Vyššie ceny, nižšie platy Stagflácia je nočnou morou ekonómov, no už sa jej zrejme nevyhneme

Rok 2022 mal byť rokom veľkého ekonomického rozmachu. Pandémia konečne ustúpila, ľudia mali našetrené peniaze, ktoré nemohli minúť počas lockdownov, a v ovzduší vládla chuť dobehnúť zameškané.

To automaticky znamená, že ľudia mali chuť míňať viac peňazí.

Podobne boli naladení aj ekonómovia, ktorí sľubovali silný ekonomický rast po pandemickom šoku. No táto atmosféra netrvala dlho a skončila sa 24. februára, keď Rusko napadlo Ukrajinu.

Každým dňom začali pribúdať problémy, ktoré atakovali ekonomiku. Nejde už iba o záležitosti na makroúrovni, ktoré obyčajný človek pocíti až s určitým odstupom. Dôsledky môžu sledovať všetci pri nákupe v ktoromkoľvek obchode. Ceny totiž už niekoľko mesiacov idú neustále hore.

Čoraz častejšie sa tak vo verejnom priestore objavujú termíny z ekonomických učebníc a hovorí sa o tom, ako si zopakujeme situáciu zo 70. rokov, keď dvojciferná inflácia trvala desaťročie a nezamestnanosť sa dostala na vysoké úrovne.

Skloňuje sa stagflácia, hovorí sa o recesii a, samozrejme, spomína sa aj kríza.

Čo z tohto však reálne hrozí a čo to bude znamenať pre náš každodenný život?

Fatálna kombinácia inflácie a stagnácie

V posledných rokoch centrálni bankári riešili skôr to, že inflácia bola príliš nízka a opatreniami sa ju snažili dostať na želanú dvojpercentnú úroveň. Dnes už zrejme iba s nostalgiou spomínajú na tento typ problémov.

Aktuálne totiž inflácia v eurozóne dosahuje najvyššie úrovne od vzniku eura a v desiatke krajín Európskej únie je rýchlosť zdražovania na dvojciferných úrovniach.

Hospodárstvo sa ešte ani celkom nespamätalo z pandémie a prišiel ďalší šok v podobe vysokých cien energií. Mnohé podniky utlmili svoju činnosť, aby boli schopné čeliť zvýšeným výdavkom. Rozmach ekonomiky sa tak spomalil.

Tento stav, keď je vysoká inflácia a zároveň nízky či stagnujúci hospodársky rast, ekonómovia nazývajú stagfláciou.

Prvá zaznamenaná stagflácia nastala v 70. rokoch minulého storočia, keď arabské krajiny zaviedli v reakcii na izraelskú vojnu ropné embargo. Vtedy sa inflácia udržala na dvojcifernej úrovni takmer celé desaťročie, čo so sebou prinieslo aj veľký nárast nezamestnanosti. To znamenalo, že ľudia zarábali menej, no za nákupy zaplatili stále viac. Životné náklady sa zvyšovali a mnohí im neboli schopní čeliť.

Stagflácia je obzvlášť problematická, pretože spája dva protichodné javy. Za normálnych okolností ak stúpa nezamestnanosť a spomaľuje ekonomika, klesá dopyt, čo spôsobí pokles cien. V tomto prípade sa však oba javy spájajú a idú spoločne smerom nahor.

Centrálne banky majú rôzne prostriedky na skrotenie inflácie, ako aj na podporu hospodárskeho rastu. No tieto opatrenia zvyknú fungovať iba na jeden z problémov a vedľajším efektom je mierne zhoršenie toho druhého. Stagflácia je teda problematická vec, a aj preto sa jej hovorí nočná mora ekonómov.

V rámci boja s infláciou môže centrálna banka napríklad zvýšiť úrokové sadzby. Tým sťaží dostupnosť peňazí, ľudia menej míňajú, klesne dopyt, a teda aj ceny. Tento krok však zároveň spôsobí to, že podniky sa ťažšie dostanú k pôžičkám. A to obmedzí ich ďalší rozvoj.

Podarí sa teda znížiť infláciu, no vedľajším účinkom je mierne zníženie hospodárskeho rastu. Za normálnych okolností by to neprekážalo, v prípade stagflácie hospodársky rast už aj tak stagnuje a ďalšie opatrenie môže viesť k recesii.

Príjmy klesajú, problémy rastú

Ak chcú bankári podporiť hospodársky rast, napumpujú do ekonomiky peniaze a to tým, že úrokové sadzby znížia. Vlády môžu spustiť aj rôzne stimuly na podporu nových investícií. Podniky vďaka tomu môžu expandovať, v obehu je viac peňazí, obchody majú väčšie tržby, lebo rastie dopyt. Viac ľudí má prácu a môže si viac dovoliť. A to spôsobí rast inflácie.

Ako pre britský ekonomický denník Financial Times uviedla manažérska riaditeľka Medzinárodného menového fondu, stagflácia je „v ekonomickom slovníku to, že rast je na zostupe a inflácia na vzostupe. V ľudskej reči to znamená, že príjmy ľudí sú na zostupe a ťažkosti na vzostupe“.

Ekonómovia sa stále nezhodujú v tom, či svetu reálne hrozí stagflácia.

Postupom času sa však čoraz viac znalcov prikláňa k názoru, že áno, stagflácia je reálnou hrozbou.

Situácia sa môže zdať veľmi podobná tej zo 70. rokov, ale za posledné desaťročie sa v skutočnosti mnoho vecí zmenilo.

Svet je dnes menej závislý na fosílnych palivách a mnohí ekonómovia tak očakávajú, že inflácia po tohtoročnom šoku v budúcom roku spomalí svoje tempo. Domácnosti sú okrem toho v lepšej finančnej kondícii, pretože majú úspory z pandémie a mnohé ekonomiky majú podporné systémy pre najzraniteľnejšie skupiny obyvateľov.

Nájdu sa však aj opačné argumenty. Ako upozorňuje Financial Times, plyn za posledné mesiace raketovo zdražel, čo v Nemecku spôsobilo najrýchlejší rast výrobných cien od roku 1949 a dvojnásobný rast v porovnaní so 70. rokmi.

Škrtanie rastu na polovicu

V každom prípade by stagfláciu pocítili najviac krajiny Európskej únie, ktoré sú na ruské energetické suroviny obzvlášť naviazané, najviac z nich krajiny z bývalého východného bloku, v ktorých je táto väzba ešte silnejšia.

Hlavný ekonóm VÚB banky už dávnejšie pre Denník N vyhlásil, že „v krátkom období je tento scenár veľmi pravdepodobný. Ale zároveň zo strednodobého hľadiska je pre Európu pravdepodobný skôr scenár deflácie“.

O tom, že v krátkom období nás naozaj čaká stagflácia, hovoria viacerí slovenskí ekonómovia.

Inflácia je vskutku vysoká a na hospodárstve sa postupne začínajú prejavovať dôsledky vojny na Ukrajine. Medzi najviac zasiahnuté ekonomiky patrí Nemecko. Krajina má rozsiahly výrobný priemysel, ktorý je energeticky náročný a zároveň je orientovaný na export.

Za posledných šesť mesiacov tak tamojší ekonómovia skresali svoje predpovede o raste nemeckého hospodárstva o polovicu, predpovede o raste inflácie zasa trojnásobne navýšili.

Práve Nemecko je tak najhorúcejším adeptom na prepad do recesie.

Tá podľa definície nastáva vtedy, keď hospodárstvo krajiny dva kvartály po sebe rastie pomalšie. Ak by sme túto definíciu brali doslovne, recesiu sme tu mali celkom nedávno. Počas pandémie sa totiž ekonomiky nielen spomalili, ale prepadli.

Keďže však išlo o situáciu spôsobenú konkrétnym dočasným faktorom, nebralo sa to ako recesia.

Dôležité preto je, čo spomalenie hospodárstva spôsobilo. Ak by boli zvýšené ceny energií a ich nedostatok iba krátkodobou záležitosťou, nešlo by o nič vážne. Ekonomiky by sa z toho rýchlo dostali.

Zdá sa však, že ak by sa už vojna aj skončila, situácia na trhu s energiami by sa do normálu tak skoro nevrátila.

Zachráni nás plán obnovy?

Technickej recesii sa teda už niektoré štáty eurozóny zrejme nevyhnú. „Predpokladáme recesiu na základe už zavedeného embarga na ropu a dôsledkov vyšších cien vstupov na priemysel,“ povedal pre Bloomberg stratég Rabobanky Erik-Jan van Harn v súvislosti s Nemeckom. „Nemecká ekonomika už spomaľuje a trend smeruje celkom jasne nadol,“ dodal.

Nemecko je najväčšou ekonomikou Európskej únie a ak sa prepadne do recesie, je pravdepodobné, že rovnakou cestou pôjdu aj ďalšie ekonomiky. To platí obzvlášť pre Slovensko, pre ktoré je Nemecko najdôležitejším obchodným partnerom a zvykne kopírovať ekonomický vývoj tejto krajiny.

To, že riziko recesie je stále vyššie, potvrdili v ankete pre Bloomberg mnohí ekonómovia.

Okamžitý prepad do recesie by nastal, ak by sa Rusko rozhodlo odrezať Európu od plynu. Medzinárodná energetická agentúra začiatkom júla varovala Európu, že sa musí pripraviť na možnosť, že v zime nebude žiadny plyn.

Čaká teda Európu a Slovensko recesia? Robiť predpovede v takých neistých časoch, ako sú tie dnešné, je ťažké.

No čoraz viac vecí naznačuje, že recesia príde. Analytici Národnej banky skresali svoje predpovede o raste slovenskej ekonomiky o polovicu a v tomto roku by mal dosiahnuť 1,4 percenta. Ešte na jar pritom predpovedali rast na úrovni 2,8 percenta.

Recesia so sebou zvyčajne prináša vyššiu nezamestnanosť, pomalší, prípadne žiadny rast platov, menej peňazí v štátnej kase a aj menej investícií do verejných inštitúcií, služieb či ciest.

Slovensko má predsa len výhodu. Vplyvy horšieho ekonomického rastu na zamestnanosť sú zatiaľ minimálne.

Veľkým stimulom budú aj zdroje z plánu obnovy, ako aj z eurofondov. Vďaka týmto peniazom môže byť dosah recesie nižší.