Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Opozícia Komentáre a názory
02. november 2022

Dianie v SaS

Sulíkova strana ako aréna lacného populizmu a prchavého influencerstva

SaS prišla o ďalšiu výraznú tvár. Druhý muž ministerstva zahraničných vecí bude zrejme po odchode z politiky pôsobiť v diplomacii.

Sulíkova strana ako aréna lacného populizmu a prchavého influencerstva

TASR

Martin Klus v pondelok oznámil, že odchádza z poslaneckého klubu SaS. Zároveň odstúpil z pozície podpredsedu aj tímlídra strany. V parlamente bude naďalej pôsobiť ako nezávislý, respektíve nezaradený poslanec.

Hoci nejde vzhľadom na vývoj udalostí posledných dní a týždňov – vnútri vládnej koalície aj samotnej SaS – o žiadne veľké prekvapenie, rozhodnutie bývalej dvojky rezortu diplomacie stojí za pár poznámok.

V prvom rade mu slúži ku cti, že rozhodnutie opustiť SaS komunikoval až po víkendových komunálnych a regionálnych voľbách. Ak by to spravil skôr, mohol by stranu oslabiť a poškodiť v konkurenčnom boji.

Dôležitejšie ako forma – hoci tá je tiež dôležitá a odkrýva mentálny nadhľad politika Klusa – sú však dôvody, pre ktoré po rokoch opúšťa SaS. Stranu, kde mal dlhodobo slušné postavenie a sľubný kariérny rast.

Pohľad za roh

Klus nepatril ku krikľúňom, ktorí by všetky spory personalizovali a vyostrovali na maximum. Keď prišla SaS vlani na jar s požiadavkou na odchod premiéra Igora Matoviča, bol vo vyjadreniach maximálne zdržanlivý.

Podobne ako jeho kolegovia v strane si uvedomoval osobnostné aj komunikačné limity vtedajšieho predsedu vlády. Nepovyšoval ich však nad záujem celku, ktorým bolo nedovoliť návrat Ficovej partie k moci.

Verejne však SaS nekritizoval, svoje pochybnosti tlmočil len vnútri strany. Klus bol lojálny, aby nerozbíjal jej jednotu a obraz na verejnosti. Ďalšia vážna skúška prišla toto leto po vypuknutí koaličnej krízy.

Keď SaS spor opäť personalizovala a zopakovala ultimatívnu požiadavku na odchod Matoviča – tentoraz z pozície ministra financií –, Klus bol proti. Aj to bol dôvod, prečo nebola táto podmienka v uznesení republikovej rady.

Manévrovací priestor

Sulík ju verejne artikuloval až dodatočne, na tlačovej besede, hoci mu to explicitne neschválil najvyšší stranícky orgán medzi kongresmi. Bola to tak trochu partizánčina, voči ktorej sa však nikto otvorene nepostavil.

S výnimkou Klusa, ktorý to však z pochopiteľných dôvodov tiež formuloval diplomaticky a zaobalene. Podľa vlastných slov mu šlo v koaličnej kríze hlavne o nastavenie pravidiel a dodržiavanie dohôd.

Politik SaS si bol totiž vedomý, že striktná požiadavka na odchod Matoviča, ktorú strana predložila na samom začiatku – ako východiskový bod pre ďalšie rokovania –, je nereálna a zužuje jej manévrovací priestor.

V rozhovore pre Postoj to neskôr komentoval slovami, že SaS si tým vlastne vypísala „bianko šek do opozície“. Klus v nej skončiť nechcel, no keď už sa to stalo, nechcel byť jej tvrdou, ale konštruktívnou verziou.

Predčasné voľby

Pýtal si zelenú kartu pre rôzne typy hlasovaní – od podpory koaličných návrhov, ktoré považoval za prínosné, až po nesúhlas s odvolávaním členov vlády, ktoré vnímal ako priamu cestu k predčasným voľbám.

Inzercia

Na rozdiel od predsedu Sulíka, ktorý v danej téme vajatá – najskôr nevylučoval, že bude o predčasných voľbách rokovať s opozíciou, potom si to rozmyslel –, má totiž Klus v tejto otázke od začiatku jasno.

Aj preto sa nakoniec so stranou rozišiel, aby sa vyhol otvoreným zrážkam s nevyspytateľným Sulíkom, s ktorým mal vždy korektný vzťah. V parlamente už bude sám za seba, no rozhodne nie ako kamikadze.

Klus bude s najväčšou pravdepodobnosťou lojálny okýptenej vládnej koalícii, aj keď už nie je dva mesiace jej (papierovou) súčasťou. Hegerov kabinet sa zrejme môže naňho v kľúčových hlasovaniach spoľahnúť.

Ambiciózny pragmatik

Pri istej dávke zjednodušenia sa dá povedať, že jeho postoje budú ešte predvídateľnejšie ako v prípade klubu Sme rodina alebo niektorých poslancov OĽaNO. A nemusí to byť len hodnotovým nastavením.

Ambiciózny Klus je totiž zároveň pragmatik, ktorý nezvykne za sebou páliť mosty. Ak sa rozhodne po najbližších voľbách pokračovať vo verejnej službe, tak sa zrejme vydá na diplomatickú dráhu.

Na to potrebuje požehnanie ministra zahraničných vecí Rastislava Káčera aj súhlas prezidentky Zuzany Čaputovej. Ak sa bude správať rovnako konštruktívne ako doteraz, tak je to skôr formalita.

Diplomatický post môže byť preňho aj istá forma kompenzácie za to, že vo vysokej politike bol v podstate odsunutý na druhú koľaj. Po voľbách 2020 sa totiž chvíľu zdalo, že Klus bude jednotkou SaS na funkciu ministra zahraničných vecí.

V tieni Korčoka

Potom však Sulík povolal Ivana Korčoka, takže Klus sa stal jeho dvojkou. Je zároveň verejným tajomstvom, že vzťah bývalého šéfa diplomacie a jeho štátneho tajomníka nebol ideálny, nesadli si ani ľudsky.

Dnes nemá SaS jedného ani druhého. Korčok predbežne odmietol Sulíkovu ponuku byť volebným lídrom strany, Klus nechce byť spoluzodpovedný za pád vlády, predčasné voľby a návrat Fica.

Prekážal mu aj slovník SaS, ktorá hádzala Matoviča do jedného vreca s politikmi Smeru. Nesúhlasil ani s výrokmi, že Fico ožil vďaka lídrovi OĽaNO. Nebol jediný, no hovoriť o Klusovom krídle je zatiaľ chiméra.

Sulík, ktorý stiahol stranu – napriek nesúhlasu časti vlastných voličov – do opozície, to má aj tak nahnuté. Po odchode tvárí, ktoré jej dodávali punc odbornosti, sa môže stať SaS arénou lacného populizmu a prchavého influencerstva.

Odporúčame

Denník Svet kresťanstva

Diskutovať môžu exkluzívne naši podporovatelia, pridajte sa k nim teraz.

Ak máte otázku, napíšte, prosím, na diskusie@postoj.sk. Ďakujeme.