Nenávistný útok Pôsobil ako tichý ústretový a nekonfliktný typ, tvrdí škola o vrahovi

Páchateľ tragickej streľby v Bratislave 18-ročný Juraj K. v manifeste opísal svoju osobnosť. Škola pre mimoriadne nadané deti a gymnázium v bratislavskej mestskej časti Nové Mesto, kam vrah chodil, odsúdila formy a prejavy násilia a nenávisti. Na vyučovaní však neregistrovala z jeho strany žiadne radikálne či nenávistné názory.

„Počas pôsobenia daného žiaka po prestupe na našu školu sme nezaznamenali žiadne negatívne prejavy z jeho strany, žiadne snahy o komunikáciu v tomto kontexte, žiadne ovplyvňovanie ostatných žiakov a svoje radikálne a nenávistné názory neprejavoval ani na vyučovacích hodinách,“ uviedla škola v stanovisku.

Mal vnútorný individuálny svet

Pôsobil ako tichý nekonfliktný a ústretový typ. „Bol to jeho vnútorný individuálny svet, ktorý viedol na sociálnych sieťach, o ktorom sme sa dozvedeli až po čine,“ napísali zástupcovia školy.

Učitelia, s ktorými hovoril Denník N anonymne, však tvrdia, že pozorovali jeho neštandardné správanie dlhšie. Školy, kam chodil, sa snažili jeho problémové správanie riešiť, otcovi radili vyhľadať pomoc u psychológa či psychiatra, ten však tomu nebol naklonený. Vnímal to vraj ako hanbu.

Duševné problémy si podľa manifestu, kde sa sám opísal, diagnostikoval prostredníctvom surfovaním po internete. Následne však vyhodnotil, že to „určite nepomohlo“. Pripomenul, že v skutočnosti nemá „žiadne veľké problémy s tým, ako svoj život žil“.

Vo svojom pamflete písal aj to, že ho v škole šikanovali, a preto prestúpil na inú školu. Povzniesol sa však nad to a tvrdil, že len „nedokázal zvládať vtipy“. Povedal tiež, že „priateľstvá prichádzali a odchádzali“.

„Môj život bol dosť priemerný; mal svoje vzostupy a pády, pády a vzostupy, momenty šťastia a radosti, ale aj smútku a depresie,“ napísal Juraj v manifeste.

Škola prežíva traumu

Škola zdôraznila, že sa nestotožňuje s akoukoľvek zbytočnou smrťou a odsudzuje akékoľvek formy a prejavy násilia a nenávisti. „Momentálne prebieha organizácia podporných krízových tímov pre žiakov a zamestnancov školy,“ napísali predstavitelia školy.

Vedenie školy vyjadrilo úprimnú sústrasť rodinám a blízkym obetí. „Celá škola prežíva traumu zo situácie,“ uviedli.

„Doposiaľ sme v škole nezaznamenali nijaké prejavy neofašizmu, rasovej neznášanlivosti a negatívneho či dokonca násilného správania, ktoré by smerovali k akejkoľvek forme nenávisti alebo k potláčaniu slobôd akýchkoľvek skupín, a to ani rasových, národnostných, náboženských alebo biologických skupín, minorít,“ napísali.

Streľba v centre BratislavyTínedžer zabil dvoch ľudí, polícia ho našla mŕtveho. Priznal sa manifestom

Juraj Brezáni

Podľa školy je v identide školy práve rôznorodosť a rozmanitosť, čo je presným opakom činu, ktorý sa stal na Zámockej v Bratislave.

Dvojročné obdobie dištančného vzdelávania má negatívny vplyv na  psychiku a osobnosť žiakov, tvrdí škola. Deti boli v tom čase odkázané na komunikáciu cez počítač, predovšetkým sociálne siete.

„Nie je v našich silách kontrolovať aktivity žiakov na súkromných nezverejnených účtoch, ako to bolo aj v tomto konkrétnom prípade,“ vyzdvihli zástupcovia školy a dodali, že ako školská inštitúcia nemôžu suplovať podmienky rodinného prostredia a vplyvy sociálnych sietí, ktoré v súčasnosti determinujú mládež.

Zvrat zažil v roku 2019

Útočník Juraj, ktorý v stredu zabil v Bratislave dvoch ľudí, v nenávistnom manifeste napísal, že zažil vo svojom živote zvrat, keď sa na začiatku roka 2019 skutočne začal zaujímať o „zločin“.

Dozvedel sa o útoku z Nového Zélandu, kde páchateľ vraždil v dvoch mešitách v meste Christchurch. Čin pritom vysielal naživo. Útok dohromady neprežilo 51 ľudí.

„Bolo to naozaj jedinečné – možno to bolo tým, že to bolo vysielané naživo,“ napísal Juraj v pamflete. Obete pritom označil za „všeobecné vyvraždenie sráčov“. „Video bolo ‚iné‘ ako väčšina ostatného obsahu, ktorý som predtým videl,“ dodal.

V poslednom tvíte sa so sledovateľmi rozlúčil slovami „caute vidíme sa na druhej strane 👋“. Zdieľal aj obrázok s Adolfom Hitlerom a ďalšími extrémistickými statusmi. Reprofoto – Twitter

Ospevoval však aj ďalšie manifesty, podľa ktorých vytvoril ten svoj. „Od roku 2019 sa pomaly pripravujem: zbieram ciele, skúmam ich a monitorujem, čítam o taktike a stratégii. Moje ciele sa menili tak, ako sa vyvíjala globálna situácia a moje osobné znalosti. Moja túžba zasiahnuť proti ZOG (pozn. red. – Zionist Occupation Government, čiže konšpiračná teória o sionistickej nadvláde) však vždy zostala,“ opísal v manifeste.

Dovtedy mu na čin chýbala odvaha. „Mohol som udrieť kedykoľvek, mal som veľa príležitostí. Napriek tomu som bol, úprimne povedané, p*čka.“

Obdivoval masových vrahov, ktorí činy vysielali naživo

V pamflete označil za „posledný klinec do rakvy“ útok z mája 2022, keď Payton Gendron pri streľbe v americkom Buffale zabil desať ľudí. Aj v tomto prípade strelec vysielal svoj čin na internete, konkrétne na platforme Twitch. Poskytovateľ služby však vtedy živý prenos po dvoch minútach ukončil.

„Jeho livestream mi dal novú inšpiráciu, nový impulz urobiť to, čo bolo treba urobiť po rokoch prokrastinácie,“ napísal slovenský útočník v 65-stranovom manifeste. Dodal, že v mužovi z Buffala videl seba. „Mladého muža s celým životom pred sebou, ktorý sa rozhodol bojovať za niečo väčšie ako on sám, ktorý bojoval za to, v čo veril.“

V jednej reťaziKto boli traja vrahovia, ktorí inšpirovali Juraja K.

Michal Lukáč

Juraj K. začal písať manifest práve v máji 2022. Tvrdil, že odvtedy sa pripravoval na útok proti sionistickej organizácii. „Gendron mi dal posledné postrčenie, čo mi umožnilo prekonať vlastnú nerozhodnosť a začať seriózne pracovať na vykonaní operácie,“ napísal.

„Musím zaujať stanovisko, aj keď len raz v živote. Aj keď musím stáť sám, aj keď len jeden deň, aj keď možno zlyhám – musím to niečo urobiť. Pretože za mojich ľudí sa oplatí bojovať,“ uviedol v pamflete.

Náboženstvo nie je podstatné, dôležitá je rasa, tvrdí

Vrah v manifeste priblížil aj svoj postoj k náboženstvu. Napísal, že ateizmus či „všeobecná bezbožnosť“ bola jeho prvým „politickým postojom“, ktorý zaujal.

Písal, že ako dieťa ho rodina nenútila chodievať do kostola. V otázke náboženstva sa rozhodoval sám. Tvrdil, že k náboženstvu prechovával „všeobecnú nechuť“ a až na zopár výnimiek ho v podstate nezaujímalo.

„Pokiaľ je biely muž ochotný bojovať za svoju rasu, nezáleží na tom, či je kresťan, ateista, severský, keltský, slovanský alebo grécky pohan, agnostik, čokoľvek. Dôležitá je rasa,“ napísal.

Myslel si aj to, že viera „v akékoľvek židovské rozprávky“ človeka neprivedie k víťazstvu, ale, naopak, „do slepej uličky“.

Manifest vrahaEsencia číreho antisemitizmu

Erik Potocký