Európske umenie v bratislavskej nemocnici

Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Európske umenie v bratislavskej nemocnici

Trojica – Tri Svätoplukové prúty, monumentálna plastika na diaľnici Bratislava - Brno; Torzo, 1961 – 1965, leštený kov; Večer – Česajúca sa žena, 80. roky, kameň (Foto: archív autorky)

Keď som nedávno trávila istý čas v nemocnici v Podunajských Biskupiciach, opäť som si uvedomila veľkosť diela Alexandra Trizuljaka, ktoré nám aj tu zanechal.

Na začiatku to bola veľká bezmocnosť. Keď človek nevie pohnúť rukami a nohami bez toho, aby nepocítil silnú bolesť. Zľakla som sa, a tak ma manžel odviedol do najbližšej nemocnice, ktorá je na námestí Podunajských Biskupíc. GERIATRIA – tak sa to teraz volá a aj tá budova sama je akási „geriatrická“, aj keď musím s vďačnosťou povedať, že ma v nej vyliečili, lebo chodím a necítim bolesť.

Prečo geriatrická? Nutne by potrebovala rekonštrukciu, pretože sa celá pomaly rozpadáva. Len Trizuljakove bronzy v starom parku, ktorý je stredom súradnicového systému pavilónov medzi rozpadnutými lavičkami a všadeprítomnou patinou, rozprávajú o jej zašlej sláve.

Nemocnica v P. Biskupiciach. (Foto: autorka)

Zhodou okolností je to presne tá istá nemocníca, v ktorej som pred štyridsiatimi rokmi, ešte ako mladá a asi trochu naivne nadšená, získala štipendium, aby som tu mohla pracovať na maľbách a grafikách na tému z „Nemocničného prostredia“.

Bola to vtedy jedna z najmodernejších nemocníc v Bratislave a mala povesť, že tam pracuje tím vynikajúcich mladých lekárov na čele s Karolom Virsíkom (1915 – 2009). Mala hrdý názov: Národný ústav tuberkulózy a respiračných chorôb.

Spomínam aj na park so sosnami, cédrami, borovicami a gaštanmi a medzi pavilónmi s novými lavičkami a tými istými veľkoryso modelovanými sochami majstra Alexandra Trizuljaka, na ktoré sa teraz znovu s obdivom pozerám. Napríklad „Milosrdný Samaritán“ je skutočne trojrozmerná plastika v nadživotnej veľkosti, položená bez podstavca priamo na úroveň trávnika. Namodelovaná realisticky, ale mierne kubizovanými tvarmi tak, že je z každého pohľadu akoby kompozične uzatvorená v trojuholníku.

Pevné ťažisko dvojfigurálnej kompozície nás presvedčí, že „Samaritán“ udrží zraneného človeka, aj keď je približne rovnako veľký ako on a priamky v uhle sklonu z každej strany hovoria o opaku. Veľkorysosť sochárskeho uchopenia témy a originalita autorského rukopisu dáva tejto plastike – a nielen tejto – európske parametre.

Tento veľký talent slovenského sochárstva vytvoril na našom území vzácne úprimné dielo, ktoré nás napĺňa hrdosťou a umožňuje sa nám veľkoryso povzniesť k hodnotám ducha nad malicherným a moralizujúcim politikárčením.



Milosrdný Samaritán, 60. roky, bronz (Foto autorka)

Áno, bohužiaľ, niekedy potrebujeme aby nás osud až „znehybnil“, aby sme znovu pochopili...

Prvé poschodie pavilónu G nemocničná izba číslo 2, prvá posteľ zľava, na ktorej ležala 85-ročná sestrička z rádu dominikánok.

Napriek svojmu veku a chorobe bola duchom veľmi svieža a optimistická. Zorientovaná v aktuálnych udalostiach sveta sa zamýšľala nad vojnovými konfliktmi, teroristickými útokmi, násilnou smrťou kňaza vo Francúzsku, aktuálnymi ekologickými problémami, ale sledovala aj návštevu Svätého Otca Františka na svetových dňoch mládeže v Krakove.

Rozprávala mi o svojom živote. Pamätala si ešte druhú svetovú vojnu a 16 rokov pôsobenia v Zakarpatskej Rusi na Ukrajine, kde sa dominikánky starali o postihnuté deti. Šoférovala veľkú starú dodávku, aby tam po cestách-necestách pozháňala jedlo pre „svoje“ deti. Útle, drobné, ale odvážne žieňa horko-ťažko otáčalo zhrdzaveným volantom a v tých ťažkých časoch biedy tam ona urobila veľa dobrého.

Nemocnica v P. Biskupiciach. (Foto: autorka)

Alexander Trizuljak (* 15. máj 1921, Varín – † 15. október 1990, Bratislava) bol slovenský sochár, pedagóg a organizátor výtvarného života na Slovensku. Študoval na Slovenskej vysokej škole technickej v Bratislave a sochárstvo na Akadémii výtvarných umení v Prahe (1949). Roku 1949 – 72 pôsobil ako pedagóg na VŠVU v Bratislave, keď roku 1964 habilitoval na docenta a od roku 1972 pracoval ako slobodný umelec.

 

Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo