Douglas Murray je známy britský konzervatívny novinár a spisovateľ. V dnešnej verejnej debate je výrazným hlasom, niektoré z jeho kníh (napríklad Zvláštna smrť Európy alebo Šialenstvo davov) boli dokonca preložené do češtiny a slovenčiny, čo pri západných konzervatívnych mysliteľoch nie je vôbec bežné.

Murray je často považovaný za nástupcu filozofa Rogera Scrutona, ktorý ho dokonca menovite spomínal vo svojom poslednom uverejnenom texte a ďakoval mu za obranu v čase, keď britská ľavica na základe nejasných dôkazov dosiahla Scrutonovo vyhodenie z istej vládnej komisie. Niekedy ho takisto označujú za súčasť nejasne definovanej skupiny pomenovanej „intelektuálny dark web“, ktorej členov spája kritický pohľad na súčasný vzostup politiky identít a politickej korektnosti.

V bestselleri Zvláštna smrť Európy, ktorý je preložený do viac ako dvadsiatich jazykov, Murray provokoval svojou základnou tézou – Európa pácha samovraždu, keď umožňuje migráciu množstva ľudí s radikálne odlišnými hodnotami a zároveň sama stráca vieru vo svoje vlastné hodnoty.

V ďalšom bestselleri Šialenstvo davov analyzuje, čo so západnou spoločnosťou robí optika všadeprítomného útlaku. Odmieta „foucaltovský“ pohľad na spoločnosť ako na niečo, čo je založené výlučne na mocenských vzťahoch.

Z doteraz zverejnených ukážok vyňatých z jeho nového diela The War on the West (v českom preklade, ktorý vyjde v septembri, ako Na Západě zuří válka) vyplýva, že v ňom Murray nadviaže na Zvláštnu smrť Európy, a to zodpovedaním otázky, ako presne vyzerá tá strata „viery vo vlastné hodnoty“.

Falošná hra s nulovým súčtom

Murray zmenu západného sebahodnotenia ilustruje na príklade dokumentárnej tvorby britskej stanice BBC. V roku 1969 vyšiel dokumentárny seriál Civilisation, ktorý v trinástich epizódach opísal dejiny Západu.

V roku 2018 sa BBC pokúsila na tento seriál nadviazať seriálom Civilisations (tentoraz v pluráli), ktorý bol výtvorom troch historikov, ktorí si dávali veľký pozor na to, aby Západ príliš nechválili a podľa Murrayho podali nejasnú verziu dejín.

Západná história sa podľa neho v priebehu niekoľkých desaťročí zmenila z niečoho, čo bolo oslavované, na niečo trápne a nakoniec na niečo, za čo sa treba hanbiť.

Vnútorní kritici Západu podľa neho neobjektívne opisujú dejiny Západu ako hru s nulovým súčtom, ktorá je plná „patriarchálneho útlaku, sexizmu, rasizmu, transfóbie, homofóbie, krádeží“ a množstva iných odsúdeniahodných vecí.

Títo kritici podľa neho posudzujú Západ podľa štandardov, ktoré sa veľmi odlišujú od tých, ktorými sú posudzované iné spoločnosti. Dospievame tak k obrazu o dejinách, v ktorých sú spoločnosti iné ako tá západná neschopné konať zlo, a ak ho konajú, dotlačil ich do toho Západ.

Západné dary, na ktoré sa zabudlo

Murray pripomína, že kritici často zabúdajú na to, čo všetko naša spoločnosť svetu vlastne dala. Hodnoty ako práva jednotlivca, sloboda vierovyznania a názorový pluralizmus sú v podstate západnými vynálezmi, podobne ako množstvo vedeckých objavov a systém voľného trhu, ktorý zlepšil materiálnu stránku životov miliárd ľudí. „Kultúra, ktorá stvorila Michelangela, Leonarda, Berniniho a Bacha, je opisovaná, akoby nemala čo ponúknuť,“ tvrdí spisovateľ.

Problém sa podľa neho začína už vo vzdelávacom systéme. „Každý žiak teraz vie o otroctve, no koľkí vedia bez irónie alebo trápnosti opísať veľké dary, ktoré západná tradícia dala svetu?“ pýta sa. Pripomína protesty študentov Stanfordu pred približne tridsiatimi rokmi, ktoré požadovali zrušenie časti vyučovania nazvanej „západná kultúra“. Univerzita im rýchlo vyhovela a ostatné univerzity ju v priebehu nasledujúcich desaťročí nasledovali.

Kritika Západu je podľa Murrayho namieste a nechce sa vrátiť do éry, keď sa „dejiny Západu vyučovali, akoby to bol príbeh číreho dobra“. Kritický pohľad na vlastnú históriu je užitočný, no nemali by sme podľahnúť pokušeniu prejsť od „honby za viditeľnými, hmatateľnými problémami“ ku „honbe za neviditeľnými, nehmatateľnými problémami“ a už vôbec by sme nemali túto honbu prenechať „nečestným ľuďom s extrémnymi odpoveďami“.

Budúcnosť organizovaná ľuďmi, ktorí skresľujú našu minulosť, nebude harmonická. Preto súčasný boj o obraz našich dejín veľmi ovplyvní aj životy ďalších generácií.

Dvojaký kultúrny meter

„Jedným z hlavných problémov je to, že kritici západnej civilizácie oslavujú každú kultúru – až na tú západnú. Všetky pôvodné myšlienky a kultúrne prejavy je [podľa nich] potrebné oslavovať, pokiaľ táto pôvodná kultúra nie je západná,“ píše Murray. Dôkazy existencie takéhoto myslenia sa podľa neho dajú nájsť všade – „od umenia, matematiky a hudby až po záhradkárčenie, šport a jedlo“.

Tento dvojaký meter spôsobuje aj to, že zločiny, ktoré páchajú v súčasnosti iné kultúry, sa často nekritizujú, aj keď podobné skutky, ktoré spáchal Západ v minulosti, boli jednoznačne odsúdené. Murray tvrdí, že aj na základe toho mohol Putin predpokladať, že sa Západ nebude zaujímať o inváziu na Ukrajinu.

Podobne kritici posudzujú rasizmus súčasného Západu. Zatiaľ čo spoločenský stav týkajúci sa tohto problému – vďaka osobnostiam ako Martin Luther King alebo Rosa Parksová – nikdy nebol na Západe lepší, tento posun ľavica považuje za „fatamorgánu“ a problematika rasy sa v západnej spoločnosti už niekoľko desaťročí nepreberala tak intenzívne ako teraz.

„Namiesto farbosleposti sme boli tlačení do prehnaného rasového vedomia. Obraz, ktorý je namaľovaný, je hlboko zdeformovaný,“ píše Murray a pripomína, že ani komunistická Čína nie je za svoje súčasné zločiny ostrakizovaná tak ako Západ za zločiny minulé.

Rasizmus v súčasnosti stále v celej svojej hrôze prežíva v Afrike, na Blízkom východe a na Indickom polostrove a napriek tomu je západniarom každodenne pripomínané, že domovom rasizmu je Západ, a pokiaľ sa tento zločin proti ľudskosti vyskytuje v iných spoločnostiach, je to tak preto, že ho tam zavliekla západná spoločnosť. „Akoby bol celý nezápadný svet tvorený nevinnými ľuďmi z rajskej záhrady,“ poznamenáva Murray.

Zabíjame hus znášajúcu zlaté vajcia

Útok na židovsko-kresťanské základy našej spoločnosti podľa neho v súčasnosti nasledujú útoky na myšlienky osvietenstva a sekularizmu. Nové generácie napríklad nerozumejú dôležitosti slobody myslenia a slova a dokonca aj základy západnej vedeckej metódy sa napádajú ako príklady „západnej arogancie a elitárstva“.

Murray podľa vlastných slov nechce ukončiť debatu o týchto témach, ale pripomína, že sa diskusia stala príliš jednostrannou a ľudia v nej často používajú tvrdenia, ktoré sú nerozvážne alebo skrátka fakticky nepravdivé.

„Zdá sa, že zabíjame hus, ktorá znáša veľmi zlaté vajcia,“ tvrdí Murray.

Celá kniha The War on the West vyjde vo vydavateľstve HarperCollins vo štvrtok 28. apríla a je veľmi pravdepodobné, že podobne ako iné tituly od Murrayho, aj toto dielo spustí verejnú diskusiu. A niet sa čomu diviť.

O Murraym predsa aj francúzsky filozof Bernard-Henri Lévy povedal, že je jedným z najdôležitejších verejných intelektuálov našej doby, bez ohľadu na to, či s ním súhlasíme alebo nie.