Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Rodina Rodina
16. júl 2022

Zo života mamy

Pozor, tento text je naozaj o h…

Príde čas, keď sa hovienka pre deti stanú témou dňa. Každého dňa. A vy toho niekedy už máte plné zuby...

Pozor, tento text je naozaj o h…

www.profimedia.sk

Chcem sa hneď na začiatku ospravedlniť za svoju dnešnú negustióznu tému, ale už dlho žasnem nad tým, prečo deti tak fascinujú hovienka. Všimla som si to ešte v čase, keď som sama nemala deti, doma aj v zahraničí. Keď sa táto životná fáza objaví, fekálie sa stanú hlavným zdrojom detskej zábavy, kresieb, vtipov, až je to niekedy pekne otravné. 

Pravda je taká, že keď sa raz rozhodnete mať deti, téma vyprázdňovania nemôže s vami zostať zamknutá decentne na WC. Minimálne tam s vami bude zamknuté vaše malé dieťa. Už keď čakáte príchod potomka na svet, s veľkou pravdepodobnosťou vás budú sprevádzať pojmy ako zápcha, hemoroidy, klystír… a riešiť to s vami možno bude aj veľká vizita v nemocničnej izbe. Týmto sa ospravedlňujem všetkým mamám, ktorým som práve odomkla šuflík emočnej pamäti časť negatívne emócie, štítok s názvom Neodomykať, kým neodrodím svoje posledné dieťa!

No a to voňavé klbko, ktoré kolíšete v náručí, tiež nie je vždy také voňavé, všakáno? Stolica vášho dieťaťa sa stane jednou z regulárnych náplní vašej práce. Deň-noc, sviatok-piatok. S príchodom potomka na svet začínate s rolou „prebaľovača“ – rovná sa umývaním dieťatka pokakaného až po uši a praním jeho patrične ušpinených vecí. Dieťa má zvláštny senzor, čím ďalej cestujete a čím je priestor na prebalenie obmedzenejší, tým vie lepšie naložiť. Úloha zahŕňa masírovanie bruška a jasanie nad prdkami a vykakaním sa v raných štádiách života a trvá asi dva roky.

Pokračujete ako „nočníkový tréner“. V našich podmienkach sa považuje za normu, že sa dieťa do veku dva a pol roka bude kamarátiť s nočníkom, a neraz sa podľa toho hodnotí aj istá kompetentnosť rodiča. A tak sa mnohí rodičia už od roka a pol snažia udržať potomka na nočníku a motivovať ho, aby v ňom niečo zanechal. Pamätám sa, keď sme s malým nočníkom pod kočíkom chodili všade, aby bol prenosný záchod vždy poruke. Po dobre rozbehnutom tréningu však syn zaradil spiatočku a plienku odhodil sám o trištvrte roka neskôr. Inak, aj úspešné odplienkovanie má svoje riziká. Sú situácie, keď vám za plienkami bude aj ľúto. Diaľnica, odpočívadlo nehrozí najbližších tridsať kilometrov a vaša ratolesť potrebuje cikať HNEĎ! U chlapcov absolútna záchrana – zipsovacie vrecko (zn. odskúšané). A čo tak „Oci, treba mi kakať!“ na námestí metropoly či na detskom ihrisku? Obzerajte sa po najbližšej krčme alebo po kríku a igelitovom vrecku. 

Deti odjakživa radi experimentujú s mocou. Vedia, že záchodové reči dvíhajú dospelých zo stoličky alebo, naopak, musia neraz kriviť ústa, aby sa sami nerozosmiali. Zdieľať

No a keď už vychováte samostatne vylučujúceho jedinca, prichádza ďalší nešvár, ktorý som spomenula v úvode tohto textu. Týmto prechádzame k ďalšiemu štádiu: rodič – „regulátor záchodového humoru“. Vraj je to takisto len obdobie… Neviem, ako v iných rodinách, ale u mojich synov to neprechádza. Trvá to už roky a nadobúda to čoraz obludnejšie rozmery. Pre vaše dobro nebudem uvádzať príklady. Jedno z prvých slov našej najmladšej dcéry, ktorá vyrastá pri dvoch starších bratoch, bolo „oňo“. Chúďa, čo sa napočúvala tých fekálnych rečí… A tak mi vo veku necelých troch rokov oznámi: „Mami, idem kadiť.“ Ostávam stáť ako obarená.

Prečo teda deti v predškolskom a mladšom školskom veku veci okolo vylučovania tak fascinujú? Čo ich na tom tak baví? Pátranie mi ukázalo celkom zaujímavé dôvody, ktoré mi trochu pomáhajú porozumieť malým „hovniválom“.

Inzercia

Deti odjakživa rady experimentujú s mocou. Vedia, že záchodové reči dvíhajú dospelých zo stoličky alebo, naopak, musia neraz kriviť ústa, aby sa sami nerozosmiali. Vidia, že babku dokáže vytočiť do nepríčetnosti, keď vnuci nereagujú na výzvy a pri stole sa hecujú v súťaží o najvernejšie napodobenie prdov. Tento experiment si tak často nedokážu nechať ujsť.

Nielenže ide o tému s veľkým potenciálom vyvádzať z miery dospelých, hraničí tiež s niečím intímnym a zakázaným. Súvisí s témami, o ktorých laškujú aj dospelí. Má teda punc tajomnosti a „dospeláckosti“.

Sledujte, o čom deti žartujú, aj to vám vraj môže veľa napovedať, čo dieťa prežíva vo svojom vnútri. Zdieľať

Cez humor spracúvame podľa odborníkov veci, z ktorých máme úzkosť. Pre malinké deti je najväčším stresom vôbec strach z odlúčenia. Preto milujú hru na zakrývanie sa a následné: „Kukuk, kde si?“ Tínedžeri zas obľubujú čierny humor či sexistické narážky a vtipy, lebo smrť aj sex sú témy, ktoré v sebe riešia. Deti od troch do šiestich prežívajú riziko „nehody“, možno aj tej nočnej, ako stres. „Keď sa priblížiš k situácii, ktorá ti prináša úzkosť, a urobíš si z nej žarty, uvoľní to napätie,“ hovorí v tomto zaujímavom článku profesorka Doris Bergen z Miami University of Ohio, ktorá strávila väčšinu kariéry štúdiom detskej hry a vývoja detského humoru. Sledujte, o čom deti žartujú, aj to vám vraj môže veľa napovedať, čo dieťa prežíva vo svojom vnútri. Potrebuje cítiť moc? Potrebuje sa smiať, žartovať alebo hrať?

Dobre a čo teraz? Nechať deti rozprávať ako v krčme, lebo na to majú svoje dôvody a vek? Fekálne témy musia určite dostať rámce, ktoré si, ako pri všetkom, stanovuje každá rodina po svojom. Zhodli by sme sa asi na tom, že o hovienkach nechceme počúvať pri stole a neprípustné je nadávať týmto spôsobom iným. Ako neúčinné, ba niekedy priam povzbudzujúce sa javí okrikovať deti za všetky hovienkové výrazy. Niektorí rodičia dovolia „záchodový humor“ iba v kúpeľni. Celkom zaujímavo vyzerá nápad nechať deťom päť minút denne na vybúrenie sa v tejto oblasti. Počas tohto času aj my dospelí môžeme na chvíľu naskočiť na ich vlnu a trochu si zažartovať, hoci aj o hovienkach. Svojim synom som dovolila pri logopedickom cvičení doma používať aj fekálne výrazy, pokiaľ obsahovali hlásky, ktoré sme práve precvičovali. Musím povedať, že ich to celkom motivovalo.

Autorka knihy Pokojný rodič, šťastné dieťa Laura Markham „upokojuje“, že keď nás nejaká téma na detskom správaní obťažuje, stačí počkať a neduh zaručene onedlho vystrieda iný. Neviem, čo príde, ale tejto zmeny sa vážne neviem dočkať.

Odporúčame

Denník Svet kresťanstva

Diskutovať môžu exkluzívne naši podporovatelia, pridajte sa k nim teraz.

Ak máte otázku, napíšte, prosím, na diskusie@postoj.sk. Ďakujeme.