Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Rodina
08. september 2022

Bábiky, ktoré pôsobia ako živé

Umenie, zberateľstvo či nezdravá posadnutosť?

Vyzerá ako bábätko, vonia ako bábätko, a predsa to nie je bábätko. Reborn bábiky sa stali fenoménom a ženy si s nimi vytvárajú zdanlivo reálne vzťahy.

Umenie, zberateľstvo či nezdravá posadnutosť?

Lucenda Plancarteová v reportáži The Guardian priznáva, že bábiky jej napĺňajú zmysel života po tom, čo zistila, že nikdy nebude môcť mať deti. Reprofoto: Youtube/The Guardian

Bábiky reborn, ktoré sú na prvý pohľad na nerozoznanie od skutočných novorodencov, sa stali pred pár desaťročiami fenoménom v západnej spoločnosti a nachádzajú si čoraz viac obdivovateľov aj u nás.

Ich výrobcovia sú čoraz zručnejší a dokážu sa s bábikou vyhrať do detailov po najmenší necht či prameň skutočných vlasov. Reborn bábiky sa prvýkrát objavili v Spojených štátoch v 90. rokoch minulého storočia, keď skupina nadšencov pre bábiky použila techniky inšpirované výrobou rekvizít v Hollywoode.

Vďaka internetu sa fenomén rýchlo rozšíril a dostal sa aj ďalej do Európy. Pre „živé bábiky“ sa najskôr nadchli Briti, čoskoro sa k vášnivým zberateľom pridali Nemci a pred pár rokmi sa tento fenomén rozšíril aj po Francúzsku. Podľa najnovších údajov dnes po nich najviac prahnú Američanky, Nemky a Japonky.

Bábiky sa predávajú cez internet na špecializovaných stránkach, ktoré sa prezývajú „škôlky“, alebo cez eBay. Tie najdetailnejšie stoja aj tisíce eur. Výrobcovia tieto sumy odôvodňujú najmä náročnosťou výrobného procesu, keďže každá bábika sa vyrába ručne a jej výroba trvá niekoľko týždňov. Pri tých najnáročnejších môžu potrebovať aj pol roka.

Zákazníkmi sú najmä ženy

Výrobcovia potvrdzujú, že ich zákazníkmi sú v drvivej väčšine ženy, ktoré sú za túto bábiku ochotné minúť obrovské sumy. A tak vznikol nový lukratívny obchod.

Aj Slováci, ktorí si túto živo vyzerajúcu hračku obľúbili, nakupujú najmä cez zahraničné eshopy, ale kto si potrpí na kvalitu, dajú sa na internete ľahko vyhľadať aj slovenskí výrobcovia.

Zákazníčky majú skutočne z čoho vyberať, záleží len na ich preferenciách. Či chcú bábiku spiacu alebo radšej s úsmevom, s cumlíkom či bez, najnovšie už tieto bábiky dokážu vypiť mlieko, ktoré prejde „tráviacim traktom“ a jeho obsah nájde majiteľka v plienke. Ku každej bábike dostanú dokonca jej rodný list.

Nedávno sa zberatelia týchto bábik pripomenuli aj v susednom Česku, kde sa stretli na spoločnej akcii na východe krajiny. Bábiky si priviezli v retro kočíkoch.  

„Väčšinou sa tomu venujú dôchodcovia, ale máme v skupine aj mladších, okolo 35 až 40 rokov,“ vysvetlila pre spravodajskú televíziu ČT24 Blanka Mikulíková, zakladateľka reborn skupiny okresu Nymburk. „Máme medzi sebou aj mužov, ktorí vozia bábiky v kočíkoch,“ dodáva.

Aj na Slovensku je komunita žien, ktoré vyhľadávajú tieto bábiky, a niektoré z nich sa priznávajú, že nimi plátajú prázdne miesto, ktoré zostalo po potvrdení od lekárov, že nemôžu mať svoje vlastné deti. Na sociálnych sieťach hľadajú podporu a povzbudenie do takéhoto kroku, verejne sa hanbia k tomu priznať.

„Lekár mi povedal, že nebudem mať nikdy vlastné deti. Na internete som našla tieto bábiky a veľmi po nich túžim, len ma odrádza vysoká suma tej, ktorá sa mi zapáčila. Manžel dovolil, že si ju môžem kúpiť, ale ak mi začne z nej prepínať, ihneď ju vyhodí z domu,“ povedala pre Postoj 24-ročná žena z Trnavy. Na túto myšlienku ju naviedla známa s podobným osudom, ktorá si podobnú bábiku zadovážila a nemá problém ju uložiť do skutočného kočíka a chodiť s ňou von na stretnutia s priateľkami.

Zberatelia reborn bábik sú veľmi citliví na to, keď niekto ich vášeň označí za morbídnu. Tieto bábiky považujú za nádherné, úžasné a nechcú ani počuť od ich odporcov, že vyzerajú ako mŕtve bábätká. Niektoré z nich s upretým neživým pohľadom do prázdna či nehybne spiace tak skutočne môžu pôsobiť.

Nie však každý, kto reborn bábikám prepadol, je skutočne ich zberateľom.

Bábiky si totiž zaobstarávajú aj veľmi zranené ženy, ktoré dlhé roky nemôžu otehotnieť a kompenzujú si nimi nenaplnené materské inštinkty.

Niektoré ženy, ktoré o dieťa prišli v tehotenstve alebo ktorým dieťa zomrelo krátko po narodení, si dávajú vyrobiť bábiky presne podľa predlohy fotografie svojho dieťatka a starajú sa o ne, akoby ďalej žili. Tvrdia, že práve takto sa vyrovnávajú so svojou veľkou stratou.

Okrem toho sa niektoré ženy pred médiami netaja, že si dali vyrobiť verné novorodenecké kópie svojich už dospievajúcich detí, aby prekonali „traumu a úzkosť“ z toho, ako ich potomkovia rastú a osamostatňujú sa.

A tak v čase, keď ich dospievajúce dieťa prijali na vysnívanú strednú školu alebo práve získalo vysokoškolský diplom, niektoré matky zatiaľ doma uspávajú a kolíšu v náručí ich vyrobené novorodenecké kópie.

Psychológovia upozorňujú, že tu sa dostávame za pomyselnú hranicu normálnosti. Klinický psychológ Martin Miler pre feminity.sk zdôraznil, že „obyčajné držanie bábiky na rukách v nás dokáže na chvíľu vyvolať pocit skutočného materstva a uspokojenia materinskej túžby. A to je pre tieto ženy kľúčové. Samozrejme, je to však veľmi tenký ľad.“ 

Portál observes.france24.com zverejnil príbeh Susan Lavelleovej z Írska, ktorá reborn bábiky začala vyrábať vo voľnom čase, pričom sa jej koníček stal natoľko úspešný, že ju už niekoľko rokov živí na plný úväzok. 

Okrem iného v ňom dosvedčila, že aj samotní výrobcovia bábik majú v podobných prípadoch ťažké srdce na svojich kolegov, ktorí využívajú ľudskú zraniteľnosť a bolesť týchto žien zobchodujú.

Inzercia

Pýtajú si astronomické sumy napríklad za modely predčasne narodených detí, ktoré ležia v inkubátore napojené na dýchacích hadičkách. A majú svoje zákazníčky. „Títo predajcovia lovia zraniteľné ženy, ktoré prišli o dieťa a ktoré sa snažia vyplniť prázdne miesto,“ dodáva.

Kto sú dospelé ženy hrajúce sa s bábikami?

Čo si však máme myslieť o dospelých ženách, ktoré sa doma hrajú na mamu s bábikami? To je otázka, ktorou sa vo svojom trojročnom výskume zaoberala doktorandka humanitných vied na Concordia University v Montreale Emilie St Hilairová. Jej výskum sa týkal aspektov životného štýlu majiteliek reborn bábik ako subkultúrneho fenoménu. 

Zaujímali ju najmä otázky v súvislosti s „nereprodukčným materstvom“. Pripomína, že vo svojej práci často narážala na všeobecne rozšírený predpoklad, že zberatelia si bábikami nahrádzajú skutočné deti. Podľa nej ide o zásadné nepochopenie podstaty tohto koníčka.

Vo svojej práci poukázala na to, že z desiatok majiteliek týchto bábik, ktoré skúmala po celom svete, nikto nepovažuje svoje bábiky za skutočné bábätká. Odhaduje, že dokonca zhruba polovica z nich už má vlastné deti.

Ani to, že mnohé z týchto žien nakupujú bábikám výbavičky, kočíky a zariaďujú im detskú izbu, nepovažuje za dôkaz toho, že sa im bábiky stali náhradou detí. Podľa nej ide skôr o veľkú hru – na hranie rolí.

Aj Hilairová, ktorá odmieta premisu, že si ženy bábikami nahrádzajú deti, priznáva, že ich nevnímajú len ako hračky, ale že ich vzťah k nim sa veľmi nelíši od skutočného vzťahu s človekom – dieťaťom.

Viacerí psychológovia zdôrazňujú aj pozitívne aspekty takéhoto „živého vzťahu“ medzi človekom a vecou. Štúdie naznačujú, že terapia bábikami môže u niektorých pacientov s demenciou posilniť pocity pripútanosti a emocionálnej pohody a tak prispievať k zlepšeniu ich zdravotného stavu. Okrem toho mnohé majiteľky týchto bábik opisujú, ako im ich vzťah s nimi pomohol pri zvládaní úzkostí či depresie.

„Je príjemné maznať sa a fyzicky držať niečo, čo vnímame ako dieťa, aj keď to v skutočnosti dieťa nie je,“ hovorí Hilairová. „Môže to v človeku uvoľniť niektoré rovnaké endorfíny.“

Bábika sa nezmení na problémového tínedžera

Napriek záverom Emilie St. Hilairovej britský denník The Guardian pred dvoma rokmi zverejnil reportáž o ženách, ktoré prepadli tomuto fenoménu. Pri ich sledovaní divák môže zapochybovať o záveroch výskumníčky. 

„Vôbec ma to nenúti mať deti,“ hovorí napríklad tridsaťročná Stephanie Ortizová, ktorá začala ako zberateľka a momentálne tieto bábiky aj vyrába. Ako tvrdí, bábiky umožňujú žiť jej vnútornému dieťaťu a zabávať sa. „Deti sú zodpovednosť. Bábika sa nezmení na tínedžera, ktorý chce iPhone 11,“ dodáva.

V reportáži predstavili aj príbeh Kellie Eldredovej, ktorá má dnes už dve dospelé dcéry a ktorá bábikám prepadla už pred dvadsiatimi rokmi. Vďaka internetu je medzi zberateľmi absolútnou špičkou, jej kanál YouTube odoberá dnes viac ako 30-tisíc ľudí a videá, na ktorých sa mazná s bábikami, prebaľuje ich a rozpráva o nich, nazbierali doteraz viac ako 14 450 000 zobrazení.

Priznáva, že sa od ľudí mimo svojej komunity stretáva najčastejšie s nepochopením či posmeškami. Predsudkov je podľa nej čoraz menej, nedokáže si však predstaviť, že by spoločnosť dokázala tento koníček úplne pochopiť.

Dôvodom ďalšej účastníčky reportáže Lucendy Plancarteovej, prečo kočíkuje v uliciach bábiku, je jej neplodnosť. Lekári jej diagnostikovali endometriózu štvrtého stupňa, pre ktorú sa musela navždy vzdať predstavy, že sa raz stane mamou, aj keď to bol jej životný sen už od tínedžerských rokov.

Ako sama hovorí, možno si raz s manželom dieťa adoptujú, teraz sa však na to necítia a starostlivosť o bábiku jej plne nahrádza chýbajúce dieťa.

Americká televízia CNN zase priniesla rozhovor s poľskou fotografkou Karolínou Jonderkovou, ktorá sa venuje profesionálnemu foteniu reborn bábik. Jej fotky vyzerajú ako umelecké novorodenecké fotografie so skutočnými bábätkami. 

Policajt zachraňoval bábiku z rozhorúčeného auta

Jonderková priznáva, že realizmus týchto bábik je natoľko fascinujúci, že aj ona sa dá niekedy nachytať a nevie v prvom momente rozoznať, či ide o dieťa alebo o jednu z ďalších bábik. Tento realizmus však prináša aj nepríjemné situácie.

„Raz nám v autobuse vypadla bábika z rúk. Celý autobus začal kričať a vodič zastavil. Ľudia volali na linku 911 o pomoc. Museli sme vysvetliť, že je to len bábika, a prejsť celý autobus, aby sme cestujúcim ukázali, že skutočne nie je živá.“ Tiež počula o incidentoch, keď bábiku nechali ženy v autosedačke v aute a policajti im rozbili sklo, pretože si mysleli, že ide o bábätko v núdzi.

V takýchto prípadoch je na mieste úvaha, či možno tieto ženy nazývať zberateľkami. Ak by to bol pre ne len predmet zbierky, nemali by potrebu správať sa k nim takto reálne, nosiť bábiky so sebou, ukladať ich do reálnych autosedačiek či voziť ich v reálnych kočíkoch.

Akoby časom prestávali rozlišovať fikciu od reality a starostlivosť o bábiky sa pre ne stáva zmyslom života. Toto zotieranie hraníc medzi realitou a predstavami môže podľa odborníkov ženám ublížiť ešte viac ako ich nenaplnená túžba po vlastnom dieťati.

Odporúčame

Denník Svet kresťanstva

Diskutovať môžu exkluzívne naši podporovatelia, pridajte sa k nim teraz.

Ak máte otázku, napíšte, prosím, na diskusie@postoj.sk. Ďakujeme.