Červený neón v gotickom chráme

Keď som uvidela na internete fotografiu, ako Viktor Frešo (1974) slovenský konceptuálny umelec, napísal červeným neónom na hlavný oltár nášho najväčšieho gotického chrámu sv. Alžbety v Košiciach nápis BOH JE LÁSKA, okrem návalu prvého prekvapenia som pocítila radosť.

Bolo to čosi, ako keď nám na križovatke zasvieti červené svetlo – treba sa zastaviť, alebo zelené svetlo a my bez rozmýšľania vieme, že treba ísť a nikto nám nič nemusí vysvetľovať, veď je to jasné a my nešpekulujeme, prečo je to tak alebo onak. Ani Frešov text jemne zjednocujúci priehľadnou lazúrou svetla farby riedeného kraplaku „starogotické“ príbehy svätých nedá priestor na také alebo onaké špekulácie. Veď je to jasné: BOH JE LÁSKA.

Viktor Frešo: Boh je láska.

Lucio Fontana: Ja som svätec

Podobný spôsob uvažovania má aj známy taliansky sochár Lucio Fontana (1899 – 1968), ktorý mal na dverách svojho ateliéru napísané: „Ja som svätec“ a keď sa ho pýtali, čo znamená jeho gesto prerezávania jednofarebného plátna, odpovedal: „Moje gestá znamenajú vieru v Boha.“ Hovoril vtedy o svojom „concetto spaziale-priestorová úvaha“, ktorý spočíval v technike prerezávania rôzne sfarbeného jednofarebného plátna a keďže bolo plátno rozrezané, stali sa súčasťou obidve jeho strany, priestor bezprostredne pred obrazom, odkiaľ bol vedený rez, a tiež jeho zvlnené okraje rezu. Umožnil tak vstup priestoru do obrazu. Chcel vytvoriť takzvané „totálne umenie“, v ktorom mali byť zjednotené všetky fyzické prvky diela: Tvar, Farba, Pohyb, Zvuk a Priestor. Lucio Fontana vystavoval aj v Bratislave 2003 v MMD. A preto ešte raz – upresňujem: „Lebo nik, kto robí divy v mojom mene, nebude tak ľahko zle hovoriť o mne. Veď kto nie je proti nám, je za nás...“ (Mk 9, 38 – 43)

Lucio Fontana: Neónová štruktúra pre IX. Trienále v Miláne, 1951