Zdieľať
Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Kultúra
24. jún 2016

Zrkadlo v umení

Mini-úvaha o využívaní zrkadla vo výtvarnom umení.
Zrkadlo v umení

Anish Kapoor: Oblačná brána (Cloud Gate, 2004, Chicago)

Nedávna výstava rakúskeho sochára Hans Kupelwiesera (1948) v Brne -  Dům pánů z Kunštátu  27. 4. – 12. 6. 2016 ma viedla k zamysleniu nad problematikou zrkadla vo výtvarnom umení, s ktorou sa tento umelec zaoberá. Spomenula som si pritom aj na dve nie tak dávne výstavy, ktoré mali zrkadlo priamo v názve:  Zrkadlo ako nástroj ilúzie v Nitrianskej galérii v roku 2007 a Zrkadlá a odrazy vo Viedni na zámku Belvedere v roku 2014, na ktorej okrem iných umelcov svetového mena vystavoval práve aj Hans Kupelwieser a aj ďalší dvaja autori, ktorých diela sú tu reprodukované: talianský umelec Michelangelo Pistoletto (1933) a Anish Kapoor (1954)- britský občan indického pôvodu.

Michelangelo Pistoletto: 2008, Kľakadlo / 1965, Vietnam / 1967, Sculptura

Zrkadlá evokujú rôzne estetické aj symbolické aspekty. Nad ich významom estetickým aj symbolickým v umení aj v kultúre sa z hľadiska rôznych aspektov zaoberali mnohí umelci aj filozofi od antiky až po súčasnosť. Určite by som nevedela k tomu nič dodať, skôr pripomenúť tú veľkorysosť s akou práve títo traja umelci pracujú s týmto na stvárnenie výtvarnej myšlienky neľahkým materiálom. Niekedy sme z toho až akosi prekvapene zaskočení, podobne ako aj pri realizáciách niektorých dômyselne náročných vedeckých alebo technologických projektoch, keď si povieme: „aj toto realizovali ľudia...?!“

Samozrejme príde nám na myseľ aj to starozákonné, súc poučený príbehom Babylonskej veže: „Vanitas vanitatum et omnia vanitas“ - úvahy Dávidovho syna Kazateľa, kráľa nad Jeruzalemom – „Márnosť nad márnosť všetko je iba márnosť.“  A predsa v kútiku srdca tajne dúfame - povzbudení knihou N.T. Wrighta Prekvapení nádejou - že Pán vie, prečo nám umožnil realizovať aj odvážne veci – a žasnúť nad sebou samými.

Inzercia

Hans Kupelwieser, záber do inštalácie na nedávnej autorskej výstave v Brne.

Michelangelo Pistoletto je intermediálny umelec. Kombinuje skutočné zrkadlá, na ktoré maľuje hyperrealistické figúry, kým divák interaktívne vstupuje do tohto priestoru zrkadliac sa na zrkadlovom pozadí (šesťdesiate roky 20. storočia), čím je vlastne začlenený do obsahu obrazu tu a teraz.

Hans Kupelwieser  rakúsky sochár a intermediálny umelec, okrem iného pracuje s pokrčenou, nerovnou zrkadliacou plochou (krivé zrkadlá), ktoré deformujú ilúziu zrkadliacej reality. Anish Kapoor, najmladší z tejto trojice vybratých, je taktiež s priestorom intermediálne pracujúci umelec. Okrem pigmentových plastík evokujúcich ilúziu nekonečnej hĺbky sťaby čiernej diery, taktiež neodolal ilúziám zrkadliacej plochy napríklad v svojej úžasnej Oblačnej bráne.

 

Foto: archív autorky

Odporúčame

Boh alebo nič

Boh alebo nič

Prinášame úryvok z knižného rozhovoru Nicolasa Diata s významným africkým kardinálom Robertom Sarahom.