Vojna na Ukrajine Putin vraj neodmieta schôdzku so Zelenským, chce však najprv text dohody

Dianie sme sledovali online:

22.22 Najmenej 503 civilistov bolo od začiatku ruskej invázie zabitých v Charkovskej oblasti na východe Ukrajiny. Vo štvrtok o tom informoval tamojší guvernér Oleh Synehubov. TASR informáciu získala z agentúry AFP.

Synehubov na sociálnej sieti Telegram uviedol, že medzi týmito obeťami je 24 detí. "Toto je nevinné civilné obyvateľstvo, neodpustíme im žiadny život!" napísal.

Synehubov tiež oznámil, že ruské sily podnikli 34 raketových a delostreleckých útokov po celom meste Charkov, ktoré si vyžiadali jedného mŕtveho a osem ranených.

Charkov je druhé najväčšie mesto Ukrajiny, ktoré malo pred vojnou malo približne 1,5 milióna obyvateľov. Nachádza sa okolo 40 kilometrov od ruskej hranice.

Je jedným z hlavných cieľov ruských inváznych síl, ktoré ho neustále ostreľujú a bombardujú, pripomína AFP. Dobyť sa im ho však nepodarilo.

20.09 Volodymyr Zelenskyj obvinil európske krajiny, ktoré pokračujú v nákupe ruskej ropy, že zarábajú peniaze na „krvi iných ľudí“. Vyslovil sa tak v rozhovore pre stanicu BBC.

Zelenskyj spomenul konkrétne Nemecko a Maďarsko. Obe krajiny obvinil z blokovania snáh o embargo na dovoz energií z Ruska, čo pre Moskvu tento rok predstavuje až 250 miliárd libier – čo je nárast o viac ako tretinu v porovnaní s minulým rokom.

Medzi predstaviteľmi ukrajinského vedenia narastá frustrácia z Nemecka, ktoré síce podporilo niektoré sankcie proti Rusku, ale zatiaľ odolávalo výzvam na podporu tvrdších krokov pri dovoze ropy.

„Niektorí naši priatelia a partneri chápu, že teraz je iná doba, že to už nie je otázka obchodu a peňazí,“ povedal Zelenskyj. „Je to otázka prežitia,“ uviedol.  

Ukrajinský prezident takisto v interview znova vyzval západné krajiny, aby dodali na Ukrajinu ďalšie zbrane.

„Spojené štáty, Spojené kráľovstvo, niektoré európske krajiny – snažia sa pomôcť a pomáhajú. Ale aj tak to potrebujeme skôr, skôr a rýchlejšie. Kľúčové slovo je teraz,“ dodal. (tasr)

20.06 Ukrajinský parlament podporil uznesenie vyhlasujúce činy ruskej armády na Ukrajine za „genocídu“. Informovala o tom tlačová agentúra AFP.

„Činy spáchané ozbrojenými silami Ruska nie sú len zločinom agresie, ale sledujú cieľ systematickej a postupnej likvidácie ukrajinského ľudu, jeho identity a straty jeho práv na sebaurčenie a nezávislý rozvoj,“ uvádza sa v texte schválenom väčšinou 363 zákonodarcov.

„Toto si vyžaduje okamžité vyhlásenie činov spáchaných ozbrojenými silami Ruska počas poslednej fázy ozbrojenej agresie proti Ukrajine, ktorá sa začala 24. februára 2022, za genocídu ukrajinského ľudu,“ píše sa v online oznámení.

Uznesenie ukrajinského parlamentu tiež žiada, aby boli zahraničným vládam, parlamentom a OSN zaslané výzvy na uznanie vojny Ruska za genocídu.

Krok parlamentu nasledoval po tom, čo americký prezident Joe Biden tento týždeň povedal, že konanie Ruska proti Ukrajincom sa rovná genocíde. Rovnako sa vyjadrili aj kanadský premiér Justin Trudeau a britský premiér Boris Johnson.

Francúzsky prezident Emmanuel Macron, podporený nemeckým kancelárom Olafom Scholzom, odmietol použiť slovo „genocída“ a tento postoj označil ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj za „bolestivý“.

Macron vo štvrtok bránil svoje rozhodnutie nepoužiť spomínané slovo s tým, že obvinenie Ruska z páchania genocídy na Ukrajine by mohlo viesť k rozšíreniu a eskalácii vojny. (tasr)

19.20 Kyjev odmietol tvrdenia Moskvy, že ukrajinské sily podnikli útoky v pohraničnej oblasti medzi oboma štátmi vrátane útoku, ktorý si podľa Ruska vyžiadal najmenej sedem zranených. Informácie priniesla tlačová agentúra AFP.

Rada národnej bezpečnosti a obrany Ukrajiny (RNBO) vo vyhlásení na sociálnych sieťach namiesto toho obvinila Rusko, že inscenuje „teroristické útoky“ na vlastnom území, aby vyvolalo „protiukrajinskú hystériu“ medzi svojimi obyvateľmi.

„Na ruskej hranici došlo k viacerým teroristickým útokom, z ktorých ruské vedenie obviňuje Ukrajinu a jej spravodajské skupiny – podľa neho páchajú sabotážne akcie,“ dodala ukrajinská rada.

Rusko predtým obvinilo Ukrajinu, že vyslala vrtuľníky ostreľovať obec Klimovo v juhoruskej Brianskej oblasti. Obvinenie nasledovalo po oznámení, že pri tamojšom ostreľovaní utrpelo zranenia najmenej sedem ľudí. (tasr)

Čo nové vo vojne Všetko nasvedčuje tomu, že Ukrajina bude čeliť rozsiahlemu manévrovému útoku

Christian Heitmann

Vojenský analytik Matej R. Riško stručne odpovedá na päť aktuálnych otázok.

19.01 Americké ministerstvo obrany predpokladá, že vlajková loď ruskej čiernomorskej flotily, na ktorej došlo v stredu večer k výbuchu, sa nepotopila. Na plavidle s názvom Moskva sa však zrejme doteraz nepodarilo uhasiť oheň. Loď je pravdepodobne stále nad hladinou a plaví sa vo vodách Čierneho mora. 

Hovorca amerického Pentagónu John Kirby vo štvrtok pre CNN povedal, že na ruskej vojnovej lodi „nastala explózia“, avšak USA zatiaľ nevedia povedať, či plavidlo skutočne zasiahla ukrajinská raketa.

Nemenovaný predstaviteľ amerického rezortu obrany pre CNN uviedol, že Washington predpokladá, že Moskva zrejme pokračuje v plavbe smerom na východ.

„Náš predpoklad je, že (Moskva) pôjde do Sevastopola na opravu. Ale to je naozaj všetko, čo môžeme v tejto chvíli povedať. Jediná ďalšia námorná aktivita, ktorá stojí za zmienku, je, že sme si všimli, že ostatné (ruské) lode, ktoré operovali v jej blízkosti, sa presunuli ďalej na juh v dôsledku škôd, ktoré (loď) Moskva utrpela,“ povedal pre CNN.

Ruská armáda tvrdí, že na palube krížnika vybuchla munícia, zatiaľ čo ukrajinskí predstavitelia ešte v stredu večer informovali, že krížnik Moskva bol vážne poškodený pri raketovom útoku ukrajinských síl. Gubernátor ukrajinskej Odeskej oblasti Maksym Marčenko, ktorý o poškodení lode informoval ako prvý, uviedol, že krížnik zasiahli ukrajinské protilodné strely Neptun. (cnn, tasr)

16.14 Vladimir Putin varoval, že ruský plyn nemá v Európe rozumnú alternatívu. Sankcie v tomto smere by podľa neho postihli životnú úroveň Európanov a konkurencieschopnosť. (čtk)

16.11 Rusko sa pokúša zmobilizovať 70 000 ľudí v takzvanej Doneckej ľudovej republike na východe Ukrajiny, uviedla ukrajinská armáda. Odvolal sa na ňu portál britského denníka The Guardian.

Bolo potvrdené, že ruské velenie nariadilo úlohu zmobilizovať 60 000 až 70 000 ľudí na území samozvanej separatistickej DĽR, uviedol generálny štáb ukrajinských ozbrojených síl vo svojej najnovšej raňajšej operačnej správe. Štáb dodal, že čísla stanovené nariadením boli splnené „iba na 20 percent“.

Ruské sily pokračujú v rozširovaní svojich jednotiek neďaleko východnej hranice Ukrajiny a tiež v dopĺňaní streliva, informovali ukrajinskí predstavitelia.

Ukrajinskí vojaci prekazili za posledných 24 hodín osem ruských útokov v Doneckej a Luhanskej oblasti na východe Ukrajiny, píše sa v správe ozbrojených síl. (tasr)

15.40 Dedina Klimovo v ruskej Brianskej oblasti bola vo štvrtok terčom ostreľovania zo strany ukrajinských jednotiek. Oznámil to Alexandr Bogomaz, gubernátor Brianskej oblasti, ktorá hraničí so severnou časťou Ukrajiny. TASR prevzala správu od stanice Sky News, ktorá uvádza, že tieto tvrdenia nedokázala nezávisle overiť.

„Dedina Klimovo sa dnes ocitla pod paľbou ukrajinských ozbrojených síl. V dôsledku ostreľovania boli poškodené dve obytné budovy a medzi obyvateľmi boli obete,“ uviedol Bogomaz na sociálnej sieti Telegram.

Ruské vyšetrovacie úrady následne uviedli, že ukrajinské sily vykonali v Brianskej oblasti najmenej šesť leteckých útokov, pri ktorých utrpelo zranenia najmenej sedem ľudí a šesť domov bolo poškodených.

15.35 Na príkaz Volodymyra Zelenského sa vo štvrtok uskutočnila v poradí štvrtá výmena vojnových zajatcov s Ruskom. Na sociálnej sieti Telegram to uviedla vicepremiérka Iryna Vereščuková. 

„Vymenili sme piatich dôstojníkov a 17 vojakov. Osem civilistov vrátane jednej ženy bolo prepustených. Celkovo sa dnes domov vracia 30 našich občanov,“ napísala Vereščuková.

Ukrajinské ministerstvo obrany už skôr informovalo o návrate dvoch vojenských pilotov, ktorí boli zajatí ruskými silami. Bezprostredne nebolo jasné, či boli títo piloti súčasťou najnovšej výmeny. Rezort informoval len o tom, že muži boli zajatí začiatkom marca v Černihivskej oblasti a že Rusi pilotov prepravili do Kurskej oblasti na západe Ruska, kde ich zadržiavali s ďalšími ôsmimi ukrajinskými vojakmi. Podľa jedného z prepustených pilotov boli počas zajatia vypočúvaní a Rusi im odopreli lekárske ošetrenie.

„Boli sme nútení nakrúcať propagandistické videá. Ak by sme odmietli, pohrozili, že prestanú obväzovať rany našich kamarátov,“ citoval retort obrany pilota. (afp, tasr)

15.31 Francúzsky prezident Emmanuel Macron vyhlásil, že použitie termínu „genocída“ v súvislosti s ruským postupom na Ukrajine by znamenalo slovnú eskaláciu, ktorá by skomplikovala jeho úsilie o nastolenie mieru. Šéf Elyzejského paláca to povedal stanici France Bleu. Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj Macrona vyzval, aby činy ruskej armády na Ukrajine nazval genocídou. Macron to však odmietol, čo Zelenskyj označil za „veľmi zraňujúce“. (čt24)

14.52 Deportované deti čelia v Rusku „hrozbe nezákonnej adopcie“. Ukrajinské ministerstvo zahraničných vecí vyzvalo OSN, aby umožnila návrat ukrajinských detí, ktoré boli „ilegálne deportované“ do Ruska. Podľa ministerstva Rusko „nezákonne a nútene vysídľuje ukrajinské deti, medzi nimi siroty, detí zbavené rodičovskej starostlivosti, ako aj deti, ktorých rodičia zomreli v dôsledku ruskej vojenskej agresie naprieč Ukrajinou“. (the guardian)

14.19 Ruský prezident Vladimir Putin v zásade neodmieta schôdzku s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským.

Povedal to hovorca Kremľa Dmitrij Peskov s tým, že ešte predtým je nutné najprv pripraviť text dohody. „Zatiaľ vám tak niečo nové oznámiť nemôžem,“ dodal podľa ruskej štátnej agentúry TASS. (čt24)

13.26 Rakúsko bude môcť aj naďalej platiť za dodávky zemného plynu z Ruska v eurách.

Uviedol to rakúsky kancelár Karl Nehammer s tým, že ho o tom počas stretnutia tento týždeň ubezpečil ruský prezident Vladimir Putin. 

Moskva koncom marca varovala európske štáty, že budú musieť začať platiť za ruský plyn v rubľoch, ináč budú dodávky suroviny zastavené. Podľa predstaviteľov Európskej únie sa tak Rusko snaží vyhnúť sankciám západných štátov a platby v ruskej mene odmietajú.      

Zdá sa však, že Rusko si pootvorilo dvere k pokračovaniu platieb v eurách. Dekrét, ktorý podpísal Vladimir Putin, stanovuje, že zahraniční odberatelia ruského plynu si musia v štátnej banke Gazprombank, na ktorú sa nevzťahujú tvrdé sankcie ako na iné ruské banky, otvoriť rubľové účty, čo umožní konverziu ich platieb v cudzej mene na ruble. Tento mechanizmus by podľa Rakúska mohol zabezpečiť pokračovanie platieb za plyn eurách. (reuters, tasr)

13.04 Ruské ministerstvo obrany uviedlo, že požiar na krížniku Moskva je pod kontrolou.

Posádka bola podľa Ruska evakuovaná na blízke plavidlá. Prijímajú sa opatrenia na odtiahnutie krížnika do prístavu. 

Ukrajina uviedla, že loď sa začala potápať po zásahu raketou Neptún. Rusko však tvrdí, že krížnik je stále na hladine. 

Podľa ruskej armády na palube krížnika vybuchla munícia, zatiaľ čo ukrajinskí predstavitelia ešte v stredu neskoro večer informovali, že krížnik Moskva bol vážne poškodený pri raketovom útoku ukrajinských síl. (the guardian, tasr)

Čierny deň ruského námorníctva Moskva horí

Christian Heitmann

Podľa ukrajinských zdrojov sa Ukrajine podarilo zasiahnuť Moskvu, vlajkovú loď ruskej Čiernomorskej flotily dvoma raketami Neptun. Moskva sa údajne po zásahu potopila.

11.36 Ak Fínsko a Švédsko vstúpia do NATO, Rusko posilní obranu v Baltskom mori.

Jeden z najbližších spojencov ruského prezidenta Vladimira Putina, Dmitrij Medvedev, varoval Severoatlantickú alianciu, že ak sa jej členmi stanú Fínsko a Švédsko, Moskva podnikne kroky na posilnenie svojich pozemných, námorných a vzdušných síl v Baltskom mori vrátane rozmiestnenia jadrových zbraní.

„O bezjadrovom statuse v Baltskom mori už nemôže byť ani reči – musí byť obnovená rovnováha,“ povedal Medvedev, ktorý je podpredsedom Rady bezpečnosti Ruskej federácie a v rokoch 2008 –2012 zastával post ruského prezidenta.

„Dosiaľ Rusko takéto opatrenia nepodniklo a nemalo to ani v pláne,“ povedal s tým, že Rusko bude musieť na tento vývoj reagovať. (reuters, tasr)

11.06 Jednou z prekážok uzavretia mierovej dohody je názorová nezhoda na tom, koľko štátov bude garantmi bezpečnosti Ukrajiny, hovorí poradca ukrajinského prezidenta Mychajlo Podoľak. 

Ukrajina chce, aby jej bezpečnosť garantovalo čo najviac štátov, zatiaľ čo Moskva s tým nesúhlasí, píše agentúra Reuters. Rusko predtým naznačilo, že jedným z garantov prípadnej mierovej zmluvy by malo byť Bielorusko.

Turecko už viackrát prejavilo záujem byť sprostredkovateľom medzi Kyjevom a Moskvou, pripomína denník The Guardian. (reuters, the guardian, tasr)

10.22 Rusko sa plánuje virtuálne zúčastniť na budúcotýždňovom zasadnutí ministrov financií a guvernérov centrálnych bánk skupiny G20 vo Washingtone, ktoré organizuje Indonézia.

Uviedol to predstaviteľ indonézskeho ministerstva financií Wempi Saputra. Účasť Moskvy na zasadnutí, ktoré sa bude konať 20. apríla, potvrdil ruský minister financií Anton Siluanov, povedal Saputra.

Predstaviteľ indonézskeho ministerstva financií dodal, že Jakarta zvažuje pre diskusiu o dosahoch vojny na Ukrajine na zasadnutie vo Washingtone pozvať aj Kyjev. Americká ministerka financií Janet Yellenová minulý týždeň oznámila, že Spojené štáty sa nebudú zúčastňovať na zasadnutiach skupiny G20, na ktorých bude prítomná Ruská federácia. (reuters, tasr)

9.57 Ukrajina a Rusko rokujú o výmene 169 zajatých príslušníkov ukrajinskej Národnej gardy, ktorí sa nachádzali v areáli bývalej jadrovej elektrárne v Černobyli. 

Časť zajatcov sa podľa informácií ministerstva nachádza v Bielorusku, časť v Rusku. „Boli sme na mieste, kde ich zadržiavali. Je to kobka bez svetla, bez možnosti komunikovať,“ uviedol rezort vnútra.

„Prebiehajú rokovania o ich výmene. Chápeme však, že sa tak pravdepodobne stane až po skončení aktívnej fázy nepriateľských akcií,“ dodalo ministerstvo s tým, že nemá informácie o zdravotnom stave zajatých. (the guardian, tasr)

9.18 Luxusnú superjachtu ruského miliardára Sulejmana Kerimova zhabala polícia na ostrove Fidži ležiacom v Tichom oceáne.

Superjachta Amadea s dĺžkou 106 metrov, ktorá má hodnotu zhruba 325 miliónov dolárov, zakotvila na Fidži v utorok. Na Kerimova, ktorý je považovaný za jedného zo spojencov ruského prezidenta Vladmira Putina, uvalili v súvislosti s ruskou inváziou na Ukrajinu sankcie Spojené štáty, Británia aj Európska únia.

Členov posádky vrátane kapitána vypočúva polícia, uviedli noviny The Fiji Sun. Ako povedal, pre toto periodikum šéf tamojšej polície Sitiveni Qiliho, plavidlo zakotvilo na Fidži ešte pred vybavením colných formalít. (fiji sun, dpa, tasr)

8.57 Na dnešný deň je na Ukrajine dohodnutých deväť humanitárnych koridorov.

Uviedla to ukrajinská vicepremiérka Iryna Vereščuková. (the guardian)

6.44 Viac ako 100 tiel sa našlo v Sumskej oblasti ležiacej na severovýchode Ukrajiny po tom, ako sa odtiaľ stiahli ruskí vojaci.

Oznámil to tamojší gubernátor Dmytro Žyvyckyj, podľa ktorého sa situácia v oblasti stále zhoršuje. 

„Bohužiaľ, tento počet sa každým dňom zvyšuje, pretože sa nachádzajú telá so zviazanými rukami, so stopami po mučení, so strelami do hlavy – to sú hrozné veci,“ povedal v stredu novinárom Žyvyckyj.

Mnoho ľudí je podľa neho stále nezvestných alebo v ruskom zajatí. Okrem toho sa mnoho zranených stále lieči v nemocniciach. Prioritou pre úrady by teraz malo byť obnovenie dodávok plynu, elektriny a vody v regióne, povedal Žyvyckyj. (reuters, tasr)

6.21 Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj povedal, že Rusko by malo navždy opustiť medzinárodné spoločenstvo, ak sa mu nepodarí dosiahnuť mierovú dohodu. 

„Buď sa ruské vedenie naozaj bude snažiť dosiahnuť mier, alebo v dôsledku tejto vojny navždy opustí medzinárodné spoločenstvo,“ vyhlásil Zelenskyj.

Ukrajinský prezident okrem toho hovoril aj o narastajúcom počte ruských útokov na východe a juhu Ukrajiny. „Všetka táto horúčkovitá činnosť okupantov svedčí v prvom rade o ich neistote,“ vyhlásil Zelenskyj.

„Aj napriek značným zásobám sovietskeho vojenského vybavenia a veľkému počtu vojakov... ruské jednotky pochybujú o svojej schopnosti nás zlomiť, zlomiť Ukrajinu. Urobíme všetko pre to, aby boli ich pochybnosti opodstatnené,“ vyhlásil najvyšší ukrajinský predstaviteľ.

 Zelenskyj vo svojom príhovore tiež potvrdil, že v stredu navštívili ukrajinské mesto Buča forenzní experti z Medzinárodného trestného súdu, aby tam vyšetrili možné vojnové zločiny.

„Je neodvratné, aby ruská armáda niesla zodpovednosť za vojnové zločiny. Všetkých ich dotiahneme pred súd a nielen za to, čo sa stalo v Buči,“ uviedol ukrajinský prezident. Ten zároveň vyzval na opatrnosť ľudí vracajúcich sa do svojich domovov v oblastiach, z ktorých sa prednedávnom stiahli ruské vojská. (bbc, the guardian, tasr)

6.02 K poškodeniu vlajkovej lode ruskej čiernomorskej flotily krížnik Moskva prišlo po tom, ako na jej palube vybuchla munícia.

Uviedlo to ruské ministerstvo obrany s tým, že posádku lode sa podarilo evakuovať. „Munícia na krížniku Moskva vybuchla v dôsledku požiaru na vojenskej lodi. Plavidlo je vážne poškodené. Celá posádka bola evakuovaná,“ uviedol ruský rezort s tým, že sa snaží určiť príčinu požiaru.

Ukrajinskí predstavitelia však ešte v stredu neskoro večer informovali, že krížnik Moskva bol vážne poškodený pri raketovom útoku ukrajinských síl. Podľa poradcu ukrajinského prezidenta Olexija Arestovyča vypukol na ruskej vojnovej lodi po útoku požiar.

Ruský krížnik Moskva sa stal známy ihneď na začiatku ruskej vojenskej invázie na Ukrajinu. Je to totiž tá istá loď, ktorú ukrajinskí vojaci strážiaci Hadí ostrov poslali do p*** po tom, ako ich posádka lode vyzvala, aby sa vzdali.

„Bolo potvrdené, že krížnik Moskva išiel dnes presne tam, kam ho poslali naši pohraničníci z Hadieho ostrova!“ vyhlásil gubernátor ukrajinskej Odeskej oblasti Maksym Marčenko, ktorý o poškodení lode informoval ako prvý. Podľa Marčenka krížnik zasiahli ukrajinské protilodné strely Neptun. (bbc, tasr)

 5.43 Časť novej výzbroje, ktorej poslanie na Ukrajinu oznámili v stredu Spojené štáty, si bude vyžadovať výcvik ukrajinských síl.

Novinárom to povedal hovorca Pentagónu John Kirby. „Systémami, ktoré si pravdepodobne budú vyžadovať ďalší výcvik ukrajinských síl, sú napríklad húfnice a... delostrelecké radary – nie veľmi náročný systém na obsluhu, ale ten nemajú Ukrajinci vo svojom inventári,“ vysvetlil Kirby.

Hovorca amerického ministerstva obrany tiež oznámil, že Pentagón sa pokúšal asi pred necelým týždňom skontaktovať s ruským ministrom obrany, ale na ruskej strane nemali záujem o rozhovory. (reuters, tasr)

5.02 Biely dom v súčasnosti zvažuje, či má poslať na návštevu Kyjeva svojho vysokopostaveného predstaviteľa, aby tak Spojené štáty preukázali Ukrajine podporu.

V noci o tom informoval portál Politico, ktorému túto informáciu poskytli nemenovaní americkí predstavitelia.

Medzi kandidátmi, ktorí by mohli Kyjev navštíviť, je i samotný americký prezident Joe Biden či americká viceprezidentka Kamala Harrisová. Oveľa pravdepodobnejšie však je, že na Ukrajinu pocestuje buď americký minister zahraničných vecí Antony Blinken, alebo minister obrany Lloyd Austin, uviedli nemenovaní americkí predstavitelia.

Politico pripomína, že Biden aj Harrisová nedávno navštívili Poľsko – členskú krajinu Severoatlantickej aliancie, ktorá s Ukrajinou susedí.

Ak sa Biely dom rozhodne niekoho poslať do Kyjeva, tak je isté, že o tom nebude z bezpečnostných dôvodov vopred informovať. Návšteva sa nakoniec ani nemusí uskutočniť pre rýchlo meniacu sa situáciu v súvislosti s vojnou na Ukrajine, upozorňujú americkí predstavitelia. (politico, tasr)

4.15 Ruská armáda sa vyhrážala Ukrajine útokom na veliteľské centrá v Kyjeve, ak budú ukrajinské sily aj naďalej útočiť na ciele nachádzajúce sa na ruskom území. .

„Vidíme, ako sa ukrajinskí vojaci snažia vykonávať sabotáže a útoky na ruskom území... Ak toto bude pokračovať, ruské ozbrojené sily napadnú centrá, v ktorých sa prijímajú rozhodnutia, a to vrátane Kyjeva,“ uviedol ruský rezort obrany.

Rusko už viackrát obvinilo Ukrajinu z ostreľovania jeho územia. Koncom marca napríklad Rusko obvinilo Ukrajinu, že útočila bojovými vrtuľníkmi na sklad paliva v ruskom meste Belgorod, ktoré sa nachádza neďaleko ukrajinských hraníc.

Tajomník ukrajinskej Rady národnej bezpečnosti a obrany Olexij Danilov však tvrdenia, že za tento útok je zodpovedná Ukrajina, poprel. (bbc, tasr)

Čo sa dialo v stredu 13. apríla:

Čítajte tiež

Aktualizujeme Zelenskyj obvinil Rusko z používania fosforových bômb

Postoj

V Buči sa doposiaľ našlo 403 tiel, tvrdí starosta mesta. Ukrajinský prezident ponúkol výmenu Medvedčuka za ukrajinských vojnových zajatcov.