Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Liberáli verzus konzervatívci Spoločnosť
11. júl 2022

Rozhovor Petersona s Dreherom

Čím Slovensko inšpiruje severoamerických intelektuálov

Jordan Peterson a Rod Dreher rozoberali stratégiu boja proti ideológiám, ktorú môže inšpirovať aj slovenská história.

Čím Slovensko inšpiruje severoamerických intelektuálov

Foto: YouTube

Známy klinický psychológ a spisovateľ Jordan Peterson sa v novej epizóde svojho podcastu porozprával s americkým novinárom Rodom Dreherom, od štvrtka si ich dialóg vypočulo štvrť milióna ľudí. Námetom diskusie bola Dreherova najnovšia kniha s názvom Neži v lži, ktorú v slovenskom preklade vydalo vydavateľstvo Postoj. Obaja sa tak rozprávali najmä o totalitných režimoch, sile pravdy, stratégiách disidentov a v diskusii bolo viackrát spomenuté aj Slovensko.

Peterson na začiatku diskusie poznamená, že ľudia si často predstavujú totalitné zriadenie ako systém, v ktorom má malá skupina ľudí veľkú moc a ostatní ľudia sú utláčaní. Psychológ hovorí, že v totalite má malá skupina ľudí skutočne veľkú moc, ale podstatou pravej totality je schopnosť donútiť všetkých ľudí, aby klamali sebe samým aj ľuďom okolo seba. „Koreňom totality na individuálnej úrovni je vôľa vedome falzifikovať svoju reč, vnímanie a skutky,“ zhrnie.

Dreher pripomenie knihu The Captive Mind od poľského spisovateľa Czesława Miłosza. Tento bývalý komunista sa v 50. rokoch snažil opísať Západu, prečo niektoré národy prepadli kúzlu komunizmu – lebo po vojne hľadali zmysel a naplnenie svojho života. Iní zasa chceli jednoducho pokoj, aj keby to malo znamenať podriadenie sa lžiam.

Podľa Petersona je komunizmus v jednom aspekte nebezpečnejší ako nacizmus – zatiaľ čo nacizmus bol jednoznačne namierený proti určitým skupinám ľudí, komunizmus poskytol ilúziu, že mu ide o dobro všetkých, čím oklamal veľké množstvo ľudí.

Dvaja muži sa následne dostanú k problému „nezaslúženého blaha“, ktorý často ľudí vedie k radikálne ľavicovým postojom. Dreher poznamenáva, že Stalin sa musel zbaviť kulakov (stredných až bohatých roľníkov), pretože boli „živým popretím boľševickej ideológie, ktorá tvrdila, že jediný spôsob, akým sa dá dostať ďalej, je podvádzanie“.

Kultúra obetného baránka

Niečo podobné sa podľa neho deje aj v súčasnosti, keď médiá, univerzity, armáda a veľké firmy súdia ľudí na základe ich „skupinovej príslušnosti“, nie na základe ich skutkov. Skutočnou revolučnou silou sú podľa neho v súčasnosti ľavicoví intelektuáli „na pochode inštitúciami“.

Neskôr poznamenáva, že veľkú úlohu zohráva aj absencia kresťanstva. Kresťanstvo je podľa neho náboženstvo, ktoré „sa zastáva chudobných a obetí“, ale zároveň nekreslí čiaru rozdeľujúcu dobro a zlo medzi jednotlivými sociálnymi triedami, ale priamo v strede každého ľudského srdca.

Peterson neskôr do diskusie prinesie „zoznam zodpovedností“ Alexandra Isajeviča Solženicyna, autora kultovej trilógie Súostrovie Gulag.

„Nepoviem alebo nerozšírim nič, čo skresľuje pravdu. Nepôjdem na demonštráciu alebo sa nezúčastním na skupinovej akcii, pokiaľ nesúhlasím s jej dôvodom. Nezúčastním sa na stretnutí, počas ktorého je diskusia silená a nikto nesmie hovoriť pravdu. Nebudem podporovať kandidáta alebo návrh, ktorý je pochybný alebo nedôveryhodný. Odídem z akcie, len čo začujem rečníka vysloviť klamstvo, ideologickú hlúposť alebo nehanebnú propagandu. Nebudem podporovať žurnalistiku, ktorá skresľuje alebo zatajuje dôležité fakty,“ uvádza Peterson základné body Solženicynových pravidiel.

Moderné univerzity podľa neho študentov neučia zamýšľať sa nad svojím vlastným charakterom, ale identifikovať vinníkov a potom ich prenasledovať. Peterson tento stav nazýva „kultúrou obetného baránka“.

Následne pripomína zistenia psychológa Jeana Piageta, ktorý prišiel na to, že jednou z posledných fáz vývoja adolescentného mozgu je objavenie silného mesiášskeho nutkania. Ak univerzita mladého človeka namiesto pokorenia v tomto štádiu vývoja naučí hľadať vinníkov za všetko zlo, nedopadne to dobre.

Krehká generácia elity

Dreher spomenie zážitok svojho priateľa, ktorý na vlastné oči videl, ako univerzitná fakulta viackrát úplne vynechala tému, ktorá mala byť v rámci prednášok prebratá, pretože podľa hŕstky študentov bola príliš citlivá.

„Vtedy si uvedomil, aká krehká bude budúca generácia amerických lídrov, pretože sú takí slabí, že si nedokážu poradiť s úzkosťou vyvolanou problémami, otázkami a nápadmi, s ktorými sa budú musieť vyrovnať,“ uviedol.

Dreher potom pripomína, že približne 20 rokov pred nástupom komunizmu v Československu všetka inteligencia prešla na stranu socializmu alebo komunizmu. Podobný scenár podľa neho vidíme aj v súčasnosti, keď všetci členovia inteligencie musia veriť rovnakým veciam o genderovej ideológii, rase alebo wokizme.

Veľkým poučením podľa neho môže byť metafora Václava Havla o majiteľovi obchodu so zeleninou, ktorý do výkladu svojho obchodu dá nápis podporujúci komunizmus. Keď ho však dá dole, zatkne ho tajná polícia a príde o všetko, čo mal. Následne sa živí ako zametač ulíc.

Inzercia

Podľa Havla však svetu ukázal, že je možné žiť v pravde, ak je človek ochotný za ňu trpieť. To nevyhnutne povedie k tomu, že ľudia začnú spochybňovať daný totalitný systém. Celé sa to však musí začať práve pri niekoľkých ľuďoch, ktorí sú ochotní podstúpiť útlak.

Peterson následne upozorní na ďalšiu Solženicynovu myšlienku, podľa ktorej je názor, že vás lož nejakým spôsobom ochráni, chybný. Pokiaľ sa prispôsobíte lžiam totality, podľa Petersona ste na „ceste do pekla“.

„Čo je horšie? Smrť alebo peklo? Pokiaľ si myslíte, že smrť, ešte ste neboli v pekle,“ uvádza psychológ.

Zmyslom života nie je šťastie

Peterson a Dreher hovoria aj o „práve byť nešťastný“, myšlienke inšpirovanej románom Prekrásny nový svet od Aldousa Huxleyho. Vo svojej diskusii spochybnili populárnu tézu, že zmyslom života sú pôžitky a šťastie. „Keď trpíte, nie ste šťastní, a ak je zmyslom života šťastie, tak váš život vtedy nemá žiaden zmysel,“ hovorí Peterson.

Lepším zmyslom života je podľa neho hľadanie dobrodružstva. Ako príklad spomína biblického Abraháma, ktorý v dôsledku svojho povolania musel prejsť veľkým množstvom utrpenia. „Boh ho určite nepovolal, aby bol šťastný,“ poznamenal Peterson.

Dreher na ilustráciu tohto poučenia spomína svoj zážitok z Bratislavy, keď sa stretol s fotografom Timom Križkom. Ten si podľa Drehera všimol, že ľudia, ktorí počas komunizmu zažili gulagy, pôsobia veľmi pokojne, čo ho prinútilo prehodnotiť svoje vlastné životné priority.

Psychológ a novinár sa rozprávajú o vzťahu ideológií a náboženstiev. Podľa Drehera sa náboženstvo od ideológie odlišuje tým, že je „zakotvené v transcendentálnej pravde, ktorá prežila skúšku časom“.

Dreher potom pripomenie myšlienku psychológa Stephena Pinkera, podľa ktorého wokizmus skôr či neskôr padne, pretože je „umelým konštruktom“ určeným na posudzovanie všetkého a ako umelý konštrukt nemá šancu vyrovnať sa s „chaotickým ľudstvom a ľudskou slobodou“.

Peterson sa na chvíľu vrátil k problému hľadania šťastia, keď tieto umelé ideologické konštrukty porovná s kresťanstvom. Smrť Ježiša Krista je podľa neho archetypom najhoršej možnej smrti. Kresťania podľa neho veria, že keď budú tomuto utrpeniu čeliť, namiesto toho, aby ich zabilo, vzkriesi ich. Výskumy podľa neho dokazujú, že psychologická odpoveď na traumatizujúci stimul sa značne odlišuje v prípade, keď osoba daný stimul podstúpila dobrovoľne.

Dreher podotkne, že množstvo mladých mužov je jeho náboženským vyznaním, teda pravoslávnym kresťanstvom, priťahovaných práve pre určitú obeť, ktorú od nich pravoslávie vyžaduje (napríklad pôstnu disciplínu).

Slovenská tajná cirkev

Novinár znovu spomenie Slovensko, keď rozpráva o príbehu kňaza Stjepana Tomislava Kolakovića-Poglajena. Tento kňaz podľa neho predvídal, že Nemci prehrajú vojnu a Sovieti budú vládnuť Slovensku, preto postupne pripravoval sieť podzemných kresťanských organizácií.

„Dôvodom, prečo bola tajná cirkev na Slovensku taká silná, bolo to, že tento vizionár predvídal, čo príde, a zhromaždil okolo seba ľudí, ktorí utvorili skupiny,“ tvrdí Dreher. Uviedol, že cirkev by v súčasnosti mala robiť niečo podobné.

Peterson na to nadviaže tvrdením, že cirkev by sa mala snažiť zaujať mladých mužov a dať im najavo, že dokáže využiť ich ambície. Dôležité je to podľa neho preto, lebo v súčasnosti „neexistuje inštitúcia, ktorá otvorene víta mladých mužov“.

Dreher znovu spomenie československých disidentov, ktorých pri boji za slobodu nedelilo vierovyznanie. Spomenul, že konzervatívni katolíci sa tu spájali s hippies, pretože vecou, ktorá ich spájala, bola odvaha.

Diskusiu dvaja muži ukončia predstavením Dreherovej knihy Neži v lži, ktorú v slovenčine vydal Postoj.

Odporúčame

Denník Svet kresťanstva

Diskutovať môžu exkluzívne naši podporovatelia, pridajte sa k nim teraz.

Ak máte otázku, napíšte, prosím, na diskusie@postoj.sk. Ďakujeme.