Visolajský o výpovediach lekárov Nejde o žiadne vydieranie. Najviac ublížime pacientom, ak nič nespravíme

V piatok minister financií Igor Matovič spolu s ministrom zdravotníctva Vladimírom Lengvarským po mesiacoch predstavili návrh zvýšenia platov lekárov. V priemere by si lekári prilepšili o 556 eur, najviac by to pocítili mladí lekári. Zaviedlo by sa aj ohodnotenie za každý odpracovaný rok. Napriek tomu sa lekárski odborári rozhodli podávať výpovede. Okrem platov chcú systémové zmeny v celom zdravotníctve.

„Skúsili sme už všetko, dohnali nás do kúta a, žiaľ, iná možnosť, ako pomôcť našim pacientom, nie je,“ vraví lekár Peter Visolajský s tým, že v bratislavských nemocniciach chce podať výpoveď už každý druhý lekár. 

V rozhovore vysvetľuje, prečo im návrh vlády nestačí, prečo sa rozhodli ísť do výpovedí práve teraz, za akých podmienok možno výpovede lekárov ešte zastaviť a či sa im touto cestou podarí zvrátiť kolaps slovenského zdravotníctva. Okrem iného opisuje aj priebeh rokovaní, na ktorých podľa Visolajského minister zdravotníctva Lengvarský väčšinu času mlčal a lekárov sa nezastal.

Hoci ste v piatok po mesiacoch dostali návrh na zvýšenie platov, za Lekárske odborové združenie ste ohlásili, že vám to nestačí, lebo máte aj iné požiadavky, a že sa naďalej chystáte podávať výpovede. Prečo ste si tento krok nerozmysleli ani po návrhu zvýšenia platov?

Je to už v podstate rok, čo vláda pozná naše požiadavky. V auguste 2021 sme požiadali premiéra prvýkrát o stretnutie, celý rok tak pozná osem našich požiadaviek. Dnes už všetci vidia, že máme málo lekárov, sestier, zatvárajú sa oddelenia, a to aj v Národnom onkologickom ústave, kde operácie neznesú odklad.

Všetci sa prizerajú kolapsu slovenského zdravotníctva a za ten rok sme sa za iks hodín rokovaní, vysvetľovania, rozhovorov nikam neposunuli, hoci všetci tvrdia, že naše požiadavky sú oprávnené a pre zdravotníctvo kľúčové. Viac sa prizerať nemôžeme.

Žiadali sme vládu, aby nám na piatkovom stretnutí objasnila, čo v týchto bodoch spravila, prípadne čo bude robiť ďalej. Ale dostali sme len návrh k platom. My však nechceme viesť debatu iba o tom, koľko zarábajú slovenskí lekári, ako to prezentuje vláda.

Ostaňme ešte pri platoch. V čom vidíte najväčšiu slabinu návrhu?

V prvom rade sú tie tlačovky s grafmi a prezentáciami dosť veľkým divadlom. Je smutné, že politici takto zavádzajú. Neviem, ako sa pán minister financií dopracoval k priemernému navýšeniu 550 eur, keďže návrh, ktorý sme dostali, hovorí o tom, že nastupujúci plat lekára by sa mal zvýšiť o 169 eur a za každý rok praxe lekára ponúkla vláda navýšenie 12 eur v hrubom, teda 7 eur v čistom. A to za maximálne 15 rokov, čo robí navýšenie 180 eur. Neskôr ponuku navýšili na 20 rokov.

Slovenskí lekári nemajú také priemerné mzdy, ako ukázal minister, ani pri porušení všetkých nelegálnych nadčasov, ktoré robiť nechceme, no musíme, lebo inak by mnohé oddelenia nefungovali. Teraz však aj tak nejde o to, či sa mne zvýši výplata o 100-200 eur, ale koľko lekárov to priláka do systému a či to našich lekárov udrží na Slovensku. Súčasný návrh, žiaľ, problém nedostatku lekárov nerieši.

Ako by mal podľa vás vyzerať návrh, ktorý priláka zo zahraničia lekárov späť a udrží tu mladých lekárov?

Pre mladých lekárov je viac ako 169 eur dôležité to, aby si našli na oddelení lekára, od ktorého sa môžu prvé roky čo najviac učiť. Ani v zahraničí nemá začínajúci lekár ideálny plat, no vždy je pod niekým skúseným, od koho sa veľa naučí. Na Slovensku je takýchto oddelení už veľmi málo a to je jeden z hlavných dôvodov, prečo mladí lekári po skončení medicíny idú hneď do zahraničia.

V nemocniciach nám chýbajú pre rozvoj mladých lekárov tí skúsení v strednom veku 40 – 50 rokov, čo sa odráža nielen na kvalite medicíny a jej rozvoji, ale sekundárne aj na odchode mladých lekárov. Aj pre nich je dôležité, keď vidia, že v nemocnici im mzda bude rásť a oplatí sa im tam zostať.

Viac ako nových lekárov by ste teda platovo zastabilizovali tých služobne starších, atestovaných, kde vláda zmenu koeficientu ani nenavrhla?

Áno. Hoci aj nástupný plat je dôležitý, musíme viac oceniť atestáciu aj odpracované roky v našom zdravotníctve. Plus 12 eur v hrubom za rok praxe nie je žiadnou motiváciou. Omnoho vyššie ohodnotenie dostane lekár všade inde mimo nemocnice.

Ja ako lekár pediater a gastroenterológ robím v nemocnici 17 rokov, no hoci mám dve špecializácie, nijako sa to neodrazilo na mojej výplate. Dnes lekár zloží atestáciu okolo tridsiatky, ale ďalej napriek pribúdajúcej praxi, vzdelaniu a zvyšujúcej sa erudícii sa jeho plat v nemocnici už nemení a zostáva rovnaký až do dôchodku.

Ako mám potom motivovať a presvedčiť svojich mladých kolegov, aby zostali v nemocnici a aby si spravili ďalšiu špecializáciu? Nedostanú nič navyše, len prácu a väčšiu zodpovednosť. Keď k tomu vidia, že aj naša 60-ročná primárka, ktorá odvádza výbornú prácu, má v tomto veku päť až šesť 24-hodinových služieb mesačne, popri tom príslužby na telefóne pre mladých kolegov, ambulanciu a ešte vedie kliniku – a mladému lekárovi poviete, že toto ho čaká, tak sa zvrtne na päte. No bez nových kolegov sa nedá fungovať ani mne.

Už ste rozmýšľali o odchode do ambulancie?

Áno. Kamkoľvek by som išiel z nemocnice, čaká ma lepšie ohodnotenie a pokojnejší život.

Prečo ostávate v nemocnici?

Lebo ma tá práca baví. A preto to chcem zmeniť. No väčšina mojich kolegov za ten čas, čo tu robím, odišla do súkromných ambulancií. Rovnako aj všetci mladí lekári, ktorí prišli po mne. Zatiaľ som však nezažil, že by sa niekto vrátil z ambulancie naspäť do nemocnice.

Naďalej teda trváte na svojom návrhu zvýšenia platov tak, ako ste to zadefinovali v požiadavkách?

Ak chceme riešiť nedostatok lekárov, nie je iná cesta. Okolité krajiny to už spravili a my sa nemôžeme tváriť, že Slovenska sa to netýka. Sme v stave, že nám nielen utekajú lekári, ale Slovensko obchádzajú aj lekári utekajúci pred vojnou na Ukrajine a vyberú si radšej okolité štáty. A to ani neotváram problém, že pacientov neošetrujú tí najlepší, lebo teraz si nemáme ani z koho vyberať.

Peter Visolajský. Foto – Postoj/Andrej Lojan

Čo sa týka platov sestier, myslíte, že návrh na zvýšenie ich platov je dostatočný? Je ním zabezpečená konkurencieschopnosť a stabilizácia systému, ako to žiadate?

Nedovolíme si povedať, či je to adekvátny návrh pre sestry a či je navýšenie dostatočné, to musia povedať ony. My sme len radi, že konečne sa idú riešiť ich platy, je to jedna z našich ôsmich lekárskych požiadaviek. Na stabilizáciu to možno postačí, no očakával by som pri týchto návrhoch aj nejakú analýzu, koľko nových sestier to do systému priláka, keďže sme mesiace počúvali, ako na ministerstvách návrhy analyzujú. V tejto rovine som však skeptický.

Neprekáža vám, že oba návrhy riešia len nemocničných lekárov a sestry a nie aj tých ambulantných, kde lekári takisto vo veľkom chýbajú a veľká časť je už v dôchodkovom veku?

V nemocniciach riešime strategické potreby štátu, preto by to malo byť garantované zákonom. Problém chýbajúcich všeobecných lekárov nie je v tom, že by mali nízky príjem, ale v súčasnosti je systém nastavený tak, že sa im neoplatí dobre sa starať o svojich pacientov.

Dnes obvodná ambulancia, ktorá funguje ako rozdávač výmenných lístkov, zarobí viac ako tá, ktorá dobre dorieši pacientov priamo v ambulancii. Je nevyhnutné zmeniť systém financovania obvodných ambulancií tak, aby sa týmto lekárom oplatilo dobre sa komplexne postarať o pacienta.

U nás až 80 percent ambulantných výkonov robia špecialisti a len 20 percent obvodní lekári. V západných krajinách je to presne naopak. Väčšina našich pacientov k špecialistovi nepatrí a ako špecialista to denne vidím. S tým potom súvisí aj nedostupnosť špecialistov a dlhé čakacie časy.

Navýšenie platov týmto lekárov teda problém nijako nevyrieši?

Do niektorých obvodov neprinesiete nového lekára a môžete mu ponúknuť čokoľvek. To sa dá riešiť len návratom k pôvodnému systému, že obvodné ambulancie budú patriť pod nemocnice či kraje, ktoré si tam zabezpečia personál.

Na druhej strane obvodného lekára pre dospelých či deti v dôchodkovom veku môže nahradiť len lekár z nemocničného oddelenia, kde musí stráviť minimálne tri-štyri roky.

Ak nemáte lekárov na nemocničných oddeleniach, nemáte následne ani lekárov pre obvody. Napríklad v mojom Nitrianskom okrese nedávno dosiahlo vek 70 rokov toľko obvodných lekárov, že ani na oddelení nemáme toľko mladých, ktorí by ich nahradili. A to nerátam, koľko mladých lekárov potrebujeme, aby naša klinika mohla fungovať do budúcna.

Chýba nám celá generácia lekárov. A čím neskôr to začneme riešiť, tým to bude pre Slovensko drahšie.

Čítajte tiež

Zvýšenie platov sestier Pri 20-ročnej praxi si prilepšia skoro o polovicu, no Česku sa i tak nevyrovnajú

Lukáš Kekelák

Vyššie platy sa budú týkať len nemocničných sestier. V priemere si môžu prilepšiť o 366 eur, ale komora sestier je sklamaná.

Tvrdíte, že vláda nepochopila, že vy lekári nežiadate vyššie platy pre seba, ale žiadate, aby zabránila kolapsu slovenského zdravotníctva, ktorý reálne hrozí. Nemajú však odborári v prvom rade kompetenciu diskutovať o platoch než o zmenách celého zdravotníctva?

My sme tie problémy pomenovali a poskytli riešenia ako lekári. Je úlohou vlády, aby problémy riešila a robila si svoju prácu. Áno, vyriešiť otázku platov je dôležité pre stabilizáciu a musí to byť našou prioritou, no musíme stále prízvukovať, že potrebujeme pohnúť aj s ostatnými vecami, nielen s platmi.

Je totiž choré, že keď my lekári vyliečime pacienta v nemocnici, ktorú to stojí 3 000 eur len za lieky a materiál, tak tá od poisťovne dostane 1 000 eur. Aj Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou konštatuje, že takéto nastavenie vedie ku kolapsu štátnych nemocníc. To jednoducho musíme riešiť, ak chceme, aby boli v zdravotníctve peniaze aj na naše platy.

Nemôžeme sa len tak pozerať, ako zdravotníctvo nefunguje a ubližuje pacientom, ktorí nedostávajú to, čo by mali. A nejde o žiadne vydieranie, chceme len, aby si ministri robili svoju robotu.

No nemala by na podobné riešenia tlačiť lekárska komora či iné komory, nie odborári?

To je otázka pre komoru, prečo na vládu v tomto smere netlačí. Ja som lekár v nemocnici, ktorý v nej robí 17 rokov, a jednoducho vidím, ako ten systém speje ku kolapsu. Na mojom oddelení nemá kto pracovať. Nedávno sme zatvorili poslednú detskú JIS v kraji, pretože nemáme personál. No pacienti nezmizli a my sme krajské centrum.

Kde skončil personál?

Niektorí odišli do dôchodku, lekárka, ktorá mala jisku na starosti, odišla do Česka, niektoré sestry nemajú vyčerpanú dovolenku ešte z minulého roka. A hoci je plán jisku otvoriť znova v septembri, nevyzerá to reálne. A to dnes je už situácia taká, že nemocnica, či už ide o lekára, alebo sestru, zoberie v podstate každého, kto sa hlási.

Minister Lengvarský tvrdí, že všetky vaše požiadavky akceptovali, len potrvá, kým to legislatívne prijmú, lebo sa to nedá urobiť rýchlo a skokovo. Nemá pravdu? DRG systém, ktorý by pomohol riešiť problém vo financovaní nemocníc, hoci roky mešká, sa nedá zaviesť zo dňa na deň, rovnako ani navýšenie počtu lekárov, čo je ďalšou vašou požiadavkou.

To si aj uvedomujeme a nežiadame, aby to bolo zajtra. My sme však chceli vidieť konkrétne kroky, ktoré ide vláda v tomto smere spraviť. DRG systém sa tu zavádza už vyše desať rokov, sme posledná krajina v EÚ, ktorá ho nemá, a my počujeme len sľuby, že ak všetko pôjde dobre, možno ho v skúšobnej prevádzke spustíme o dva roky. Rezort zdravotníctva sa vyhovára, že nemá roky dobré údaje zo svojich nemocníc, ktoré sú mu podriadené. To by bolo v bežnej firme neakceptovateľné.

Jednou z požiadaviek je aj podpora lekárskych fakúlt, aby mohli produkovať viac lekárov. Dnes musia tieto fakulty prijímať zahraničných študentov, aby tým dotovali svoje fungovanie a platili štúdium Slovákom. K tomu majú obmedzené kapacity, lebo nemajú kde učiť, a to aj pre nedostatok personálu, čo je najväčší problém v Bratislave, ktorá produkuje polovicu slovenských lekárov.

Za rok, čo to žiadame, hrozíme výpoveďami, mi pán minister Lengvarský v piatok odpovedal, že za celý čas nemal s predstaviteľmi týchto fakúlt v tejto veci stretnutie. Pritom sám vie, že mu v nemocniciach chýba 1 300 lekárov. O čom to potom svedčí?

Peter Visolajský. Foto – Postoj/Andrej Lojan

Keď výpovede podáte, myslíte, že sa to zrazu všetko pohne?

Viac spraviť pre zmenu nemôžeme. Kedy inokedy chceme opraviť financovanie nemocníc, keď tu máme krízu, málo peňazí na všetko, aby nám peniaze určené na liečbu neunikali inam? Ktorá iná vláda to má zmeniť, ak nie tá, ktorá o sebe hovorí ako o vláde zmeny? Keď chceme mať normálny štát a zdravotníctvo, musíme v ňom upratať.

Potom však treba zefektívniť aj chod veľkých nemocníc, čo samotní lekári zrejme chcieť nebudú, lebo by to išlo aj proti ich spôsobu práce, na ktorý sú zvyknutí. Problémom je aj nadužívanie starostlivosti niektorými pacientmi. Všade tam sa takisto strácajú peniaze.

A tomu sa vôbec nebránime, naopak, podporujeme to. Keby nám súčasný systém vyhovoval, tlačili by sme na zmenu? Niektorí riaditelia v posledných mesiacoch naozaj zlepšili fungovanie oddelení, samotných nemocníc, veľkú snahu vidím od nového vedenia aj v mojej nitrianskej nemocnici.

Ale ako hovoríte, zneužívanie zdravotnej starostlivosti je veľkým problémom Slovenska. Plytváme tu prostriedkami aj personálom na malichernosti. Zdravotníctvo využíva veľa ľudí, ktorí nie sú skutočnými pacientmi, ale to sa nedá vyriešiť v noci, keď niekto príde na pohotovosť s tým, že ho už tri týždne bolí ruka.

Slovensko je krajina, ktorá má podľa Európskej komisie najviac zbytočných pacientov na urgentných príjmoch, a to z dôvodu, že nie je dostupný obvodný lekár. Tri štvrtiny pacientov tam nemajú čo robiť. To sú vyhodené obrovské peniaze. Ale opäť sa pýtam, čo s týmto pán minister urobil. A presne toto som sa pýtal aj pri poslednom stretnutí.

Aká bola odpoveď ministra?

Že to bude riešiť. To je jeho odpoveď na všetko a už veľmi dlho.

Preto v jeho slová nemáte dôveru?

Nie je to o tom, čomu verím-neverím. Chcem vidieť konkrétne kroky a tu často nevidím žiadne. Keď sa šetrí v slovenskom zdravotníctve, tak sa šetrí vždy na personáli. Preto sa stáva, že v nočnej službe je na jedného internistu viac ako 100 ležiacich pacientov, čo nie je ani tak problém pre daného lekára, ale pre toho pacienta.

Tvrdíte, že samotné nastavenie systému ubližuje pacientom?

Je to tak. Pritom ani podobne nastavené normatívy sa často nedodržiavajú a výsledok je taký, že to ubližuje pacientom. Kamufluje sa to, ministerstvo to potichu toleruje a nikto to nekontroluje a nepostihuje.

Keď sme pred rokmi podali oficiálny podnet na nedodržiavanie počtu personálu v pätnástich nemocniciach, tak práve pán Lengvarský to po rokoch ukončil s tým, že štátne nemocnice skontroloval, výsledky zverejňovať nebude a súkromné nemocnice kontrolovať nechce. To je niečo neakceptovateľné a ide podľa mňa o porušovanie práv pacienta.

Akú rolu na rokovaniach o vašich požiadavkách zohral minister Lengvarský?

Čakal som, že v situácii, ktorá je natoľko vážna a keď médiá pravidelne informujú o nejakom zavretom oddelení, nebude jeho rezort tým, ktorý rokovania stále naťahuje. Od vedenia ministerstva v takomto stave očakávate, že má isté riešenia alebo aspoň dáta.

Asi najviac nepochopiteľné je pre mňa to, že na rokovaniach minister ani jeho zástupcovia nevedia, koľko lekárov je v nemocniciach. Počúvame údaje, ktorých pravdivosť im vyvraciame, ale ministerstvu to zjavne neprekáža, keďže ľudí, ktorí to počítajú, stále platí.

Teda hoci minister tvrdí, že vaše návrhy na systémové zmeny podporuje, za splnenie vašich požiadaviek nebojoval?

Väčšina stretnutí bola niekoľkohodinová, a pokiaľ tam bol pán minister Lengvarský, väčšinu času mlčal. Len zriedka niečo povedal, aj to po vyzvaní. Zároveň som počas rokovaní nevidel žiaden konflikt ani tlak medzi ním a ministerstvom financií, ako sa to mediálne často prezentuje. Nezažil som, že by si lekárov minister Lengvarský zastal, prípadne žiadal viac peňazí od prítomného ministra financií pre zdravotníctvo.

Čo premiér Heger?

Mám dojem, že pán premiér má úprimnú snahu riešiť problém, o to viac nechápem, že toleruje nečinnosť na ministerstve zdravotníctva. V zásade mi je jedno, kto to vyrieši. Zdravotníctvo musí byť prioritou vlády.

V piatok vám minister Matovič odkázal, že ak by ste aj napriek predloženému návrhu chceli dávať výpovede, všimnú si to ratingové agentúry, Slovensko bude drahšie splácať úroky a krajine tak nemusí zostať 200 miliónov eur, ktoré chce dať teraz navyše do zdravotníctva. Vaša reakcia?

Ťažko vôbec reagovať na takúto argumentáciu. Nemyslím si, že vec stojí tak, že keď budeme tlačiť na riešenie situácie v zdravotníctve, tak sa to odrazí na poklese nášho ratingu. Okolité krajiny riešia problémy v zdravotníctve a žiadne ratingy im z toho dôvodu nepadajú.

Mali sme tu množstvo nápadov a investícií, pri ktorých sa liali milióny len pre nejaký nápad bez analytického podkladu, no nikdy tu nebola debata o ratingových agentúrach.

Ale ak nemáme dosť peňazí na fungujúce zdravotníctvo, nech to ľuďom povie vláda. Lekár nemôže stále pacientom vysvetľovať, prečo nedostanú adekvátnu starostlivosť.

Ako to vyzeralo na rokovaniach, keď vaša odborárska kolegyňa pani Kavecká, ktorá zastupuje sestry, je zároveň koaličnou poslankyňou OĽaNO?

Pani Kavecká z môjho pohľadu určite hájila záujmy sestier, no realita je taká, že minister financií je jej predseda, on samotný to viackrát verejne zdôraznil. To sa nedá pri takýchto rokovaniach len tak oddeliť. Myslím si, že politické prepojenie členom odborov skôr škodí, veci to neprospieva a hrozí konflikt záujmov. Ale treba dodať, že pri riešení problémov zdravotníctva máme s pani Kaveckou veľmi podobný pohľad aj argumentáciu.

Peter Visolajský. Foto – Postoj/Andrej Lojan

Ako sa vám rokovalo počas koaličnej krízy, keď neviete, v akom formáte bude vláda v septembri pokračovať? Alebo si uvedomujete, že ste v pozícii tých, ktorí diktujú podmienky, a zmenu situácie vnímate tak, že ju môžete využiť vo svoj prospech?

Skôr nám to situáciu komplikuje, rovnako ako pád vlády Ivety Radičovej v roku 2011, keď kompetentní prestali pracovať. Dúfam, že si politici vážnosť problému uvedomujú a miesto súbojov na facebooku to začnú riešiť.

Viacerí vám tiež vyčítajú, že veľké nátlakové akcie s výpoveďami lekárov robíte len počas pravicových vlád. Prečo ste podobne veľký štrajk nerobili aj za vlád Smeru, ktorý mal za rezort zdravotníctva roky zodpovednosť?

V roku 2011 za ministrovania pána Uhliarika, ktorého ľudia volali Pentliarik, sme zastavili privatizáciu štátnych nemocníc. Lekári sa vtedy nepostavili vláde, ale finančnej skupine. Všetky veľké kauzy zdravotníctva, ktoré rezonovali za posledné roky vlád Smeru, či už piešťanské CT, kotolník v žilinskej nemocnici, bielenie zdravotnej dokumentácie pacienta v Nitre, vianočné výpredaje nemocničných budov, plesne v nemocniciach i ďalšie kauzy sme priniesli na svetlo sveta my, a nebolo to pre nás ľahké ani príjemné.

Ako zamestnanec nitrianskej nemocnice, ktorú viedol vysokopostavený poslanec Smeru známy z večierkov Bödörovcov, som to nemal v práci ľahké. A už vôbec nebolo jednoduché postaviť sa pred kamery a hovoriť o kauzách, ktoré boli ťažkými politickými ranami pre bývalú vládu a strany súčasnej koalície na nich rástli.

Napríklad kauza piešťanského CT-čka, ktorá spôsobila pád druhého najmocnejšieho muža Smeru. Kto vtedy čakal, že Paška odstúpi? Ale lekárom sa to podarilo. Nám však nejde o politiku. Ak niekto ničí zdravotníctvo, je nám jedno, kto je vo vláde.

Napriek všetkým spomínaným problémom v zdravotníctve ste však v danom čase neavizovali výpovede 3500 lekárov, ako to plánujete dnes.

To nie je pravda. Výpovede sme podávali aj za minulej vlády. Išlo o hromadné výpovede nadčasov hneď na začiatku Ficovej vlády v roku 2013, potom výpovede lekárov a veľký protest v Žiline v roku 2012, neskôr výpovede anestéziológov v Nitre za ministra Druckera, a výpovede internistov v Žiline. A teda zrátame naše výpovede počas vlád Smeru, tak sme ich podali štyrikrát. Voliči vložili do súčasnej vlády veľkú nádej, že zdravotníctvo zlepší, preto je aj dnešné sklamanie pochopiteľné.

Odmietate, že využívate súčasnú situáciu, aby ste dosiahli svoje?

Áno, lebo premiéra sme oslovili listom na stretnutie už pred rokom v auguste. Naše aktivity prišli skôr ako ultimátum SaS. Je to pre nás celé nešťastná náhoda, nie náš cieľ. Keby koalícia začala normálne fungovať, len by sme to uvítali.

Skôr ma prekvapuje, ako sa OĽaNO tvári, ako keby minister Lengvarský nebol ich minister, pritom práve ich hnutie má politickú zodpovednosť za výsledky tohto rezortu. To sa potom nedá zdôvodniť pózou, že ich vlastný minister kope za niekoho iného.

Prospela by rezortu výmena ministra Lengvarského?

Ja si viem predstaviť lepšie fungovanie ministerstva zdravotníctva, ale je to zodpovednosť OĽaNO.

Už sa vám po piatku začali ozývať lekári s výpoveďami?

Problém je, že sa nám lekári ozývali už pred piatkom a máme problém tieto výpovede brzdiť. Už sa vo veľkom podpisuje.

Bude to nakoniec tých 3 500 výpovedí, koľko ste dostali aj deklarácií?

Ťažko povedať, nálada v nemocniciach sa ďalej zhoršuje a nervozita narastá.

Kedy podáte výpovede?

Keď ich bude nepriestrelný počet.

Ako to s výpoveďami momentálne vyzerá v takej Bratislave či Košiciach?

V týchto najväčších nemocniciach je v dôsledku nedostatku personálu, a pritom zaťaženia najťažšími pacientmi aj najväčšie napätie. Malé nemocnice idú už z posledného, niektoré už len dožívajú a je tam veľká beznádej, ale pri deklaráciách v Bratislave ide o každého druhého pracujúceho lekára.

Pridajú sa k vám s výpoveďami záchranári, ako to spomínal šéf komory František Majerský?

Na začiatku sme vyzvali všetkých, že ak chcú, nech sa pridajú. Ponuka platí stále, ale obávam sa, že v tomto tlaku na vládu nakoniec aj tak zostaneme sami. Čas ukáže.

Ak vláda v septembri príde s tým, že vám ukáže konkrétne kroky zavádzania DRG systému, spôsob navyšovania slovenských študentov medicíny, tak do výpovedí nepôjdete?

My sme sa v piatok rozišli s tým, že toto je našich osem požiadaviek a žiadame premiéra, aby ukázal konkrétne kroky, ktoré plánujú v tomto smere robiť, k čomu sa zaväzujú v akom časovom horizonte, a keď nám to pošlú, môžeme sa stretnúť. Bez toho nemá ďalšie stretnutie zmysel. Nečakáme, že sa všetko zajtra zmení, veľa vecí je na dlhú trať, len musíme vidieť reálne kroky k zmene, ktorým môžeme veriť.

A keď padne vláda?

Nejde o to, či sa vláda vymení, veď to vykonávajú ľudia na ministerstvách. Vzdelávanie mladých lekárov či zavádzanie DRG majú posledných desať rokov na ministerstve na starosti tí istí ľudia. Tí sa s vládou nemenia. Keď sa im rozdelia úlohy, to, že sa zmení minister, pre nich nie je rozhodujúce.

Čítajte tiež

Visolajský o pandémii Dnes sa chyby ľahko hádžu na Matoviča, ale za jeho experimenty môže najmä SaS

Lukáš Kekelák

„Z toho, čo som všetko s politikmi za ten rok zažil, si myslím, že Sulík nie je schopný koaličného vládnutia,“ tvrdí šéf lekárskych odborárov v knihe Zákulisie pandémie.

Myslíte si, že ľudia vaše výpovede pochopia, keď vám vláda ponúkla vyššie platy a vy aj tak idete podávať výpovede? Pritom mnohí dokonca vnímajú ako vypuklejší problém nedostatok sestier než lekárov.

Verejnosť to nechápe. Zdravých ľudí zdravotníctvo netrápi, pokiaľ sa ich to nedotýka. Pacienti a ich príbuzní to už riešiť nemôžu, hoci už problémy vidia. Politici to robiť nechcú, topánka ich tu netlačí, radšej riešia zbrojárske firmy a odmeňujú ľudí balíčkami. Do toho sú pod tlakom firiem, ktoré na slovenskom zdravotníctve úžasne zarábajú, pričom niektoré sú prepojené aj s politickými stranami. Zmeniť zdravotníctvo môžeme len my lekári. A inú možnosť nemáme.

Je takéto načasovanie zodpovedné? Pretože ak budete podávať výpovede, odchody z nemocníc by hrozili práve v decembri, keď nielen Slovensku, ale celej Európe hrozí veľká energetická kríza.

Začali sme dávno predtým, ako vznikli iné problémy. Nespravili sme to cez pandémiu, počas ktorej sme mali najvýhodnejšiu pozíciu, zostali sme pri pacientoch. Ak vám horí dom, nebudete ho hasiť, lebo zdraželi energie?

Ale aj v týchto ťažkých časoch je dôležité, aby mal občan zdravotníctvo zabezpečené. Fungujúce zdravotníctvo je jedna z mála vecí, ktoré občan od štátu potrebuje. Darmo dnes dostanú rodiny na dieťa 200 eur, keď nemajú obvodného pediatra a musia platiť stovky eur len za to, aby ich súkromná sieť vôbec zobrala do obvodu.

Neodnesie si vašu nátlakovú akciu nakoniec aj tak pacient?

My robíme všetko pre to, aby sme boli pri pacientoch. Ak nič nespravíme, tak si to určite odnesie pacient. Robíme to preto, aby sa to zmenilo. Inú možnosť nemáme. Skúsili sme už všetko, dohnali nás do kúta a, žiaľ, iná možnosť, ako pomôcť našim pacientom, nie je.

Na začiatku vládnutia tejto koalície ste dostali ponuku pozície štátneho tajomníka na ministerstve zdravotníctva, kde ste na všetky zmeny, ktoré chcete, mohli tlačiť či formovať aj boj s pandémiou. Spätne neľutujete, že ste vtedy ponuku neprijali?

Myslím si, že v tomto nastavení vlády žiaden štátny tajomník nemohol ovplyvniť smerovanie pandémie na Slovensku. Rovnako ani dnes nemá možnosť ovplyvniť zapracovanie našich požiadaviek. Z tohto pohľadu si myslím, že ako lekár zastupujúci 3 500 deklarácií mám oveľa väčšiu šancu so systémom pohnúť než ako štátny tajomník.

Nie je to tak, že vám viac vyhovuje pozícia kritika, ktorý nenesie politickú zodpovednosť?

Ja zodpovednosť mám, a to za ľudí, ktorí sa k nám s výpoveďami pripoja. Už raz som to zažil a viem, o čom hovorím. Nezaspáva sa s tým ľahko, keď vaše rozhodnutia ovplyvňujú tisíce ďalších ľudí. A uvedomujem si aj zodpovednosť za svojich pacientov. Mohol by som odísť inde do zahraničia a mať svätý pokoj. Ale napriek tomu sa chcem starať o slovenských pacientov, hoci aj za cenu, že budem v niektorých očiach zase ten, ktorý robí problémy.