Komentáre a názory Spravodlivosť 18. máj 2022

Kauza Pčolinský Lipšic vracia úder Žilinkovi

Marek Vagovič
Marek Vagovič

Podanie obžaloby v korupčnej kauze bývalého šéfa tajnej služby je jasným odkazom generálnej prokuratúre aj hnutiu Sme rodina.

Podanie obžaloby v korupčnej kauze bývalého šéfa tajnej služby je jasným odkazom generálnej prokuratúre aj hnutiu Sme rodina.

Jozefína Majchrák Jozefína Majchrák

Marek Vagovič

Lipšic vracia úder Žilinkovi
Maroš Žilinka a Daniel Lipšic. Foto – TASR

Víťazstvo Igora Matoviča a hnutia OĽaNO v parlamentných voľbách 2020 vzbudilo veľké očakávania. A to najmä pokiaľ ide o boj s kriminalitou tzv. našich ľudí a bielych golierov, ktorí vyplávali z podpalubia strany Smer.

Protikorupčne a antioligarchicky naladená verejnosť sa zrejme budila s predstavou, že každý deň/týždeň pribudne v cépezetke niekto z okruhu Ficových alebo Kaliňákových ľudí, policajt, prokurátor, štátny úradník.

A že časom príde aj na politické špičky z obdobia vlád Smeru, ktoré budú po rýchlom súdnom procese vydané do rúk spravodlivosti. Spočiatku to aj vyzeralo ako dobre namazaný stroj, vyšetrovatelia rúbali naozaj vysoko.

Trúfli si na bývalé vedenie polície (Gašpar, Krajmer, Hraško, Lučanský), špeciálneho prokurátora (Kováčik), sudcov (Jankovská) aj vplyvných oligarchov (Bödör, Brhel, Výboh, Haščák). Toto zrejme čakal len málokto.

Protitlaky

Stroj sa však začal zadrhávať. Nejde o to, že väčšina obvinených bola postupne prepustená z väzby. S tým sa počítalo, hoci laici to často vnímali fatálne – ako zvrátenie dobre rozbehnutého procesu opačným smerom.

V niektorých prípadoch bolo síce riziko, že môžu ujsť alebo sa správať kolúzne, pomerne vysoké. Kľúčové však je, že sú naďalej trestne stíhaní, i keď „len“ na slobode, čo sa tiež interpretovalo ako facka právnemu štátu.

Problém bol v inom: vyšetrovatelia a dozorujúci prokurátori začali čeliť obrovským protitlakom a spochybňovaniu, že manipulujú s výpoveďami kajúcnikov. V kauzách, v ktorých figurujú aj politicky exponované osoby.

Lídrom „antiočisty“ sa stal Robert Fico, ktorý dva roky systematicky búšil do vyšetrovateľov NAKA aj špeciálnej prokuratúry. A, naopak, zastával sa pofidérnej policajnej inšpekcie a nevyspytateľnej generálnej prokuratúry.

Tajní v akcii

Ani by to nestálo za reč, keby sa v istom momente nezaktivizovala tajná služba, ktorú má pod kontrolou Sme rodina. Fico, ktorý dovtedy oslovoval len okraj a spodné prúdy spoločnosti, tak nečakane získal silného spojenca.

Po zadržaní a obvinení šéfa SIS Vladimíra Pčolinského – pre podozrenie z korupcie – vypukla naplno vojna v polícii, ktorá sa preniesla aj na pôdu prokuratúry. Prvou obeťou sa stal málo výrazný šéf polície Peter Kovařík.

Na základe účelového trestného stíhania bol najskôr vytlačený z funkcie, aby vzápätí odišiel do civilu. Kovařík si však za to mohol aj sám: pri jeho liknavom riadení a personálnej politike to ani nemohlo dopadnúť inak.

Maroš Žilinka – takisto nominant hnutia Borisa Kollára – usilovne pracoval aj na spacifikovaní Daniela Lipšica. Za hlasného potlesku predsedu Smeru, ktorý obvinil jeho prokurátorov z gestapáckych metód.

Nový vietor

Po odchode Kovaříka to s políciou chvíľu vyzeralo na uterák. Tým viac, že výsledkom vojny v bezpečnostných zložkách bolo ďalšie účelové trestné stíhanie – konkrétne vyšetrovateľov NAKA okolo Jána Čurillu.

Tí sú dodnes obvinení, hoci súd, ktorý ich napokon prepustil z väzby, jasne konštatoval, že ich trestné stíhanie je nedôvodné. Na pripomenutie, tzv. čurillovci podozrievali ľudí z inšpekcie z korupcie a spolupráce s mafiou.

Ich očiste však bráni Žilinkova prokuratúra, ktorá medzičasom zbavila obvinenia napríklad Jaroslava Haščáka (obchodovanie s nahrávkami Gorila). Vďaka paragrafu 363 bol prepustený na slobodu aj Pčolinský.

Polícii však paradoxne vynútený exit Petra Kovaříka nakoniec pomohol. S nástupom Štefana Hamrana je odvážnejšia, takže nervózni sú nielen v Smere, ale aj v Sme rodina (obvinenie Fica, Kaliňáka, Paru, Borguľu).

Kľúčová výpoveď

Sústredený tlak zomkol aj podriadených Daniela Lipšica. Disciplinárka, ktorú proti nemu rozpútal Žilinka – plus ataky voči prokurátorom ako Kysel alebo Šanta – spôsobila, že dnes sú jednotní ako nikdy predtým.

A že sa nezľaknú ani vyhrážok a postihov, ktoré sa stali bežnou pracovnou metódou vedenia GP. Dôkazom je aj podanie obžaloby na Pčolinského ešte predtým, ako ho mohli žilinkovci druhýkrát očistiť cez paragraf 363.

Lipšic a spol. tak Žilinkovi a Sme rodina jasne odkázali, že éra našich ľudí sa definitívne skončila – bez ohľadu na to, či sú z opozície alebo z vládnej koalície. A že o vine/nevine rozhodnú súdy, nie generálny prokurátor.

Potvrdilo sa tiež, o čom sme na tomto mieste písali pred pár dňami. To znamená, aká dôležitá bola výpoveď konkurzného právnika Zoroslava Kollára, ktorý opísal základnú líniu deja, účel aj výšku platby.

Klanová obrana

Hoci Pčolinský a jeho sympatizanti to v klanovej obrane interpretovali ako ich víťazstvo alebo prinajmenšom remízu, podanie obžaloby svedčí o inom. Špeciálna prokuratúra si skrátka myslí, že si úplatok vypýtal aj zobral.

Kollár síce explicitne nevyslovil meno Pčolinský – ako konečného prijímateľa úplatku za zastavenie rozpracovania jeho osoby –, svedectvo o zhodenom mobile a zviazaných bankovkách mu však určite nepomohlo.

Či napokon súd uzná bývalého šéfa SIS vinným, bude do veľkej miery závisieť aj od toho, ako vyhodnotí tvrdenia Ľudovíta Makóa a Borisa Beňu. Druhý menovaný to pritom pôvodne chcel zobrať len na seba.

Úplatok od Kollára si mal totiž rozdeliť s Pčolinským medzi štyrmi očami. Beňa ho najskôr nechcel potopiť, keďže mali korektné vzťahy – a Pčolinský mu pomohol aj pri odchode z SIS (vrátane odchodného atď.).

Nervozita stúpa

Potom si však uvedomil, že pri dohadovaní úplatku bol ďalší svedok – Ľudovít Makó –, takže ak by z toho vynechal Pčolinského, pôsobil by nedôveryhodne. A znížil by svoje šance vyviaznuť s priaznivejším trestom.

Napriek tomu ťažko odhadnúť, ako rozhodne vo finále prvostupňový a možno aj odvolací súd. Kľúčové však je, že bude najskôr posudzovať vinu Pčolinského a až následne možnú krivú výpoveď Makóa s Beňom.

A nie naopak, ako to chcela Žilinkova prokuratúra, keď sa ich snažila spochybniť a väzobne stíhať. Pozitívom tiež je, že špeciálna prokuratúra podala doteraz obžaloby vo všetkých citlivých kauzách, ktoré dozoruje.

Nie vždy dostali páchatelia tresty, aké sa očakávali. S výnimkou Kočnera a Zsuzsovej, ktorých prvostupňový súd v prípade vraždy Jána a Martiny oslobodil, však boli právoplatne odsúdení.

Na jar sa začalo pojednávanie v kauze Dobytkár, odvčera je na súde Pčolinský, na jeseň sa začne súdny proces v kauze Očistec. Pri skóre, aké majú zatiaľ polícia so špeciálnou prokuratúrou, bude nervozita už len stúpať. Dušan Kováčik by vedel rozprávať.

Ak máte otázku, tip na článok, návrh na zlepšenie alebo ste našli chybu, napíšte na redakcia@postoj.sk
Diskusia 0
Diskusia 0