Reportáž z vtáčieho raja na východe Vzácne druhy pre tohtoročné sucho ani nezahniezdili

Na konci leta vstupujeme do Chráneného vtáčieho územia Senianske rybníky z malej obce Senné pri Michalovciach. Sprevádza nás miestny ornitológ Matej Repel zo Slovenskej ornitologickej spoločnosti BirdLife Slovensko.

Vtáčí raj nie je pre túto lokalitu vôbec prehnané pomenovanie. Doposiaľ tu zaznamenali vyše 290 druhov vtákov. Ide o najväčší počet v rámci Slovenska. Mnohé z nich sa tu ukázali len raz. Viac ako 120 druhov tu aj hniezdi. Prvýkrát na Slovensku tu napríklad zachytili aj hniezdenie žeriava popolavého.

Foto: Postoj/Tomáš Puškáš

Po pár minútach chôdze od zaparkovaného auta sa ocitneme na lúke Ostrovik. Nad hlavami nám preletí volavka popolavá a za ňou kaňa močiarna. „Je to náš najbežnejší dravec, už migruje do Afriky. Hniezdi na zemi, v močiaroch a loví tak, že preletí nad zemou a snaží sa svoju korisť prekvapiť,“ opíše kaňu ornitológ. V diaľke počuť divé husi aj krkavca.

Foto: Postoj/Tomáš Puškáš

Čím vlastne táto lokalita láka vtáky? Nachádza sa na juhu východného Slovenska, na úpätí Vihorlatských vrchov. Z juhu sa otvára veľká Východoslovenská nížina. Domov a zastávku vodným druhom vtákov poskytuje aj umelo vybudovaná rybničná sústava.

„Vihorlat je pomerne nízky a pre vtáky je oveľa jednoduchšie prekonať Karpaty a preletieť ich tu, čiže túto migračnú trasu využívajú hojne. Druhým magnetom sú pre ne mokrade. Tieto dva aspekty sú najdôležitejšie,“ vysvetľuje odborník.

V terénnej depresii

Pozostatky vzácnych mokradí sa zachovali vďaka senianskej terénnej depresii. O čo presne ide? Podľa Repela si ju treba predstaviť ako lavór, teda zníženinu v pomerne rovinatej krajine. Na Ostroviku je terén dokonca nižší ako hladina vody v blízkom toku riek Laborec a Uh pri vyšších stavoch.

„Keď v minulosti prišla vyššia voda a pravidelne sa opakovali záplavy po búrkach a najmä jarnom topení snehu v Karpatoch, voda sa v týchto miestach vyliala. Vďaka terénu už nedokázala odtiecť späť a vytvorila tu obrovské močiare.“

Foto: Postoj/Tomáš Puškáš

V 60. a 70. rokoch minulého storočia bolo tisíce hektárov mokradí a lúk zničených pri veľkom odvodňovaní nížiny. Cieľom bolo zmeniť ich na ornú pôdu.

„Množstvo vtákov a organizmov stratilo svoje biotopy a prostredie. Tu je posledný zvyšok z tisícov hektárov, ktorý zostal pre vtáky, ktoré sa tu prirodzene združujú a nachádzajú útočisko,“ hovorí Repel. Celé chránené územie má vyše 2700 hektárov, z toho okolo 800 hektárov tvoria umelo vybudované rybníky.

Prechádzame cez ďalšiu obnovenú lávku, pod ňou rastie len suchá vegetácia. Že by malo ísť o močiar, naznačí len typická rastlina pálka širokolistá. Pre sucho nevyrástla na blízkej hlinenej a nedávno zrekonštruovanej hrádzi ani tráva.  

Celá lúka Ostrovik by mala byť vždy na jar zaplavená a pripravená na hniezdenie mnohých vzácnych druhov operencov. „Teraz vidíme úplne suchú lúku, hnedú trávu. Na jar je to celé pod vodou, vtedy by sme stáli v blate,“ hovorí Repel. Tento rok bol však iný. Už v zime ornitológovia tušili, že ak neprídu masívne dažde, bude veľké sucho.

Mokrade vyhľadáva napríklad kačica lyžičiarka. „Tá nebude hniezdiť na rybníku, len na zaplavenom území,“ upozorňuje ornitológ. Pravidelne na rybníkoch hniezdi aj lyžičiar biely, podobný volavke, ktorý rád loví v plytkých mokradiach lúky. V posledných rokoch si vyberá Ostrovik aj veľmi vzácna a globálne ohrozená potápka červenokrká. Takisto ju priťahujú mokrade na lúke.

Bezproblémové zamestnankyne

Na ohradenej časti lúky sa pokojne pasie exoticky vyzerajúci, no pre toto územie ešte v minulosti tradičný dobytok. Ide o maďarské národné plemeno, odolné a málo prešľachtené. Svojou otužilosťou je podľa Repela vhodné práve do tohto terénu. O malé stádo sa starajú ornitológovia a dozvedáme sa, že zviera tu má svoju nezastupiteľnú úlohu.

Foto: Postoj/Tomáš Puškáš

Práve veľké bylinožravce sa totiž postarajú o ten najlepší manažment lúky. Podľa Repela mozaikovito spásajú lúku, vytvárajú rôzne mikrostanovištia, rozdupávajú pôdu. Veľmi dôležitý je aj trus. Pestré prostredie láka hmyz, ktorý je zas potravou pre vtáky.

„Starostlivosť o lúku je veľmi dôležitá. Ak by nebola pravidelná, zarástlo by to tu krovinami. Práve tie najvzácnejšie druhy vtákov, ktoré sa tu zastavujú a hniezdia, potrebujú takéto otvorené biotopy. Pri používaní akýchkoľvek strojov sa vytvára chudobnejšie, monotónnejšie prostredie, preto je tu dobytok veľmi dôležitý.“

Ornitologická ekofarma so zvieratami funguje už od roku 2014. Vďaka nej sa do lokality vrátil hniezdiť nádherný vták dudok chochlatý či kalužiak červenonohý.

„Naším snom je prilákať aj brehára čiernochvostého. Už 20 rokov nemáme na Slovensku dokázané jeho hniezdenie,“ vraví Repel. Bonusom by bola aj exoticky vyzerajúca krakľa belasá, ktorá sa už po desiatich rokoch vrátila do inej blízkej lokality, Medzibodrožia.

Repel oceňuje aj ďalšiu stránku dobytka. „Toto sú tiež naše zamestnankyne a jedny z najmenej problémových, veľmi dobre sa s nimi pracuje,“ zažartuje s úsmevom.

Foto: Postoj/Tomáš Puškáš

Presúvame sa ďalej po lúke. Súčasťou náučného chodníka je aj tradičná vahadlová studňa, ktorá slúži na napájanie dobytka. Vedľa je zvuková tabuľa s rôznymi druhmi zvierat. Novým prvkom na lúke bude čoskoro drevená stena s otvormi pre pozorovanie vtáctva v čase hniezdenia.

Komplikované vzťahy

Blížime sa k prvej z piatich drevených pozorovacích veží. Ďalekohľadom môžeme nerušene pozorovať vtáky na rybníkoch. Aké druhy vlastne vidíme? „Beluše veľké, volavky popolavé, čajky smejivé, husi divé, kormorána veľkého, labute s mláďatami, lysky čierne, potápky malé, potápky chochlaté, kačice divé, bahniaka. Keby som mal väčší ďalekohľad, zbadali by sme ich viac,“ vyratúva ornitológ. V diaľke počuť aj trúbenie žeriavov.

Práve rybníky, na ktoré prilietajú vtáky, vytvárajú komplikované vzťahy medzi ornitológmi a ich majiteľmi. Miestni ich volajú vtačkare a rybare.  

Mnoho rybožravých vtákov robí na súkromných chovných rybníkoch reálne veľké finančné škody. Repel uznáva, že toto je naozaj problém, ktorý môže majiteľom prekážať.  

Foto: Postoj/Tomáš Puškáš

Spolupráca a spoločný dialóg, ktoré by jedinečnému územiu mohli pomôcť odhaliť obrovský potenciál, zatiaľ nie je možná.

Problémové vzťahy sú vtákom evidentne ukradnuté. Strážené rybníky, ku ktorým sa bežný pozorovateľ ani ornitológ zblízka nedostane, si nerušene užívajú.

Okolo veže zrazu preletí asi tisícový kŕdeľ škorcov, čosi ich vyplaší na lúke. O niečo neskôr sa v diaľke zburcujú aj čajky. V blízkosti veže za Čiernou vodou v kroví zazrieme štyri malé diviaky. Tie tu dokážu narobiť neplechu, pretože vyžierajú hniezda s vajíčkami.

Foto: Postoj/Tomáš Puškáš

Celkom slušné ornitologické šťastie máme o čosi neskôr, keď sa vyberieme k miestu, ktoré je najviac zasiahnuté suchom. Nad hlavami nám zakrúži dravec. „Ejha, to je hadiar krátkoprstý, veľmi vzácny druh. Na Slovensku hniezdia jeden či dva páry,“ hlási nám Repel.

Foto: Postoj/Tomáš Puškáš

Extrémne sucho

Napokon prichádzame k cieľu našej cesty. K úplne vyschnutej mokradi. Pôda je biela a popraskaná, bez známky po živom organizme. Dôsledok extrémne suchého roka. Problém podľa Repela nie je, že mokraď vyschla. Miesto, kde hniezdia vzácne druhy, však vyschlo priskoro.

Najhlbšia časť začala vysychať koncom mája, keď má vrcholiť hniezdne obdobie. Presne v týchto miestach má hniezdiť aj potápka červenokrká, výnimkou bol tento rok. „Tento druh, ktorý loví bezstavovce, larvy vážok, komárov, drobné rybky, potrebuje aspoň meter hlbokú vodu.“

Foto: Postoj/Tomáš Puškáš

O tom, že rok je nadmerne suchý, svedčí aj malé množstvo sena z lúk, ktoré potrebujú na zimu pre dobytok. „Vlani, keď bolo dosť vody a záplava na lúkach, mali sme na zimu 700 balíkov sena. Tento rok sme ich vyrobili len okolo 200. Je to dôkaz, ako slabo sa v tomto suchu vyvíja vegetácia. Spôsobuje problémy nielen ochrane prírody, ale aj poľnohospodárom.“

Ako sa dá popasovať s nezvratnou zmenou klímy? „Bojovať sa nedá, treba sa prispôsobiť meniacim sa podmienkam. Tento rok len zvýraznil problémy, ktoré nás čakajú v budúcnosti,“ konštatuje Repel.

Vďaka projektu Life, ktorým sa obnovujú mokrade a ochraňuje vtáctvo, majú ornitológovia isté páky, ktoré im môžu pomôcť čeliť čoraz väčšiemu suchu.

Foto: Postoj/Tomáš Puškáš

Jedným zo spôsobov, ktorý ornitológovia využívajú, je umelé zadržiavanie vody. „Ak tu máme dostatok zrážok v zimnom období a jarné záplavy a vieme, že nás čakajú horúce letá už niekedy od mája, a dokážeme predpokladať, že pršať bude málo, tak je to najrozumnejšia vec.“

Zadržiavanie vody a následné umelé záplavy, ktoré presadzujú ornitológovia, sa často stretávajú s nepochopením. Poľnohospodári sa boja zaplavených pozemkov, poľovníkom prekáža ich dočasná nedostupnosť.

„Existujú riešenia a často je to o tom, že nemusíme vymýšľať teplú vodu. Mnohé veci sú už odskúšané, len ich treba začať realizovať a povedať si, čo sú priority,“ domnieva sa Repel.

Foto: Postoj/Tomáš Puškáš

Amatérskej ornitológii prepadla už pred mnohými rokmi Severná Amerika, pozorovanie vtákov majú ako veľký koníček tiež napríklad Briti či Holanďania. Na Slovensku je podľa Repela okolo 1000 ornitogických nadšencov. Tí s veľkou chuťou zapisujú svoje pozorovania, hlásia ich ornitológom a často sa zapájajú aj do dobrovoľníckych aktivít.

V budúcnosti plánujú do Senného prilákať viac návštevníkov napríklad na požičiavanie kvalitných ďalekohľadov či bicyklov. Lúka Ostrovik pri obci Senné tvorí len časť tohto výnimočného územia vtáčieho raja.