Na káhirskej univerzite Al-Azhar, najstaršej islamskej škole na svete, odznel prednedávnom pozoruhodný prejav na obranu slobody vierovyznania. Egyptský prezident Fattáh El-Sisi vo svojom prejave pri príležitosti sviatku narodenia proroka Mohameda okrem iného uviedol, že sloboda je Boží dar a že mešity majú šíriť rešpekt k druhým.

„Pán stvoril tento svet pre všetky národy, nielen pre jeden; pre všetky náboženstvá, nielen pre jedno; pre všetky sekty, nielen pre jednu,“ vyhlásil egyptský prezident Fattáh El-Sisi.

Egyptský prezident El-Sisi: „Pán stvoril tento svet pre všetky národy, nielen pre jeden; pre všetky náboženstvá, nielen pre jedno; pre všetky sekty, nielen pre jednu.“  Zdieľať

Egyptský prezident má povesť zbožného moslima a už v minulosti na pôde tejto univerzity viackrát vyzýval duchovných, aby sa usilovali o „revolúciu“ teologického myslenia vnútri islamu – o reformu islamského učenia, aby bolo kompatibilné s dnešnou dobou.

V decembri minulého roku sa na univerzite Al-Azhar konalo podujatie určené pre akademickú obec aj islamských duchovných, ktorého súčasťou boli prednášky aj duchovné meditácie. Jednou z kľúčových výziev, pred ktorými stojí súčasný islam, je kolektívne zlyhanie náboženstva pri šírení posolstiev smerujúcich k rešpektovaniu inak zmýšľajúcich ľudí. Prezident El-Sisi, ako sám uviedol, na základe dlhoročnej vnútornej reflexie dospel k presvedčeniu, že „skutočná sloboda“, ktorú Boh dal človeku, znamená pre človeka možnosť nielen zvoliť si svoje vierovyznanie, ale ho aj odmietnuť. Vyjadril pochybnosti nad pokusmi extrémistov „zapáčiť sa Bohu“ šírením náboženstva formou fyzického či psychologického násilia. Zdôraznil, že „to, čo nás rozdeľuje, nás zároveň aj ničí“. Zároveň povzbudil prítomných k väčšej spolupatričnosti s egyptskými kresťanmi, k dobroprajnosti, schopnosti zaželať im „šťastné sviatky“, čiže zdieľať radosť, ktorú kresťania počas sviatkov prežívajú.

„Je skutočnou tragédiou, ak si niekto myslí, že to tak nie je. Je tragické, ak si niekto myslí, že toto nie je problém nášho náboženstva.“

Prezident El-Sisi nie je jediným lídrom vyzývajúcim moslimských duchovných k spolupráci na obnove moslimskej viery a učenia v 21. storočí. Mnohí moslimskí lídri a učenci sa snažia obnoviť vieru moslimov v snahe brániť sa proti fundamentalistickým náboženským prúdom napojeným na džihádistické skupiny, ako je ISIS alebo al-Káida, alebo na ďalšie politické islamistické hnutia ako je Moslimské bratstvo.

Egyptský prezident Abdal Fattáh El-Sisi. Foto: TASR/AP

Boj proti teroru

Jordánsky kráľ Abdalláh II. je známym obhajcom práv a dôstojnosti kresťanov na Blízkom východe. Minulého roku varoval, že svet a islam dnes čelí smrteľnej hrozbe v podobe extrémistov, pričom poraziť ich na bojisku nestačí. Treba ich poraziť aj v srdciach a mysliach ľudí, ktorí uverili ich ideológii.

Jordánsky kráľ Abdalláh II.: „Daesh sú divosi, vydedenci vlastného náboženstva, chýba im štipka ľudskosti, nemajú žiaden rešpekt k zákonu a nepoznajú žiadne hranice.“ Zdieľať

„Spoločne čelíme tretej svetovej vojne proti ľudskosti a to nás všetkých spája,“ uviedol Abdalláh II., ktorý sa v islamskom svete teší osobitnej autorite vzhľadom na svoj hašemitský kráľovský pôvod a nepretržitú rodovú líniu od Mohamedovej obľúbenej dcéry Fatimy. Na novembrovej konferencii o Kosove – čiže ešte pred útokmi v Paríži a San Bernardine – Abdalláh II. vyhlásil, že európsky a islamský svet ohrozujú moslimovia, ktorí sa pridali k Daesh alebo al-Káide či k iným skupinám. Teror používajú ako pracovnú metódu. Sú to „divosi, vydedenci vlastného náboženstva, chýba im štipka ľudskosti, nemajú žiaden rešpekt k zákonu a nepoznajú žiadne hranice,“ vyhlásil jordánsky kráľ.

Kráľ svoj prejav zasadil do kontextu modernej snahy o oživenie najstaršej násilníckej islamskej sekty charídžíja, ktorá sa zrodila krátko po smrti proroka Mohameda. Na potlačenie tejto sekty charídžíja alebo „vydedencov islamu“ vynaložili v tom čase moslimské komunity obrovské úsilie.

Prečítajte si:
Egyptský prezident Sisi moslimským učencom: Náš svet vedieme do záhuby
Bahrajnský princ rozsvecuje svetlo v islamskom svete Zdieľať

Robert Reilly je riaditeľom neziskovej organizácie Westminster Institute. Ako katolík a veterán zahraničnej politiky skúma najmä obdobie studenej vojny a dejiny boja proti terorizmu. Jeho inštitút sa venuje problematike islamského extrémizmu a radikalizmu. Ako uviedol v rozhovore pre National Register, sekta charídžíja — podobne ako Daesh alebo iné džihádistické skupiny, dnes známe ako takfiristi — bola „puritánskou odštiepeneckou skupinou“, ktorá zabíjala moslimov, pretože neboli pravými nasledovníkmi islamu a pretože ich považovala za „odpadlíkov“. Jednou z mnohých obetí bol aj kalif Alí, [Mohamedov bratranec – pozn. prekl.]. V roku 661 ho charídžisti zabili, pretože bol ochotný rokovať so sýrskymi vládcami, čím si podľa tejto sekty zaslúžil smrť.

„Trvalo veľmi dlhý čas, kým sa podarilo rozložiť túto násilnícku skupinu,“ vysvetľuje Reilly. Podľa neho moslimskí lídri a učenci, ako je kráľ Abdalláh II. či egyptský prezident El-Sisi, sú výnimoční práve v tom, že majú dostatok pokory priznať, že v skutočnosti „ide o vojnu vnútri islamu“.

Jordánsky kráľ Abdulláh II. s izraelským premiérom Benjaminom Netanjahuom. Foto: TASR/AP

Skrytá opozícia

Žiaľ, väčšina Američanov a ľudí na Západe si neuvedomuje, že existujú aj moslimovia, ktorí sa snažia brániť svoju vieru pred dezinterpretáciou zo strany násilných džihádistov, vysvetľuje Reilly.

Západní lídri nie sú schopní ani podporiť tých moslimov, ktorí vedú ideový zápas s extrémistami. Preto je verejnosť čoraz skeptickejšia, aj pokiaľ ide o islam a moslimov všeobecne. Zdieľať

Západní lídri vrátane prezidenta Obamu považujú ISIL za „kult smrti“, ktorý nereprezentuje islam, ale ktorý sa snaží vyvolať „vojnu medzi Amerikou a islamom“. Reilly však dodáva, že západní lídri nie sú schopní ani podporiť tých moslimov, ktorí vedú ideový zápas s extrémistami. Preto je verejnosť čoraz skeptickejšia, aj pokiaľ ide o islam a moslimov všeobecne.

Pravda však je, že vedúce osobnosti islamského sveta vždy volali po reforme a v tomto duchu aj konajú.

„Musíme už prestať s nezmyselnými snahami uhádnuť, kto reprezentuje skutočný islam, alebo so snahami stotožňovať skutočný islam s mediálne najhlasnejšími skupinami vnútri islamu,” varuje Stephen Ulph, expert na džihádizmus, islamistické ideológie a reformné hnutia.

Podľa Ulpha západným médiám uniká jedna podstatná vec, pokiaľ ide o vzťah islamu a terorizmu. Interpretácie, ktoré počúvame v mainstreamových médiách, sa väčšinou klonia k dvom extrémom: buď je to hrubá interpretácia, ktorá dáva znamienko rovná sa medzi ISIS a skutočný islam; alebo je to druhý extrém v podobe tézy, že ISIS a podobné skupiny nemajú s islamom nič spoločné.

Prečítajte si:
Robert Reilly: Benedikt XVI. mal pravdu, problém v islame je teologický
Zdieľať

„Musíme si uvedomiť, že skladba 1,2-miliardovej moslimskej komunity je omnoho rozmanitejšia, čiže aj hodnotenie situácie je omnoho zložitejšie.“ Pokiaľ ide o džihádistov a skupiny, ako je ISIS, tie predstavujú extrémnu časť islamu, ktorý by sa dal podľa Ulpha charakterizovať ako „krajne pravicový“. „Krajnú pravicu“ dobre ilustruje salafistické hnutie v islame. Jeho predstavitelia ignorujú viac než 1500-ročnú tradíciu dejinného vývoja a inkulturácie. Namiesto toho sa utiekajú k fundamentalistickej vízii islamu 17. storočia. Stephen Ulph je riaditeľom webového portálu Almuslih (Reformátor), ktorý dáva priestor arabsko-moslimským reformistickým prúdom a prináša správy a komentáre v anglickom i arabskom jazyku. Na tomto portáli jeden z prispievateľov vyzýva moslimskú komunitu, aby si vzala príklad z Katolíckej cirkvi, z jej skúsenosti s Druhým vatikánskym koncilom – aby sa inšpirovala ideou aggiornamenta v snahe reinterpretovať texty a učenie islamu pre dnešnú modernú spoločnosť.

„Nemali by sme všetkých moslimov hádzať do jedného vreca. Okrem toho by sme mali prestať počúvať moslimské skupiny, ktoré tvrdia, že existuje akýsi štandardný, nemenný islam alebo moslimský ‘typ’,“ varuje Ulph. „V rámci celého spektra treba identifikovať tie prúdy, ktoré sú zvnútra tradície schopné – tak, ako veria mnohí moslimovia – stáť na strane mierového spolunažívania s ostatnými ľuďmi a rešpektovať iné formy náboženskej skúsenosti.“

Obnova náboženskej diskusie

Na portáli Almuslih progresívni arabsko-moslimskí lídri pomáhajú islamskej tradícii vymaniť sa z izolácie v snahe obnoviť moslimskú vieru pre 21. storočie. Snažia sa hľadať a poukazovať na kultúrny a historický kontext tradičných islamských praktík (napr. objavovať potenciál byzantských koreňov hidžab a práva šaríja). Okrem toho sa snažia obnoviť také epistemologické prístupy a interpretácie svätých islamských textov, ktoré neprikazujú moslimom vytvárať „islamské“ štáty (pozri napr. článok šejka ‘Al ‘Abd al-Rziq). Snažia sa lepšie pochopiť pôvodné islamské tradície a presadzovať ich ako rovnocenné s arabskými tradíciami. Zdôrazňujú tiež, aby moslimovia chápali samých seba ako jednotlivcov, nie ako kolektívnu masu.

„V konečnom dôsledku sa budeme musieť proaktívne rozhodnúť – spolu s arabsko-moslimskými progresivistami – pre takú formu islamu, ktorá je zlučiteľná s prostredím, v ktorom žijeme,” konštatuje Ulph.

Reilly takisto zdieľa názor viacerých moslimských intelektuálov a učencov okolo portálu Almuslih a tvrdí, že k teologickému oslabeniu islamu došlo v čase, keď helenizmom ovplyvnená škola mu’tazila prehrala boj o dominantné postavenie v islame a podľahla škole ash’ari v období od 10. do 14. storočia.

Reilly vo svojej knihe Uzavretie moslimskej mysle (The Closing of the Muslim Mind) obhajuje tézu, podľa ktorej by napríklad myšlienka stúpencov mu’tazila, podľa ktorej je Korán Božie slovo stvorené v čase – čiže pohľad podobný kresťanskému náhľadu na Písmo – uľahčila moslimom rozlíšiť, že niektoré verše mimo kontextu Mohamedovho života strácajú svoju absolútnu platnosť. Diskusia je však zložitejšia v prípade tradicionalistickej interpretácie ash’ari, podľa ktorej je Korán nestvorený a existuje mimo času spolu s Aláhom.

Klasický islam

Caner Dagli, profesor religionistiky na College of the Holy Cross vo Worcesteri a bývalý poradca jordánskeho kráľa pre medzináboženský dialóg, tvrdí, že spor medzi mu’tazilovcamiash’aritmi o úlohe rozumu a vedy vnútri islamu sa preceňuje. Džihádisti podľa neho odmietajú mainstreamový pohľad ash’aritov na islam, ako aj tradičné teologické a právne interpretácie hadith (príslovia alebo príbehy proroka Mohameda). Podľa neho ash’ariti zdôrazňujú dôležitosť rozumového poznávania, ale zároveň odmietajú „filozofické závery postavené na čírom rozume s presahom do sféry poznateľnej výlučne na základe zjavenia.“

Dagli, signatár deklarácie moslimských učencov a duchovných vodcov Common Word, zhodne tvrdí, že islam v modernom svete potrebuje obnovu tradičného islamu – toho islamu, ktorý dokázal vytvoriť duchovne rozmanitú globálnu islamskú civilizáciu prítomnú v spoločnostiach od Západnej Afriky až po juhovýchodnú Áziu. Ovocím tejto tradície sú prekrásne knižnice či svätyne zasvätené moslimským svätcom či mystikom.

Prečítajte si analýzu Islamského štátu z The Atlantic: Čo ISIS skutočne chce. Caner Dagli na ňu napísal nesúhlasnú reakciu. Zdieľať

Dagli spoločne so skupinou ďalších učencov nedávno vydal študijnú verziu Koránu, ktorá obsahuje sunitský aj šíitsky komentár (čiže komentár oboch hlavných vetiev islamu rozštiepeného od 8. storočia). Toto vydanie je obohatené o právne názory a komentáre mystickej sufijskej tradície. Je to snaha ponúknuť moslimom aj nemoslimom „hlbší pohľad“ na obsahy moslimskej viery a na vývoj islamskej náboženskej skúsenosti. Dagli je presvedčený, že podobné projekty majú v konečnom dôsledku potenciál zdiskreditovať „nekoherentné“ tvrdenia zo strany ISIS a ďalších extrémistov, ktorí ľubovoľne vytrhávajú jednotlivé verše z kontextu celistvej moslimskej tradície.

„Ide nám o kultiváciu zmyslu pre klasický islam,“ uviedol Dagli. „Chceme ich povzbudiť k informovanému, inteligentnému, sofistikovanému čítaniu“, ktoré je dôležité pri čítaní Koránu aj Biblie.

Saudskoarabský princ Satam bin Abdalazíz As-Saúd (vpravo) a kuvajtský emir Sabáh Al-Ahmad As-Sabáh (vľavo). Foto: TASR/AP

Protireformácia?

Podľa Dagliho intelektuáli, ktorí volajú po reformácii islamu, buď nepoznajú dejiny, alebo cynicky maskujú svoj záujem eliminovať islam. Dôsledkom kresťanskej reformácie bol predsa takisto extrémizmus, vnútorný boj kresťanov proti kresťanom, pričom všetko sa dialo v mene náboženstva.

„Čo chceme dosiahnuť? Návrat do kalvínskej Ženevy?“ pýta sa Dagli. Kalvín zaviedol tvrdý právny režim obnovou Mojžišových zákonov vrátane krutých trestov.

Problém je, že islam už prekonal obdobie reformácie. Salafistický islam bol anti-intelektuálnou odnožou islamu, ktorá vznikla v 18. storočí. Salafisti ignorovali viac než tisícročnú náboženskú tradíciu a ustanovili wahhábizmus ako oficiálnu islamskú doktrínu v Saudskej Arábii. Dodnes je v tejto krajine wahhábizmus jedinou povolenou verziou praktizovania islamu.

Najväčší problém, ktorému dnes islam čelí, je Saudská Arábia a ďalšie krajiny, ktoré „s tichým súhlasom Spojených štátov“ šíria salafistické interpretácie. Zdieľať

„Preto sa dá povedať, že to, čo dnes potrebujeme, je skôr protireformácia”, – a to tam, kde bol islam ovplyvnený salafistickou „reformou“.

Najväčší problém, ktorému dnes islam čelí, je Saudská Arábia a ďalšie krajiny, ktoré „s tichým súhlasom Spojených štátov“ šíria salafistické interpretácie. Tie sa šíria zo salafistických centier do okolitých krajín a miesia sa s existujúcimi formami islamu v snahe „rozložiť tradičné formy islamu a nastoliť jedinú verziu islamu všade, kde to je možné“.

„Snažia sa eliminovať iné verzie, pretože ich považujú za heretické. Saudskí moslimovia zničili 99 % islamských svätýň a sôch uctievajúcich moslimských zakladateľov či svätcov, rovnako tak aj kresťanských artefaktov, pričom niektoré boli staré viac než tisíc rokov. Hašemiti, na čele s jordánskym kráľom Abdalláhom II. a jeho rodinou, bránili tieto sväté miesta až do roku 1925, keď Saudi dobyli Hejaz, hašemitské kráľovstvo rozprestierajúce sa na území, na ktorom leží Mekka aj Medina.

„Dá sa uviesť množstvo príkladov, keď salafistickí moslimovia terorizovali miestne komunity, aby vypudili odlišné formy náboženskej praxe,“ konštatuje Dagli. Často sa salafisti objavili v mešitách alebo na študentských stretnutiach a zlikvidovali knihy, ktoré považovali „heretické“. Vyčíňanie salafistov zažil Dagli na vlastnej koži. 

Boj proti saudskému extrémizmu

Prezident Obama vyzýva moslimov, aby bojovali proti extrémizmu vo svojich vlastných komunitách a odmieta podľa jeho slov „tie interpretácie islamu, ktoré nie sú kompatibilné s hodnotami, ako je náboženská tolerancia, vzájomný rešpekt a ľudská dôstojnosť“. Podľa Dagliho tak činí v situácii, keď najväčším zdrojom extrémizmu a intolerancie v regióne Perzského zálivu je práve kľúčový americký strategický partner – Saudská Arábia. Ak si položíme otázku, kto dosiaľ zoťal viac hláv či končatín (prípadne kto koľko ľudí ukrižoval) — teda pokiaľ ide o činy, ktoré považujú ľudia na Západe za tie najohavnejšie — Saudská Arábia zatienila po všetkých stránkach aj Daesh. Pritom by stačilo pohroziť Saudskej Arábii, že ak nezabráni ďalšiemu získavaniu stúpencov wahhábizmu, na americkú podporu a pomoc môže zabudnúť. Tento krok by exponenciálne zvýšil šance na zmenu, ktorú si obyčajní americkí moslimovia tak želajú.

„Jediné verejné vyhlásenie Obamu o saudskom exporte wahhábizmu by bolo tisíckrát účinnejšie než úporná snaha amerických moslimov ‘bojovať proti extrémizmu’,“ konštatuje Dagli. 

Existujú nástroje, ktoré by sa dali využiť. Inšpiráciou by mohol byť napríklad Hlas Ameriky, ktorý pomohol povaliť sovietsky komunistický režim. Zdieľať

New York Times nedávno uverejnil profil Tashfeen Malikovej, ktorá so svojím americkým manželom Syed Rizwan Farookom zavraždila v San Bernardine 14 ľudí. Z jej profilu je zrejmé, že vyrastala práve v Saudskej Arábii, kde sa jej pakistanská rodina zriekla barelvijskej verzie sunitského islamu.

Podľa Reillyho 30-miliónová Saudská Arábia s podporou miliónov dolárov z predaja ropy šíri extrémizmus budovaním mešít, vzdelávaním duchovných a šírením teologických obsahov s cieľom zničiť tradičný islam v okolitých krajinách.

„Pozrime sa na Indonéziu – jednu z krajín, v ktorej sa islam zakorenil mierovou cestou,“ podotýka Reilly, „v tejto krajine dominuje podstatne pacifistickejšia podoba islamu, hoci aj tu boli pokusy o jeho radikalizáciu.“

Prezident Obama vyhlásil, že moslimovia musia „bez výhovorky čeliť“ extrémistickej džihádistickej ideológii. Podľa Reillyho sú však moslimovia usilujúci sa pestovať a obnovovať svoju vieru oproti extrémistom v značnej finančnej nevýhode. A Spojené štáty nerobia nič, aby im pomohli. Pritom existujú nástroje, ktoré by sa dali využiť. Inšpiráciou by mohol byť napríklad Hlas Ameriky, ktorý pomohol povaliť sovietsky komunistický režim.

„Prečo týchto ľudí nepodporíme? Prečo im nepomôžeme?” pýta sa Reilly.

Peter Jesserer Smith
Autor je stálym dopisovateľom National Register.

Pôvodný text: Muslims vs. ‘Outlaws of Islam’: Islamic Voices Lead Fight Against Extremists. Uverejnené so súhlasom National Catholic Register, preložil Marek Hrubčo.

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo