Richard, Igor, spamätajte sa Fico, Blaha a ruský veľvyslanec ako prísľub toho, čo príde po vašej roztržke

Už pekných pár rokov platí, že najlepší spôsob, ako si uctiť Slovenské národné povstanie a jeho účastníkov, je ignorovať akékoľvek oficiálne akcie a príhovory politikov na jeho počesť. Prejavy ústavných činiteľov vôbec k väčšine historických výročí sú zvyčajne takou otrasnou znôškou plytkých patetických floskúl, že človeka s čo i len bazálnym záujmom o dejiny musia napĺňať nanajvýš pocitom trápnosti. Keby radšej zostali pri mlčanlivom kladení vencov.

K tomu treba pridať, že politici si radi ohýbajú historické udalosti takým spôsobom, aby slúžili ich momentálnej agende. To posledné najnovšie do cynickej dokonalosti doviedli predstavitelia strany Smer – národný socializmus či čo si to teraz vlastne píšu za pomlčkou, ktorí si na svoje stranícke oslavy SNP vo Zvolene pozvali ruského veľvyslanca a vedúceho bieloruskej diplomatickej misie.

Ako na to vlastne reagovať? S pobúrením? Presne s tým Smer kalkuluje.

Médiá, ktoré ich dlhodobo kritizujú a ktoré nemá rada ani ich cieľovka, sa budú pohoršovať, že na ich akcii vystúpil veľvyslanec mocnosti vedúcej momentálne agresívnu vojnu voči nášmu východnému susedovi. Navyše, Rusko nás v marci zaradilo na zoznam krajín, ktoré pokladá za nepriateľské.

No cieľovkou sú práve tí, čo tejto mocnosti a jej prezidentovi fandia. Pohoršovať sa teda znamená len pomáhať smeráckemu marketingu.

Ako teda reagovať? Snažiť sa azda o trpezlivú polemiku s tým, čo na pódiu zaznelo? Napríklad s tvrdením Roberta Fica, že oni pozvali aj ukrajinského, českého a ďalších veľvyslancov, ale prišli len ruský a bieloruský?

U tých dvoch je motív predsa jasný, no prečo by akýkoľvek ambasádor nejakej serióznej krajiny mal oslavovať štátny sviatok hostiteľského štátu na straníckej akcii opozičného politického subjektu? A dokonca ani nie toho preferenčne najsilnejšieho. Lídrom opozície je podľa prieskumov stále ešte Hlas Petra Pellegriniho…

Má zmysel snažiť sa trebárs o polemiku s „historickou pravdou“ Ľuboša Blahu, podľa ktorého zásadnú úlohu na SNP niesli komunisti ako Šmidke, Husák a Novomeský, ako sa zdôrazňovalo za minulého režimu, pričom najpočetnejší, občiansko-demokratický odboj podpredseda Smeru odignoroval? Alebo pripomenúť tým ľuďom, ktorí na námestí vo Zvolene tlieskali, že Blahom ospevovaní komunisti počas vojny flirtovali s myšlienkou pričlenenia Slovenska ako zväzovej republiky k ZSSR – v čom ich napokon musela brzdiť paradoxne Moskva, lebo Stalin medzičasom stavil na Beneša a obnovenie ČSR?!

Alebo reagovať hurónskym smiechom na slová Erika Kaliňáka, podľa ktorého „po voľbách 2020 sme očakávali útok novej pravicovej vlády na sociálny štát, ktorý tu Smer za posledné volebné obdobia vybudoval...“?!

Prosím?

Bolo to v roku 2019, teda ešte pred nástupom súčasnej vlády, keď vtedajší premiér za Smer Peter Pellegrini dostal od zástupcov Študentskej rady vysokých škôl fotoknihu plesní v slovenských nemocniciach. Školstvo a zdravotníctvo v rozvrate a pacienti, ktorí sa musia liečiť v nemocniciach s plesnivými stenami – to je sociálny štát na Slovensku po dvanástich rokoch vlád Smeru! Ťažko nájsť medzinárodný rebríček, v ktorom by sme neboli na chvoste Európy. A Hegerovej vláde vyčítate, že za dva roky pandémie a vojny to nedala dohromady?!

Nie, oslavy SNP v podaní Smeru nepotrebujú ani pobúrené reakcie, ani snahu o nejakú vecnú polemiku. Minister zahraničia Ivan Korčok chce dnes tlmočiť protest ruskému veľvyslancovi. To je však len gesto.

No ak by chcel Ivan Korčok urobiť viac ako len čosi symbolické, pozhováral by sa dnes radšej so šéfom strany, ktorá ho do funkcie nominovala, Richardom Sulíkom. To spojenie Fica, Blahu a diplomatických zástupcov Ruska a Bieloruska na jednom pódiu je budúcnosť, ktorá Slovensku hrozí, ak sa o pár dní vládna koalícia rozpadne.

V SaS môžu kalkulovať, že v predčasných voľbách vyhrá Hlas a ten vytvorí koalíciu s nimi a Progresívnym Slovenskom. No čo ak si Smer a Hlas vymenia poradie a voľby vyhrá strana už toľkokrát odpisovaného Roberta Fica? A namiesto ľavicovo-liberálnej koalície, ktorú už mnohí s nádejami skladajú, tu budeme mať spojenie Smeru s Republikou a možno aj s Federáciou, konkrétne s Ruskou federáciou.

To isté čo pre Richarda Sulíka platí aj pre Igora Matoviča. Akcia Smeru s ruským veľvyslancom by pre predsedu OĽaNO mala byť mementom. Pokiaľ by sa dnes stiahol z vlády s odôvodnením, že chce zabrániť nástupu Fica a Blahu, bol by za štátnika.

Je dosť možné, že nás čaká politicky mimoriadne ťažká zima (vojna na Ukrajine, pandémia, ceny energií, inflácia...). Ak to teraz vládne strany pustia z rúk, čakajú nás predčasné voľby niekedy na jar a drvivé víťazstvo súčasnej opozície. Ba čo viac, utrpí vaša dôveryhodnosť aj v očiach vašich vlastných voličov.

Pokiaľ však politici SaS a OĽaNO prehltnú svoju pýchu, zatnú zuby a prevedú nás týmto obdobím, do roku 2024 je ešte kopa času a všetko môže byť otvorené. Zaprieť sám seba a obetovať čosi za vlasť, aj keď vyhliadky sú nedobré – to je skutočný odkaz povstalcov spred 78 rokov.