v Nitrianskom kraji tiež piaty s 10 897 hlasmi. Úspechu sa v nitrianskej župe nedočkal ani poslanec Martin Čepček, ktorý síce kandidoval za Tarabovu stranu Život, no do parlamentu sa dostal na kandidátke OĽaNO.

Erik Ňarjaš, Mária Šofranko a Martin Fecko. Foto: TASR

Hoci Jozef Viskupič obhájil post župana Trnavského kraja, o podporu poslankyne Lucie Drábikovej, Petra Šefčíka ani dnes už štátneho tajomníka ministerstva zahraničných vecí Andreja Stančíka sa opierať nebude. Ani jeden z nich sa do Viskupičovho zastupiteľstva neprebojoval. 

Jediným bratislavským poslancom Obyčajných je Milan Vetrák

Sklamanie zažil aj podpredseda parlamentu Gábor Grendel z klubu OĽaNO, ktorý sa nedostal do mestského zastupiteľstva v Bratislave. V ňom bol pritom posledných osem rokov. Rovnako to v Starom Meste nevyšlo ani Anne Andrejuvovej, predsedníčke mandátového a imunitného výboru v Národnej rade. 

Dostatok hlasov v Bratislave nezískala ani Monika Kozelová, Richard Nemec či Katarína Hatráková z Kresťanskej únie, ktorú z klubu vylúčili, ale vládu naďalej podporuje.

Úspešným tu bol z kandidátov hnutia OĽaNO len Milan Vetrák, predseda ústavnoprávneho výboru, aj to len v mestskej časti Petržalka. Do mestského zastupiteľstva ani do bratislavského župného koalícii SaS, PS a Team Vallo nestačil. Rovnako to do župy nevyšlo ani exministrovi zdravotníctva Marekovi Krajčímu a ďalšiemu poslancovi Kresťanskej únie Jánovi Szőllősovi, ktorý nezískal hlasy ani do zastupiteľstva v Bernolákove. Z poslancov Kresťanskej únie neuspel nikto.

Síce nie za OĽaNO, ale za Starostov a nezávislých kandidátov sa o podporu voličov v Karlovej Vsi márne uchádzal aj nový minister školstva Ján Horecký, ktorý predtým v zastupiteľstve pôsobil.

Sme rodina tenisti z OĽaNO nepomohli

Z 20 poslancov Sme rodina postavilo hnutie Borisa Kollára deviatich, z toho traja sa stali posilou klubu až v septembri. Prišelci z OĽaNO však úspešní neboli, na rozdiel od Jozefa Šimka, ktorý sa dostal do parlamentu na kandidátke Kotlebovej ĽSNS.

Šimkovi, ktorý Rimavskej Sobote šéfuje už 12 rokov, sa post primátora podarilo opäť obhájiť aj vo veku 71 rokov, ale ako nezávislému kandidátovi bez značky Sme rodina.

Z deviatich kandidujúcich Kollárových poslancov boli úspešní traja – okrem Jozefa Šimka ešte Igor Kašper a Petra Hajšelová. Kašper sa len pod značkou Sme rodina dostal do banskobystrického mestského zastupiteľstva, ako aj do župného parlamentu, v ktorom bude podporovať Ondreja Luntera.

Petra Hajšelová, ktorá navrhla za generálneho prokurátora Maroša Žilinku, získala dostatok hlasov do zastupiteľstva Trenčianskeho samosprávneho kraja. Sme rodina v danej župe vytvorila koalíciu so stranami Smer, Hlas a SNS a podporovala za župana kandidáta Smeru Jaroslava Bašku. Hajšelovej sa však už nepodarilo stať sa aj poslankyňou mesta Prievidze.

Ďalej nasledujú už len neúspechy. Kanára od voličov dostali bratislavskí tenisti a odídenci z OĽaNO Ján Krošlák a Romana Tabák. Krošlák to v bratislavskej Karlovej Vsi neustál so starostkou Danou Čahojovou, Tabák porazil progresívec Matej Vagač.

Ani jednému to nevyšlo ani do bratislavského mestského zastupiteľstva, rovnako ako ani poslancovi Ľubošovi Krajčírovi, ktorý nemal dosť poslancov ani na poslanca Dúbravky. Romanu Tabak do staromestského zastupiteľstva volilo len 72 ľudí.

Nedarilo sa ani podpredsedom klubu Sme rodina. Milošovi Svrčekovi nepomohlo ani spojenie sa so Smerom – neuspel ani v košickej župe, ani v Michalovciach. Druhý podpredseda Jozef Lukáč, ktorý sa mimochodom dostal prvýkrát do parlamentu v roku 2016 na kandidátke OĽaNO, nemal šťastie v Prešovskom kraji. A v tejto župe neuspela ani štátna tajomníčka ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Soňa Gáborčáková, ktorá je síce členkou KDH, ale pôsobí na ministerstve Milana Krajniaka.

V meste Nitra a ani v kraji to zas nevyšlo poslankyni Sme rodina Eve Hudecovej, ktorá kandidovala v koalícii s Hlasom a Dobrou voľbou.

Zo Za ľudí oslovili ľudí iba exposlankyne

Strana Za ľudí, ktorá po štiepení stratila v parlamente klub aj väčšinu poslancov, poslala kandidovať všetkých troch poslancov. Voľbami prešla len exposlankyňa Alexandra Pivková, primátorka Lučenca, ktorá svoj post obhájila.

Juraj Šeliga a poslankyne Jana Žitňanská a Miriam Šuteková toľko šťastia nemali.

Bývalý tribún Za slušné Slovensko a podpredseda strany Juraj Šeliga sa nedostal do žilinského župného zastupiteľstva, skončil ako štvrtý náhradník a v námestovskom okrese ho prevalcovali kandidáti KDH. Ani Miriam Šuteková miesto v župe nezískala a v Žiline neobhájila.

Miriam Šuteková, Miroslav Kollár a Jana Žitňanská. Foto: Postoj/TASR

Neúspešná bola aj Jana Žitňanská v bratislavskej župe, kde ako stále vládna poslankyňa a k tomu bez nálepky PS, SaS a Team Vallo nemala šancu. V Prešovskom kraji však uspela ďalšia bývalá poslankyňa a dnes štátna tajomníčka na ministerstve kultúry Viera Leščáková.

Po ôsmich rokoch končí aj primátor Hlohovca Miroslav Kollár, predseda Spolu a exposlanec Za ľudí, ktorého porazil Ivan Baranovič. Za toho sa pred voľbami postavil šéf Sme rodina Boris Kollár.

Ľudia z OKS zlyhali, zo SaS uspeli traja

Dnes už opoziční liberáli zo SaS do volieb poslali súperiť 6 poslancov z dvadsiatich, ak ako súčasť klubu už nepočítame poslanca Martina Klusa.

Bratislavský župan Juraj Droba sa vo svojom zastupiteľstve môže po novom oprieť o Petra Cmoreja, v tíme župana Jozefa Viskupiča z OĽaNO sa presadil jeho menovec Marián Viskupič, šéf finančného výboru Národnej rady. A Viskupič bude zasadať aj v obecnom zastupiteľstve Šúroviec.

Post primátora v Nitre obhájil Marek Hattas, ktorý však značku SaS vo voľbách zamenil za Tím Kraj Nitra. Toho však do parlamentu vynieslo Za ľudí a do SaS stále nevstúpil.

Exposlanec Za ľudí Vladimír Ledecký však dosť hlasov na župného poslanca už nezískal. Rovnako ako bývalý podpredseda parlamentu a vicežupan Eriky Jurinovej Milan Laurenčík, ktorý však z parlamentu po návrate bývalých ministrov SaS vypadol.

Neúspešní boli aj ďalší dvaja exposlanci SaS – Miroslav Žiak v trenčianskej župe a Radovan Sloboda v banskobystrickej. Do prešovského krajského zastupiteľstva sa dostal bývalý poslanec Jozef Kanuščák, ktorý v Národnej rade však ako náhradník Ondreja Dostála nestrávil ani šesť mesiacov.

Prvý pod čiarou skončil aj dlhoročný poslanec bratislavského Starého Mesta Peter Osuský z OKS, neuspel ani bývalý poslanec Národnej rady Radovan Kazda, či bývalý štátny tajomník ministerstva spravodlivosti a predseda občianskych konzervatívcov Ondrej Dostál, ktorému to nevyšlo v bratislavskej župe.

Úspech Smeru sa doťahuje na trojkoalíciu

Smer Roberta Fica poslal do komunálneho boja 11 z 27 svojich poslancov, ku kreslu sa prebojovala polovica z nich. Najúspešnejším bol poslanec Jaroslav Baška, bývalý minister obrany, ktorý obhájil post trenčianskeho župana a získal najviac hlasov spomedzi všetkých župných víťazov. V zastupiteľstve sa bude stretávať aj so svojimi dvomi kolegami z parlamentu – Jozefom Habánikom a Richardom Takáčom, ktorý bude zasadať aj na prievidzskej radnici.

Viac ako 20 rokov bude v starostovaní pokračovať aj Ján Podmanický v Starej Bystrici, ktorému dali občania mandát aj na ďalšie štyri roky. A zvolili ho aj do žilinského župného zastupiteľstva.

V nitrianskom krajskom parlamente bude mať Smer svojho zástupcu v poslancovi Mariánovi Kérym, ktorý je predsedom zahraničného parlamentného výboru. A Milanovi Majerskému z KDH bude v Prešove kontrovať Jana Vaľová, ktorá sa s najvyšším počtom hlasov dostala aj do mestského zastupiteľstva v Humennom. Vo voľbách dostala podporu aj od Tarabovej strany Život.

Robert Fico a Jana Vaľová. Foto: TASR

V župných voľbách boli však neúspešní obaja podpredsedovia klubu Smer – Dušan Jarjabek v Bratislave a Marián Saloň v Prešove. V Banskobystrickom samosprávnom kraji si viac nezasadne Vladimír Baláž ani exminister dopravy Ľubomír Vážny, ktorému nepomohla ani koalícia Smeru s Republikou.

A neúspešným bol aj kandidát na košického župana Viliam Zahorčák, bývalý primátor Michaloviec, ktorý skončil s obrovským odstupom za Rastislavom Trnkom.

Z Pelleho jedenástky prepadli obe exministerky

Hoci sa líder najsilnejšej opozičnej strany Hlas Peter Pellegrini môže pasovať za víťaza spojených župných a komunálnych volieb pre zisk postu župana v Nitre, viacerých starostov i miestnych a župných poslancov, z jeho parlamentných kolegov sa nie všetkým darilo.

Z 11 poslancov sa o dôveru voličov uchádzali piati, no uspeli len dvaja.

V Kežmarku s prehľadom uspel primátor Ján Ferenčák, ktorý sa dostal aj do prešovského župného zastupiteľstva. V Liptovskom Mikuláši súboj so známym hokejovým brankárom Jánom Lacom ustál aj Ján Blcháč, hoci vyhral len veľmi tesne, o 57 hlasov.

V banskobystrickom kraji sa do župného zastupiteľstva nedostala vicežupanka Ondreja Luntera a exministerka kultúry Ľubica Laššáková.

Ešte horšie skončila poslankyňa a bývalá ministerka vnútra Denisa Saková, ktorá napriek desiatkam bilbordov nezískala miesto v bratislavskom župnom, mestskom ani ružinovskom zastupiteľstve. A poslancovi Róbertovi Pucimu sa nezadarilo v Košickom kraji.

Fiasko majú za sebou aj extrémisti, najlepšie skončil Mazurek

O volebnom fiasku sa dá hovoriť v prípade poslancov ĽSNS i Republiky. Zo siedmich kotlebovcov kandidovali šiesti a všetci bez výsledku. Zo štyroch zástupcov Republiky získal kreslo poslanca len jeden.

Poslanec kotlebovcov Peter Krupa kandidoval, kde mohol. Aj za poslanca trenčianskeho samosprávneho kraja, aj za primátora Novej Dubnice, aj za mestského poslanca. Nikde mu to nevyšlo. V primátorských voľbách ho deklasoval kandidát Hlasu, Smeru a SNS Peter Marušinec.

Stanislav Mizík (Košický kraj) a Magdaléna Sulanová (Bratislavský kraj) chceli byť županmi, no na viac ako percento hlasov sa nezmohli. Sulanová nedostala ani 3-tisíc hlasov. 

Podpredseda Kotlebovej strany Martin Beluský získal v boji o kreslo trnavského župana len 4,5 percenta hlasov. Vyše 8-tisíc hlasov mu stačilo na piate miesto, s čím je, ako hovorí, spokojný.

Milan Mazurek. Foto: TASR

Najúspešnejším kandidátom z ĽSNS bol Marek Kotleba, brat odsúdeného Mariana Kotlebu, ktorý získal 14 417 hlasov, no bolo to nielen o 5-tisíc hlasov menej, ako získal štvrtý Miroslav Suja z Republiky, no dokonca len polovica z toho, čo dostal od voličov kandidát Národnej koalície Rudolf Huliak. Marek Kotleba sa nedostal ani do banskobystrického mestského zastupiteľstva, Suja to neustál ani do župného. A to sa nepodarilo z kotlebovcov ani Rastislavovi Schlosárovi.

Odídenci od kotlebovcov v Republike Milana Uhríka majú aspoň jedného župného poslanca – Milana Mazureka, ktorý neuspel ako kandidát na prešovského župana, no Kežmarčania ho posunuli do zastupiteľstva. Ako župný kandidát získal najviac hlasov spomedzi všetkých extrémistov, presne 28 834. 

Lekár Miroslav Urban z Republiky, ktorý sa uchádzal o post žilinského župana, získal len 7-tisíc hlasov a dostatočnú podporu nemal ani na župného poslanca. Eduardovi Kočišovi nepomohla v Stropkove v súboji s nezávislým kandidátom Ondrejom Brendzom ani podpora Smeru. Ondrej Ďurica zase nezískal dostatok hlasov do nitrianskeho župného zastupiteľstva. 

Filip Kuffa, ktorý sa do parlamentu dostal na kandidátke ĽSNS spolu so svojím otcom Štefanom Kuffom a Tomášom Tarabom, no krátko po voľbách z klubu spolu odišli, bol tiež v boji o prešovského župana ako kandídát Tarabovej strany Život neúspešný, hlas mu dalo len 6 689 voličov. Nnebol zvolený ani za župného poslanca.