Historickú budovu SND pre rekonštrukciu roky neotvoria Nefungovali výťahy, herci sa na scéne objavovali náhodne

Historická budova Slovenského národného divadla v centre Bratislavy definitívne prestala slúžiť verejnosti. Na rekonštrukciu a opätovné otvorenie bude čakať roky.

Pred rokom prestalo divadlo historickú budovu používať na vlastné potreby. Odvtedy bola ešte niekoľkokrát prenajatá na kultúrne podujatia, pri ktorých nebola potrebná divadelná technika.

Inšpektorát práce teraz zakázal jej používanie na akúkoľvek činnosť. „Zákaz inšpektorátu práce rešpektujeme a budovu uzatvárame,“ komentoval rozhodnutie generálny riaditeľ SND Matej Drlička.

Divadlo budovu prestalo používať po internej analýze jej technického stavu. Z tej vyplynulo, že divadelné a scénické technológie sú zastarané. Napríklad nákladné výťahy pre kulisy a elektrické ťahy museli celkom vyradiť z prevádzky.

Podľa Drličku sa vďaka revíziám a opravám darilo udržiavať funkčnými iba základné technológie nevyhnutné na chod budovy. Fungovalo tak len kúrenie, chladenie, trafostanica či požiarna signalizácia.

Divadlo používalo technológie pochádzajúce z 19. storočia

Budovu na externé podujatia divadlo prenajalo minulý rok šesťkrát, tento rok päťkrát. O tom, v akom stave je budova, svedčí aj to, že prenajímatelia si museli vždy priniesť vlastnú techniku ako elektrické agregáty, osvetlenie a ozvučenie.

Podľa PR manažérky divadla Jany Alexovej je jednou z mála fungujúcich divadelných technológií v budove výťah v orchestrálnej jame. „Funkčná je aj železná opona, ktorá musí v prípade požiaru rýchlo oddeliť javisko od hľadiska,“ dodáva.

Výpočet toho, čo nefunguje, je však dlhší. Divadelné predstavenia v budove sa museli skončiť preto, lebo na javisko sa pre nefungujúce nákladné výťahy nemali ako dostať obrovské kulisy, bez ktorých sa nedá hrať. Nefungoval výťah, ktorý mal dopraviť kulisy do podzemného divadelného skladu, ani ten, ktorý by ich následne priviezol na javisko.

„Náhodne fungovali a nefungovali aj výťahy, ktoré hercov a spevákov vyvážali spod javiska pred divákov. Viackrát sa preto stalo, že sa herec alebo spevák na scéne vôbec neobjavil,“ pokračuje Alexová s tým, že podobné situácie boli pre spevákov a hercov mimoriadne stresové, pretože od všetkých vyžadovali náhlu improvizáciu.

Nespoľahlivá bola aj divadelná točňa, čo malo za následky svojvoľné otáčanie javiska počas predstavení. 

Pohľad do priestorov divadla na zastaralú a nefunkčnú divadelnú techniku. Foto: SND

Ďalším problémom boli elektrické ťahy, na ktorých sa na scénu spúšťali kulisy. Ovládala ich technológia vymyslená v 19. storočí. Konkrétne zariadenia použité v historickej budove SND pochádzali z 50. rokov minulého storočia, v súčasnosti už nefungujú. Posledná zásadná rekonštrukcia interiéru aj exteriéru budovy bola ukončená pred 50 rokmi.

Rekonštrukcia bude trvať roky, presiahne aj plán obnovy

Súčasné vedenie divadla hovorí o tom, že komplexná rekonštrukcia budovy je jednou z jeho najväčších priorít. Momentálne pracuje spolu s ministerstvami kultúry a financií a Útvarom hodnoty za peniaze na štúdii uskutočniteľnosti, ktorá je pri predpokladaných nákladoch na rekonštrukciu nevyhnutná.

„Realisticky pri zabezpečení financovania bude rekonštrukcia ukončená najskôr o 7 rokov,“ hovorí Alexová a dodáva, že celý proces je administratívne zdĺhavý, predlžuje ho aj verejné obstarávanie.

Vlastníkom historickej budovy SND je štát a s jej rekonštrukciou počítali aj bývalé vedenia ministerstva kultúry. V roku 2018 dostalo ministerstvo na tieto účely 500-tisíc eur, z ktorých sa takmer pätina použila na vypracovanie stavebného zámeru, ktorý už posúdili aj pamiatkari.

Ten v roku 2020 odhadol celkovú cenu rekonštrukcie na 62 miliónov eur, čo zrejme pri súčasnom zdražovaní stavebných materiálov v priebehu realizácie ešte narastie.

Od poslednej zásadnej rekonštrukcie v divadle uplynulo už 50 rokov. Foto: SND

Keďže odhady hovoria o tom, že rekonštrukcia bude trvať minimálne do roku 2029, ministerstvo nemôže počítať s investíciou z plánu obnovy a odolnosti, obnova divadla sa preto v tomto pláne ani nevyskytuje.

Časť zo spomínaného polmilióna ministerstvo využilo na štúdiu uskutočniteľnosti aj na prípravné práce pred rekonštrukciou, pre zvyšných 308-tisíc eur požiadalo vládu o zmenu účelu a použije ich v procese rekonštrukcie a modernizácie Umelecko-dekoračných dielní SND.

Divadlo pociťuje stratu scény

Obmedzenie používania historickej budovy pre divadlo znamenalo aj stratu scény, s ktorou počítalo. Inscenácie, ktoré v nej divadlo uvádzalo, muselo presunúť do novej budovy SND na nábreží Dunaja, čo prirodzene znamenalo zníženie počtu predstavení. V novej budove sa tak o jednu scénu delia baletný aj operný súbor.

„Jedna scéna, na ktorej vidia diváci naše predstavenia, totiž slúži aj ako skúšobný priestor a v čase príprav na premiéry, ‚oprašovania‘ repertoárových inscenácií alebo nevyhnutných technických prestavieb nemôžeme hrať pre divákov,“ vysvetľuje Alexová.

Divadlu chýba plnohodnotné skúšobné javisko, alternatívnou pomocou by mohlo byť technické a personálne zázemie, ktoré by umožnilo za niekoľko hodín demontovať jednu a postaviť druhú scénu. „My takéto možnosti nemáme a to opäť redukuje počet našich hracích dní,“ dodáva.