Verejný coming out Majú teraz politici či herci viac hovoriť o svojej sexuálnej orientácii?

Bol to ťažký víkend. Spoločnosť sa spamätávala z teroristického aktu vyšinutého mladíka, ktorí nenávidel židov, LGBTI ľudí aj celý demokratický systém.

V takej chvíli sú dôležité aj pochody a plné námestia, ktoré vyjadrujú spolupatričnosť, ľútosť, odhodlanie, solidaritu. Patria k tomu silné emócie, slzy, hnev, zdesenie, slová ospravedlnenia, ale aj hľadanie ciest, ako zabrániť takejto hrôze a ako dosiahnuť, aby v spoločnosti bolo menej nenávisti.

Zaujímavá vec sa udiala v nedeľňajšej politickej diskusii, ktorú pripravuje televízia TA3.

Moderátor Rastislav Iliev začal rekapituláciou vraždy na Zámockej ulici a pripomenul, že to bol dlhoročne plánovaný akt terorizmu zameraný proti inakosti. A potom pokračoval: „Brutálnu vraždu už odsúdili skoro všetci politici aj tí, ktorí LGBTI+ komunitu roky zosmiešňujú a strápňujú. Tvrdia, že nepatríme na ulicu, ale do ústavu, že sme nepriatelia a úchyláci a najradšej by nás izolovali. My sme však nezabudli – a ani vy by ste nemali – na to, že aj slová sú zbraň.“

V tom momente traja politici vedľa neho, teda Erik Tomáš, Jana Bittó Cigániková a Gyimesi György, pochopili, že diskutujú s človekom, ktorý k tejto komunite patrí, teda práve sa k nej verejne a hrdo prihlásil. A obvinil politikov z pokrytectva.

Pani poslankyňa aj slzami dala najavo, že to všetko veľmi silno prežíva.Zdieľať

Hostia v štúdiu boli mierne zaskočení. Stalo sa to oveľa osobnejšie, niet divu, že poslankyňa Bittó Cigániková zabalená v dúhovej vlajke sa aj rozplakala. Tak dala najavo, že to všetko naozaj silno prežíva. A aj sama seba vinila, že neurobila dosť, aby ochránila LGBTI ľudí.

Bola to citovo náročná situácia.

Samozrejme, tento verejný coming out moderátora zmenil celú atmosféru debaty.

Erik Tomáš skonštatoval, že na základe úvodných slov moderátora je jasné, že sa ho téma aj osobne dotýka. Preto vyjadril ľútosť a sústrasť všetkým, ktorých sa ohavná vražda dotkla.

Moderátor však nestál iba o sústrasť. Svojich hostí prekvapil vyhlásením: „Viete, čo by ešte pomohlo? Keby s farbou von vyšlo veľa poslancov, ktorých máme dnes v Národnej rade. Ako sa tak na vás pozerám, tak v každej strane sa nejaký nájde. Čo vy na to, pani Cigániková?“

Poslankyňa bola nemilo zaskočená. Vyzeralo to tak, že pred samotnou debatou o niečom na túto tému s moderátorom hovorila, možno mu referovala, ako chce vo vlastnej strane presvedčiť LGBTI ľudí, aby sa k tomu verejne priznali, že práve teraz by to bolo vhodné. Možno hovorila v dôvernom rozhovore s moderátorom aj o konkrétnom mene, ale v štúdiu bola potom nepríjemne zaskočená.

Priznala, že by bola rada, keby dotyční ten coming out urobili, ale moderátora poprosila: „Pán Iliev, je to citlivá vec, nechajme to takto.“

No on sa jej ďalej pýtal, v čom je problém, prečo majú politici z toho obavy. „Skúsme to brať ľudsky,“ povedala Bittó Cigániková a hovorila o akomsi telefonáte, ktorý išiel presne týmto smerom. Lebo tiež by si to priala, ale nemôže si niečo také vydupať. A prosila ho, hoci to vie on prvý, aby ju netlačil prezrádzať teraz viac.

Nebola to v dejinách tejto televízie prvá podobná situácia.Zdieľať

György Gyimesi iba sucho poznamenal, že nikdy neskúmal sexualitu svojich kolegov a nikoho vyzývať nebude, ale pripustil, že by to pomohlo.

Erik Tomáš bol ráznejší, vyhlásil, že „sexuálna orientácia je intímnou vecou každého človeka a je len na ňom, či sa k nej prihlási alebo nie“. A dodal, že mnohí by sa teraz skôr báli, že si na čelo nakreslia terč, a to je legitímne akceptovať.

Moderátor kontroval, že on si práve takýto terč na seba nakreslil a že práve takýmto gestom by sa pomohlo tomu, aby „sme sa nebáli takýchto fanatikov“. Vyzeralo to dosť nekompromisne. Keď som to urobil ja, nemali by sa báť ani ostatní, hlavne verejne činné osoby.

Televízia TA3 potom na svojej stránke zverejnila, že sa pri príležitosti svetového dňa coming outu verejne prihlásil k LGBTI+ komunite jej moderátor Rastislav Iliev.

Nebola to v dejinách tejto televízie prvá podobná situácia.

V júni, keď boli v štúdiu tiež poslankyňa Bittó Cigániková a poslanec György Gyimesi, sa k svojej sexuálnej orientácii verejne prihlásil moderátor Richard Dírer. Obliekol si na túto diskusiu „svoje gay tričko“ (ako ho sám nazval) a pýtal sa poslanca Gyimesiho, aký má problém s homosexuálne orientovanými ľuďmi.

No podstatná je iná vec.

Moderátor Iliev včera na obrazovke vyzval, aby sa verejne prihlásili k LGBTI+ komunite aj verejne známe osobnosti, politici, novinári, herci...

Moja opatrná otázka je, či nebudú teraz títo ľudia pod tlakom, že sa to patrí alebo že to musia urobiť.

Niektorí by možno aj chceli, ale majú v tejto situácii prirodzené obavy. Týchto ľudí možno povzbudiť, podporiť, snažiť sa ochrániť, ale ani ich sa nepatrí do ničoho tlačiť. Musí to byť slobodné rozhodnutie.

No a potom je tu časť ľudí, ktorí ani v svetový deň coming outu ani v iný deň tento krok nechcú urobiť. A obávam sa, že práve títo ľudia môžu byť teraz chápaní ako zbabelci alebo ako zradcovia komunity.

Ale to môže byť pre týchto ľudí ešte ďalší zdroj traumy.

Aj politici majú právo neprezentovať svoju sexualitu, dôvody môžu byť rôzne.Zdieľať

Úprimne povedané, v prostredí novinárov sa ľudia z LGBTI komunity cítia dobre a bezpečne, lebo toto prostredie je ústretové voči sexuálnym menšinám. Nehrozí tu, že by LGBTI človek bol v nevýhodnejšej situácii, že by to brzdilo jeho kariéru.

Inak to však funguje v politike, ale aj v umeleckej sfére.

Medzi hercami je dosť ľudí, ktorí patria k tejto komunite a napriek tomu nechcú, aby to bolo verejne známe. Dôvodom je skôr ich umelecká dráha.

Vnútri umeleckej komunity sa vie, kto patrí k LGBTI komunite, berie sa to ako čosi prirodzené, ale rešpektuje sa, keď dotyčný nechce smerom k verejnosti túto skutočnosť komunikovať. Herecká komunita je v tomto zväčša veľmi príkladná a rešpektuje prianie svojich kolegov. Vedia, že sa nepatrí v bulvári rozprávať, ktorý herec je gay a s kým žije. Že to je úplne za čiarou.

Lebo napríklad herec, ktorý je už „verejný homosexuál“, je potom menej obsadzovaný do niektorých rolí. Napríklad keď treba, aby pôsobil ako tvrdý muž, zvodca, manžel či sexuálny predátor (takých rolí je veľa, spomeňme film Piargy, kde túto rolu bravúrne zahral Attila Mokos).

Herci, ktorí verejne prezentujú svoju homosexualitu, sú potom zväčša obsadzovaní do rolí homosexuálov, čudákov či samotárov. Tak to je a veľa sa s tým urobiť nedá. Atraktívne roly im unikajú. A nie je za tým diskriminácia.

Aj politici majú právo neprezentovať svoju sexualitu, dôvody môžu byť rôzne, iste je tam aj strach, aj obava, že stratia percentá. Treba ich rešpektovať.

Nebrať to ani ako slabosť, pokrytectvo ani ako zbabelosť či vypočítavosť.

Takto to cítia, takto to chcú, netreba ich do ničoho nútiť či tlačiť. Možno časom zmenia svoje rozhodnutie, možno pri ňom ostanú.

Nemusia teraz všetci homosexuáli „písať modrým perom“. Doprajme im, aby si slobodne zvolili svoju cestu.

Ak chcú, aby bola známa ich sexuálna orientácia a príslušnosť k LGBTI komunite, treba vyjadriť rešpekt a úctu. A robiť všetko pre to, aby sa cítili bezpečne a dôstojne.

Ak to však nechcú, ak nechcú verejne hovoriť o svojej sexuálnej orientácii, takisto si zaslúžia rešpekt a úctu. A možnosť voľby.