Ministerstvo zdravotníctva, ktoré riadi nominant OĽaNO Vladimír Lengvarský, vydalo potichučky a bez širšej debaty nové, takzvané odborné usmernenie. Zjednocujú sa v ňom postupy poskytovania zdravotnej starostlivosti v prípade zmeny pohlavia.
V skratke ide o to, že na zmenu pohlavia v prípade transsexuálnej osoby už nebude nevyhnutné podstúpiť chirurgický zákrok na odstránenie mužských či ženských pohlavných orgánov. Úradná zmena pohlavia a mena už bude možná aj bez neho.
Túto zmenu kritizovala predsedníčka Kresťanskej únie Anna Záborská, ktorá sa ju chce pokúsiť prostredníctvom novely zákona zvrátiť. Treba jej v tom držať palce.
Tento krok ministra zdravotníctva má okrem medicínskej a spoločenskej roviny aj politický rozmer.
Anna Záborská kandidovala do parlamentu na kandidátke hnutia OĽaNO a je členkou jeho poslaneckého klubu. Toto isté hnutie zastupuje vo vláde aj minister zdravotníctva Vladimír Lengvarský.
Vráťme sa na chvíľu do minulosti. Volebné úspechy OĽaNO boli založené aj na tom, že Igorovi Matovičovi sa podarilo osloviť časť kresťanských voličov, ktorí predtým dávali svoje hlasy najmä KDH. Táto taktika bola postavená aj na tom, že na kandidátke hnutia dostali miesto kresťanskí kandidáti, často zástupcovia charizmatických spoločenstiev.
V prospech takejto politiky sa používal argument, že prostredníctvom OĽaNO dokážu záujmy hájiť lepšie a efektívnejšie ako vo farbách skostnateného a vyhoreného KDH. Tento naratív celkom fungoval a aj vďaka nemu vypadlo KDH z parlamentu. Z predvolebných výskumov vyplývalo, že OĽaNO sa touto stratégiou podarilo osloviť tisícky bývalých voličov KDH.
Kým bolo OĽaNO v opozícii, sľuby o lepšom hájení záujmov kresťanov v agendách, ktoré sú pre nich dôležité, sa nedali poriadne otestovať. Niektorí kresťanskí poslanci Obyčajných ľudí (Richard Vašečka, Branislav Škripek) si vedeli nájsť zaujímavé témy a to, že nič zásadné nepresadili, sa dalo obhajovať opozičným statusom a málopočetným poslaneckým klubom.
Po uplynutí polovice volebného obdobia sa ukazuje, že kresťania v OĽaNO ani napriek tejto priaznivej konštelácii veľa vody nenamútili.Zdieľať
To sa v roku 2020 zmenilo. OĽaNO vládne, má najpočetnejšie zastúpenie v parlamente a z radov jeho kresťanského krídla dokonca vzišiel premiér.
Po uplynutí polovice volebného obdobia sa však ukazuje, že kresťania v OĽaNO ani napriek tejto priaznivej konštelácii veľa vody nenamútili.
Za zmienku stojí iba zrovnoprávnenie financovania cirkevných a štátnych škôl, ktoré navrhol Richard Vašečka. O žiadny veľký výkon však nešlo, keďže túto zmenu podporoval aj liberálny minister školstva.
Pri všetkých politicky výbušnejších témach kresťanské krídlo v OĽaNO prehralo.
Debatu o zákaze nedeľného predaja zabil v koalícii už na začiatku Richard Sulík. Neprešli ani jemnučké pro-life návrhy Anny Záborskej. Pritom sa už v samotnom klube OĽaNO okolo nich rozpútala taká dráma, akoby išlo o nejakú zdrvujúcu konzervatívnu revolúciu. Na ich podporu nedokázal poslancov v parlamente osobne vyzvať ani premiér Heger, hoci pri reforme nemocníc si túto námahu dal. Neskôr sa bránil, že podľa jeho informácií malo byť hlasov pre Záborskej návrh dostatok. Nuž, nebolo.
Ani samotní konzervatívci v OĽaNO sa pri tomto návrhu neodhodlali na razantnejší politický krok. Napríklad tým, že by schválením Záborskej zákona podmienili svoju podporu niektorých z reforiem.
Mimochodom, s podobným scenárom musí Anna Záborská počítať aj pri svojom návrhu na korekciu Lengvarského usmernenia. V klube OĽaNO bude nová dráma, poslankyňa Cigániková bude mať ďalšiu agendu a výsledok je neistý.
Nevypočutý zostal hlas konzervatívnejšej časti OĽaNO aj pri volaní po zmiernení pandemických obmedzení návštev bohoslužieb. A tak sme mali kostoly zatvorené dlhšie ako mnohé ateistickejšie krajiny.
Teraz dostali kresťania v OĽaNO ďalšiu lekciu. Zistili, že nielenže im chýba sila na pretlačenie dôležitej konzervatívnej agendy, ale vo vlastnom hnutí nemajú ani rešpekt. Minister Lengvarský si musel byť dobre vedomý, že konzervatívna časť OĽaNO bude mať s jeho zmenou v oblasti zmeny pohlavia problém. Napriek tomu takýto krok urobil.
Teraz si predstavme, že súčasťou vládnej zostavy by nebolo len nejaké prehliadané názorové krídlo, ale plnohodnotná konzervatívna strana. Minister zdravotníctva by si s veľkou pravdepodobnosťou takúto provokáciu koaličného partnera nikdy nedovolil. Alebo dovolil, ale už by si balil kufre.
V každom prípade koncept presadzovania konzervatívnej agendy pod krídlami názorovo širšieho zoskupenia dostal ďalšiu ranu.