Platy učiteľov Dohodnuté zvyšovanie je iba záplatou. Vydrží pár rokov, potom sa problém vráti

Vláda s odborármi minulý týždeň oznámili dohodu o navýšení platov zamestnancov vo verejnej správe. Po septembrovej jednorazovej odmene 500 eur by sa im od januára malo na platoch pridať sedem a neskôr v septembri ďalších desať percent. Učiteľom dá štát ešte viac, platy im porastú najprv o desať a neskôr o dvanásť percent.

Toto navýšenie majú garantované do septembra 2024.

Už na tlačovke, kde premiér Eduard Heger a minister financií Igor Matovič spolu so zástupcami odborárov vyššie platy ohlasovali, priznal šéf školských odborov Pavol Ondek, že až prax ukáže, či sa pracovníkom v školstve zvýšia mzdy aj reálne. Zasahuje do toho totiž vysoká inflácia, ktorú ani plánované zvýšenie nemusí v najbližších troch rokoch pokryť.

Upozorňuje na to aj analytik Michal Rehúš z Centra vzdelávacích analýz. „Kritický je najmä tento rok. Podľa prognózy ministerstva financií by inflácia v tomto roku mala dosiahnuť úroveň 11,6 percenta. Zvýšenie tarifných platov o tri percentá od polovice tohto roka a odmena vo výške 500 eur však učiteľské platy zvýši v tomto roku v priemere len o menej ako 2 percentá.“

Ako totiž vysvetľuje, učitelia dostali odmenu vo výške 450 eur aj minulý rok, tohtoročná odmena tak iba dorovná tú minuloročnú. Podľa Rehúša hrozí, že reálne učiteľské platy sa v porovnaní s minulým rokom pre infláciu prepadnú o takmer 10 percent.

V budúcom roku by síce tarifné platy mali v priemere narásť o 14,4 percenta, ale ako upozornil, už sa nepočíta so žiadnou jednorazovou odmenou. Preto bude celkový nárast platov pravdepodobne nižší.

V prípade začínajúcich pedagógov, ktorí majú najnižšie platy, by to malo byť 11,4 percenta, u skúsenejších vyučujúcich približne 13 percent. Aj v budúcom roku však ministerstvo financií očakáva vysokú infláciu až na úrovni 11,2 percenta.

„Ak by sa táto prognóza naplnila, reálne učiteľské platy by v porovnaní s rokom 2022 narástli len mierne,“ hovorí Rehúš.

Lepšia situácia by podľa analytika mohla nastať až v roku 2024, keď by sa mal rast inflácie už zastaviť a dosiahnuť iba 2,6 percenta. „Ak by sa na tom nič nezmenilo, reálne učiteľské platy by síce v porovnaní s rokom 2023 stúpli približne o päť percent, ale aj tak by boli nižšie ako v roku 2021,“ dodáva.

V porovnaní s inými stále v nevýhode

Základným argumentom v boji o vyššie platy učiteľov sú dáta OECD z roku 2019, ktoré hovoria o tom, že slovenskí učitelia zarábajú iba 72 percent z toho, čo v priemere zarábajú ľudia s rovnakou vzdelanostnou úrovňou.

To znamená, že ak človek so skončenou vysokou školou zarába tisíc eur, učiteľ, ktorý má tiež skončenú vysokú školu, zarába 720 eur.

Tento údaj je dôležitý, pretože ukazuje, či je učiteľstvo z finančného hľadiska atraktívne pre mladých a šikovných ľudí. Táto otázka je obzvlášť dôležitá pre Slovensko, podľa posledných údajov totiž už dnes chýba našej krajine viac ako tisíc učiteľov a o pár rokov ich má chýbať 8600.

Z Európy je tento ukazovateľ horší už iba v Maďarsku a Taliansku. Viac ako kolegovia v iných profesiách zarábajú v priemere učitelia v Nemecku, Portugalsku, Litve a Lotyšsku.

V nasledujúcom období sa slovenským učiteľom postupne zvýšia platy o 25 percent, čo by naše postavenie v rebríčku mohlo zlepšiť. Zdá sa však, že ak sa tak vôbec stane, bude to iba krátkodobá záležitosť.

Dôvodov je viac. Jedným je to, že plat učiteľa sa neskladá iba z tarifnej zložky, ktorá sa bude zvyšovať, ale aj z príplatkov a odmien. Kým príplatky sú zvyčajne naviazané na tarify, Rehúš upozorňuje, že „na iné zložky platu, ako napríklad odmena, zvýšenie vplyv nemá, a tak reálny nárast platov niektorých vyučujúcich môže byť o čosi nižší ako nárast tarifných platov“. Odmeny tvoria najväčšiu časť mimotarifnej zložky platu, práve ich sa však zvyšovanie nedotkne.

Okrem toho, mzdy rastú aj v iných odvetviach a môže sa stať, že budú v skutočnosti rásť rýchlejšie ako tie učiteľské.

Podľa prognózy ministerstva financií by mala priemerná mzda v najbližších troch rokoch rásť rýchlejšie ako platy učiteliek a učiteľov. Môže sa teda stať, že v roku 2023 sa ukazovateľ OECD krátkodobo zlepší, v nasledujúcich rokoch, keď už žiadny rast učiteľských platov plánovaný nie je, sa však zrejme znova prepadne.

Niečo podobné sme tu už raz mali. V roku 2020 učiteľské platy vzrástli o 10 percent, následne sa však v rokoch 2021 a 2022 opätovne zhoršili, keďže vtedy bol rast platov už iba minimálny.

Opäť sa tak ukazuje veľká smola slovenského školstva – zvyšovanie platov sa rieši buď krátko pred voľbami (rok 2020), alebo iba do konca vládneho obdobia (2024). Nikto však zatiaľ neprišiel so systematickou reformou, ktorá by problém s nízkymi platmi učiteľov naozaj riešila.

Výrazné zvýšenie zároveň neznamená to isté vo všetkých regiónoch. V niektorých, najmä tých západných sú totiž rozdiely medzi učiteľskými platmi a priemernými platmi ešte vyššie ako v prípade celoslovenských porovnaní.

V tomto porovnaní sa pritom berie do úvahy celková priemerná mzda v regióne, nie iba vysokoškolsky vzdelaných zamestnancov.

Taktiež veľmi záleží na tom, o aký typ školy ide. Vo všeobecnosti sa dá povedať, že najhoršie platenými sú zamestnanci v materských školách, naopak, najlepšie sa majú učitelia na konzervatóriách a iných odborných školách.

Učiteľská profesia je podhodnotená

Stredoškolský učiteľ elektrotechniky z Bratislavy Florián ešte pred pár rokmi pracoval ako manažér na dobre platenej pozícii. Rozhodol sa ju však opustiť a vstúpiť do školstva, čo prirodzene pocítil aj z finančného hľadiska.

„Nebolo to jednoduché a museli sme si ako rodina výrazne utiahnuť opasok a znížiť výrazne aj svoj štandard,“ vraví s tým, že povolanie učiteľa ho lákalo tak silno, že bol ochotný prijať aj výrazne nižšiu sumu na výplatnej páske.

Hoci si nemyslí, že kvalita vzdelávania je determinovaná len výškou platov, priznáva, že z finančného hľadiska je učiteľská profesia podhodnotená. „Ľudia si, žiaľ, tak nejako zvykli, že čo je lacné, je bezcenné, a to sa pri vzdelaní v žiadnom prípade takto vnímať nesmie.“

Dvadsaťsedemročný učiteľ geografie Matej má za sebou druhý školský rok na jednom z bratislavských gymnázií. Hoci ho povolanie podľa vlastných slov baví, uvažuje o odchode zo školstva. Jeho rozhodnutie zrejme nezmení ani plánované navýšenie platu.

„Pri súčasnej miere inflácie a výške nákladov na život v Bratislave to nie je pre mňa dostatočná motivácia. A myslím si, že to nie je dosť ani pre iných učiteľov matematiky, fyziky, informatiky či cudzích jazykov, ktorí sa vedia uplatniť na trhu práce mimo školstva za podstatne lepšie peniaze.“

Matej si myslí, že hlavným problémom nie je ani tak nástupný plat začínajúceho pedagóga, ale slabá podpora a finančná motivácia v rámci kariérneho rastu. „Školstvo si vyžaduje množstvo systémových zmien a mrzí ma, že je dlhodobo na okraji spoločensko-politického záujmu, čím učiteľská profesia stráca hodnotu,“ dodáva.

Plošné zvyšovanie kvalitu neprinesie, tvrdí ekonóm

Súčasná vláda vo svojom programovom vyhlásení pred dvomi rokmi skonštatovala, že zvýšením platov chce prispieť k zatraktívneniu učiteľského povolania.

Analytik z INESS-u Robert Chovanculiak hovorí, že plánované plošné navýšenie nerieši najväčšie problémy v odmeňovaní učiteľov a kvalitu vzdelávania.

„Plošne zvyšovať mzdy je relatívne jednoduché a robili to aj posledné vlády. Pred dekádou zarábali učitelia približne priemernú mzdu. Minulý rok to už bolo 126 % priemernej mzdy. Teda platy učiteľov rástli výrazne rýchlejšie ako platy ostatných zamestnancov v ekonomike. Pritom je prinajmenšom otázne, či sa tento nárast nejako odrazil na kvalite vzdelávania,“ vraví ekonóm.

Podľa neho zvyšovanie platov nevyriešilo nedostatočné odmeňovanie učiteľov v bohatších okresoch, kde je akútny nedostatok pedagógov, ani problém atraktivity učiteľského platu pre začínajúcich učiteľov. Takisto to nepomohlo pri riešení nedostatku učiteľov vybraných predmetov ako matematika, informatika alebo cudzie jazyky.

„Toto sú totižto problémy, ktoré sa nedajú riešiť plošným zvyšovaním platov učiteľov. Plošné zvyšovanie platov je totiž veľmi nákladné a zároveň najviac odmeňuje učiteľov, ktorí v školstve vydržali dekády bez ohľadu na ich kvalitu či pridanú hodnotu pre školu a žiakov,“ vysvetľuje Chovanculiak.

„Len na predstavu, v roku 2021 malo 83 percent učiteľov mzdu vyššiu ako 1400 a viac ako polovica učiteľov mala mzdu vyššiu ako 1500 eur. Nad 1600 eur zarábalo 16-tisíc učiteľov, čo je približne štvrtina učiteľského zboru. Toto sú učitelia, ktorým sa zvýši najbližšie dva roky mzda o viac ako 400 eur, pričom ministerstvo školstva vôbec neskúma, kde títo učitelia učia, akú pridávajú hodnotu k výsledkom žiakov a či naozaj ide o najkvalitnejších učiteľov na Slovensku.“

Analytik dodáva, že od ministerstva očakáva komplexnejší prístup, napríklad v zavedení nejakého typu regionálneho príplatku na ubytovanie pre učiteľov z drahších okresov alebo vo zvýšení možností riaditeľov odmeňovať učiteľov podľa ich kvality, respektíve dopytu po predmete, ktorý vyučujú.

O možnostiach diferenciácie platov podľa istých kritérií hovoril nedávno v rozhovore pre Postoj minister školstva Branislav Gröhling. Táto téma by podľa neho mala prísť na stôl, až keď sa platy minimálne trikrát po sebe zvýšia plošne o desať percent.

„Na východe krajiny máme školu, kde majú enormný nárast prvákov, potrebujú otvoriť tri triedy, nemajú žiadneho učiteľa na prvý stupeň, ponúkajú 914 eur v hrubom, čo je okolo 650 eur v čistom. Nemôžem navrhovať, že na východe nedáme regionálne príspevky. Najskôr musíme potiahnuť platy celoplošne a potom sa môžeme baviť aj o inej podpore cez príspevky,“ vysvetľoval Gröhling.