Vojna na Ukrajine Zelenskyj obvinil Rusko z používania fosforových bômb

Dianie sledujeme online

20.45 Americký prezident Joe Biden oznámil nový balík vojenskej pomoci Ukrajine za 800 miliónov dolárov vrátane zbraní, munície, obrnených transportérov a vrtuľníkov.

Informácie priniesla tlačová agentúra AFP.

„Tento nový balík pomoci bude obsahovať mnoho vysokoúčinných zbraňových systémov, ktoré sme už aj predtým poskytli, a nové zariadenia prispôsobené rozsiahlejšiemu útoku, ktorý podľa nášho očakávania Rusko spustí na východe Ukrajiny,“ uviedol Biden vo vyhlásení. (tasr)

19.00 Nemecký prezident Frank-Walter Steinmeier by rád navštívil Ukrajinu, ale skutočnosť, že ho tam neprijali, „podráždila“ nemeckého kancelára Olafa Scholza.

Ten to v stredu uviedol pre verejnoprávny rozhlas RBB a dodal, že on sám nemá aktuálne plány na návštevu Kyjeva.

Steinmeier, dlhoročný zástanca zmierenia s Ruskom, v utorok uviedol, že Kyjev si jeho návštevu neželá. Nemenovaný ukrajinský predstaviteľ následne poprel, že by ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj odmietol ponuku Steinmeiera na návštevu. TASR správu prevzala zo servisu tlačovej agentúry AFP.

18.30 Ruská armáda sa pripravuje na rozsiahlu ofenzívu na východe Ukrajiny, ktorá by sa mohla začať zrejme už do desiatich dní, uviedol hovorca francúzskej armády Pascal Lanni, ktorého citovala televízia CNN.

Podľa neho by ruská armáda chcela zatlačiť ukrajinské jednotky až k rieke Dneper, pokiaľ jej to jej vojenské kapacity dovolia. (tasr)

16.37 Rusko bude pokladať vozidlá USA a NATO prevážajúce zbrane cez ukrajinské územie za legitímne vojenské ciele, povedal v rozhovore pre ruskú štátnu tlačovú agentúru TASS námestník ruského ministra zahraničných vecí Sergej Riabkov. Informácie priniesla tlačová agentúra Reuters.

Akékoľvek pokusy Západu spôsobiť vážne škody ruskej armáde alebo jej spojencom separatistom na Ukrajine budú „tvrdo potlačené“, dodal Riabkov.

„Varujeme, že transporty USA a NATO prevážajúce zbrane cez ukrajinské územie budú nami pokladané za legitímne vojenské ciele,“ citovala TASS Riabkovove slová.

„Dávame Američanom a ďalším západniarom na vedomie, že pokusy spomaliť našu špeciálnu operáciu a spôsobiť maximálne škody ruským kontingentom aj útvarom z DĽR a LĽR (samozvanej Doneckej a Luhanskej ľudovej republiky) budú tvrdo potlačené,“ uviedol Riabkov.

15.20 Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj vyzval Európu, aby prijala viac opatrení proti Rusku, a varoval, že „buď zastavíme Rusko, alebo stratíme celú východnú Európu“. Informovala o tom agentúra AFP.

„Ak bude Európa strácať čas, Rusko ho využije na rozšírenie vojnovej zóny do ďalších krajín,“ upozornil Zelenskyj v prejave k poslancom estónskeho parlamentu.

„Pri schvaľovaní nového veľmi dôležitého balíka sankcií voči Ruskej federácii vás vyzývam, aby ste obhajovali potrebu úplného zablokovania všetkých ruských bánk a nielen ich časti. Vyzývam vás, aby ste do sankcií konečne zahrnuli aj ropu,“ dodal s tým, že embargo treba uvaliť na úrovni celej Európskej únie.

Vysvetlil, že sankcie sú jediným nástrojom, ktorý môže prinútiť Ruskú federáciu k mieru. (tasr)

Ponížený Steinmeier Zelenskyj urobil chybu, keď odmietol prijať nemeckého prezidenta v Kyjeve

Martin Hanus

V Berlíne vládne veľké rozčarovanie zo správania ukrajinského prezidenta.

15.07 Telesné pozostatky vyše 1500 zabitých ruských vojakov sa nachádzajú v márniciach v ukrajinskom meste Dnipro. Oznámil to v stredu Mychajlo Lysenko, zástupca starostu tohto mesta, ktoré sa dosiaľ takmer vyhlo útokom ruských síl. 

„V márniciach v Dnipre je viac ako 1500 mŕtvych ruských vojakov, o ktorých nemá nikto záujem,“ povedal Lysenko novinárom.

Vyjadril nádej, že „niektoré z ruských matiek si budú môcť prísť po svojich synov, ktorých celý život vychovávali... Nech sa stalo čokoľvek, ale toto sú niečie deti. Mamy ich vychovávali, mali ich rady, chodili s nimi prvého septembra do školy. My to všetko zorganizujeme, len nech si odvezú telá svojich synov“, pokračoval Lysenko. (tasr)

13.39 Volodymyr Zelenskyj obvinil v stredu Rusko z používania fosforových bômb na Ukrajine. Takéto správanie je „jasným terorom voči civilnému obyvateľstvu“, povedal v prejave k poslancom estónskeho parlamentu, o ktorom informujú agentúra Rueters a spravodajská televízia Sky News.

Reuters upozorňuje, že Zelenského obvinenie týkajúce sa fosforových bômb nie je možné nezávisle overiť.

Zelenskyj ďalej uviedol, že je potrebné nájsť nástroje, ktoré prinútia Rusko, aby prestalo s nútenými deportáciami ľudí z Ukrajiny. Vyslovil sa aj za ďalšie sankcie, ktoré sú podľa neho jediným spôsobom, ako donútiť Rusko, aby súhlasilo s mierom.

Ukrajinský prezident v prejave k estónskym poslancom tiež zopakoval svoju žiadosť, aby Ukrajina získala štatút kandidátskej krajiny EÚ.

Zelenskyj sa v stredu v Kyjeve stretne s prezidentmi pobaltských krajín Litvy, Lotyšska aj Estónska a tiež Poľska, ktorí do ukrajinskej metropoly pricestujú, aby mu prejavili podporu. Ich cestu organizuje poľská strana, ktorá spoločne s Ukrajinou zaisťuje jej logistiku a bezpečnosť. (tasr)

12.09 Ukrajina tvrdí, že prekazila kybernetický útok na jedno zo svojich najväčších energetických zariadení. Podľa ukrajinského úradu pre špeciálnu komunikáciu a informačnú ochranu (CERT-UA) pokus o útok uskutočnila hackerská skupina Sandworm, ktorá má väzby na ruské spravodajské služby.

TASR o tom informuje na základe správy agentúry AFP odvolávajúcej sa na vyjadrenia ukrajinských predstaviteľov, ktoré sa objavili v čase, keď sa Ukrajina pripravuje na očakávanú ofenzívu ruskej armády na východe svojho územia – v oblasti Donbasu.

Cieľ útoku – energetické zariadenie – malo byť zasiahnuté v dvoch vlnách, uviedol CERT-UA v utorkovom vyhlásení, pričom prvý útok sa uskutočnil vo februári a jeho – prekazené – pokračovanie bolo naplánované na 8. apríla.

Hoci škodlivý softvér úspešne prenikol do systému riadenia siete, nemal za následok výpadky elektrickej energie, uviedol na brífingu Viktor Žora, najvyšší predstaviteľ úradu pre reakciu na počítačové hrozby.

Pri útoku bola použitá upravená verzia škodlivého softvéru (malvéru) Industroyer2, spresnil Žora. Dodal, že cieľom útoku bolo zosilniť škody, ktoré na fyzickej energetickej infraštruktúre krajiny spôsobila ruská armáda od začiatku svojej invázie na Ukrajinu.

AFP pripomenula, že kybernetický útok z decembra 2015, pri ktorom bola použitá iná, staršia verzia malvéru Industroyer2 – považovaná za prvú svojho druhu –, spôsobil, že státisíce Ukrajincov zostali bez dodávok elektrickej energie.

Námestník ukrajinského ministra energetiky Farid Safarov na utorkovom brífingu informoval, že vďaka zlepšeniam v oblasti kybernetickej obrany bola Ukrajina pred posledným zo série útokov vopred varovaná. Pripustil však, že systém nie je možné „zabezpečiť na 100 percent“.

V dňoch, ktoré predchádzali ruskej invázii začatej 24. februára, Ukrajina uvádzala, že je vystavená „nepretržitým“ a stupňujúcim sa počítačovým útokom.

Tieto útoky dočasne vyradili z prevádzky niekoľko vládnych webových stránok – vrátane webu vlády, parlamentu, ministerstva zahraničných vecí a bezpečnostnej služby.

10.53 Viac ako tisíc ukrajinských vojakov brániacich obliehané prístavné mesto Mariupol sa vzdalo, uviedlo ruské ministerstvo obrany. Ukrajinská strana však toto tvrdenie popiera.

„V meste Mariupol... 1026 ukrajinských vojakov 36. brigády námornej pechoty dobrovoľne zložilo zbrane a vzdalo sa,“ uviedol ruský rezort vo vyhlásení. Rovnakú informáciu šíril v stredu na aplikácii Telegram aj čečenský vodca Ramzan Kadyrov, ktorého vojaci bojujú po boku ruských síl, informuje televízia Sky News.

Ruské televízne stanice odvysielali zábery, ktoré údajne zachytávajú, ako sa ukrajinskí vojaci vzdávajú. Podľa ruského rezortu obrany je medzi zajatými 162 dôstojníkov a 47 žien. Viac ako 100 príslušníkov 36. brigády je vraj zranených.      

Nemenovaný dôstojník 36. brigády námornej pechoty však tvrdí, že jeho jednotka sa nevzdala. Naopak, podarilo sa jej prebiť sa cez ruských vojakov a spojiť sa s práporom Azov, ktorý je súčasťou ukrajinskej Národnej gardy. Túto informáciu priniesol server Novinky.cz s odvolaním sa na denník Ukrajinska pravda.

Hovorca ukrajinského ministerstva obrany oslovený agentúrou Reuters povedal, že v tejto chvíli nemá žiadne informácie o kapitulácii 1026 ukrajinských vojakov v Mariupole. (tasr)

09.48 Reportéri televízie BBC objavili dôkazy o tom, že pri minulotýždňovom útoku na železničnú stanicu vo východoukrajinskom meste Kramatorsk bola použitá kazetová bojová hlavica, ktorá znásobila jeho ničivý účinok. 

Podľa ukrajinských úradov stanicu zasiahla ruská raketa, ktorá usmrtila najmenej 57 ľudí a zranila ďalších 109. Kremeľ zodpovednosť za útok – ako obvykle v podobných prípadoch – popiera. Tvrdí, že kramatorskú stanicu plnú ľudí zasiahla strela vypálená ukrajinskými silami.  

Stanicu v Kramatorsku zasiahla raketa v čase, keď tam tisíce ukrajinských civilistov, prevažne žien a detí, čakali na evakuáciu do relatívneho bezpečia na západe krajiny. Priamo na mieste sa našli zvyšky balistickej strely krátkeho doletu Točka-U, ktorá bola vyvinutá v niekdajšom Sovietskom zväze.

BBC v stredu informovala, že miesto útoku v Kramatorsku navštívili jej reportéri, ktorí tam objavili jednoznačné znaky použitia kazetovej bojovej hlavice. Tím BBC svoje zistenia doložil aj fotografickým materiálom, na ktorom sú podľa neho viditeľné charakteristické znaky rozptýlenia kazetovej munície.

Munícia tohto druhu obsahuje väčšie množstvo menších bômb znásobujúcich ničivý účinok útoku, ktorých fragmenty sú rozptýlené v širšom okolí.

Podľa BBC je raketa Točka-U schopná niesť bojovú hlavicu obsahujúcu až 50 menších bômb. O možnom použití kazetovej munície v Kramatorsku hovorili už viacerí vojenskí experti.

Sidharth Kaushal, expert na rakety z britského kráľovského inštitútu RUSI, uviedol, že nálezy z miesta dopadu rakety svedčia o nasadení submunície, ako je napríklad 9N24. Je to kazetová munícia z čias Sovietskeho zväzu, ktorú môže niesť strela Točka.

Podľa BBC existujú dôkazy o tom, že Rusko počas vojny na Ukrajine opakovane použilo rakety Točka, napríklad v Doneckej alebo Luhanskej oblasti. To však Kremeľ popiera a tvrdí, že ruské sily rakety Točka nepoužívajú, sú však v arzenáli ukrajinskej armády. (tasr)

09.34 Od začiatku ruskej invázie na Ukrajinu bolo zabitých 191 detí a 349 ďalších utrpelo zranenia. V stredu o tom na platforme Telegram informovala ukrajinská prokuratúra s tým, že nejde o konečné počty, keďže zatiaľ nie sú k dispozícii údaje z oblastí, kde prebiehajú boje, ani z dočasne okupovaných a oslobodených oblastí.

Generálna prokuratúra uviedla, že v posledných dňoch prišlo o život počas ostreľovania na severovýchode a juhu Ukrajiny niekoľko detí. V Boroďanke severozápadne od hlavného mesta Kyjev sa našlo zhorené telo 16-ročného dievčaťa a v obci Korolivka na západe krajiny objavili zase obhorené telo desaťročného chlapca, priblížila prokuratúra vo vyhlásení.

Deti vo veku 12 rokov a 1,5 roka sú tiež medzi obeťami pondelkového ostreľovania civilnej infraštruktúry v meste Charkov na ukrajinskom severovýchode. Vážne zranenia utrpelo jedno 15-ročné dievča v Chersonskej oblasti, kde došlo k útoku na obytnú budovu.

Najvyšší počet usmrtených a zranených detí evidujú v Doneckej oblasti (113), ďalej v oblastiach Kyjevskej (102), Charkovskej (79), Černihivskej (54), Mykolajivskej (40), Chersonskej (38), Luhanskej (36), Záporožskej (23), Sumskej (16) a Žytomyrskej (15), ako aj v samotnej metropole Kyjev (16).

Podľa prokuratúry bolo na Ukrajine počas bombardovania a ostreľovania ruskými silami poškodených 957 vzdelávacích inštitúcií, pričom 88 z nich bolo úplne zničených.

Úrad vysokej komisárky OSN pre ľudské práva eviduje dosiaľ na Ukrajine 1892 zabitých civilistov a 2558 zranených. (cnn, tasr)

09.29 Spojené štáty pošlú Ukrajine brániacej sa pred ruskou agresiou ďalšiu dodávku zbraní, tentoraz v hodnote 750 miliónov dolárov. Informovala o tom televízia NBC News s odvolaním sa na nemenovaných vládnych predstaviteľov.

Zásielka špecificky zameraná na pomoc ukrajinským silám v regióne Donbasu má byť schválená tento týždeň, podľa agentúry Reuters by sa tak mohlo stať už v priebehu stredy. Nemenovaný americký predstaviteľ pre Reuters uviedol, že novú zásielku zbraní Spojené štáty ešte finalizujú a jej súčasťou pravdepodobne bude ťažké delostrelectvo vrátane húfnic.      

Podľa zdrojov NBC by mal balík vojenskej pomoci zahŕňať aj bezposádkové člny a vrtuľníky Mi-17. Zvažuje sa aj zaslanie protilodných striel krátkeho doletu.

„Chceme, aby Rusko prehralo vojnu,“ povedal nemenovaný predstaviteľ administratívy prezidenta Joea Bidena.

Keďže pôjde o zbrane z existujúcich amerických zásob, Biden na ich presun nebude potrebovať súhlas členov Kongresu. (tasr)

09.26 V meste Mariupol stále čaká na evakuáciu viac ako 100-tisíc ľudí, uviedol miestny starosta Vadym Bojčenko. Ukrajinská vicepremiérka Iryna Vereščuková však medzičasom avizovala, že v priebehu stredy nebudú otvorené nijaké humanitárne koridory. 

Ruské vojská totiž porušujú dohodnuté prímerie a blokujú evakuačné autobusy, uviedla Vereščuková prostredníctvom aplikácie Telegram s tým, že ukrajinské úrady pracujú na tom, aby boli humanitárne koridory čo najskôr opäť otvorené.

Z ukrajinských miest bolo podľa Vereščukovej cez humanitárne koridory počas pondelka evakuovaných 4354 ľudí. V pondelok sa zároveň objavili nepotvrdené správy, podľa ktorých boli v obkľúčenom prístavnom meste Mariupol na juhu Ukrajiny použité chemické zbrane. (the guardian, tasr)

08.58 Vyše 720 ľudí bolo dovedna zabitých v Buči a na ďalších predmestiach ukrajinskej metropoly Kyjev, z ktorých sa nedávno stiahli ruskí vojaci. Viac ako ďalších 200 osôb je tam považovaných za nezvestných. Uviedlo to ukrajinské ministerstvo vnútra, informuje agentúra AP.

Len v samotnej Buči dosiaľ objavili 403 tiel, povedal ešte v utorok tamojší starosta Anatolij Fedoruk. Počet obetí pritom môže podľa jeho slov ešte narásť, keďže mesto stále prehľadávajú. Ľudí, ktorí z Buče odišli, zároveň starosta na tlačovej konferencii upozornil, že je ešte príliš skoro na to, aby sa vrátili domov.

Ukrajinská generálna prokuratúra zároveň v utorok informovala, že preveruje, čo sa stalo v okrese Brovary v Kyjevskej oblasti, ležiacom severovýchodne od hlavného mesta. V dedine Ševčenkove tam počas obhliadky súkromnej rezidencie objavili v pivnici telá šiestich civilistov so strelnými ranami. Zodpovednosť za ich zastrelenie pripísala prokuratúra ruským vojakom.

07.47 Poľský prezident Andrzej Duda je spolu s náprotivkami z pobaltských štátov na ceste do Kyjeva, kde sa hlavy štátov stretnú s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským. (čt24)

06.40 Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj uviedol, že nemôže s určitosťou potvrdiť, či v obliehanom ukrajinskom prístavnom meste Mariupol boli použité chemické zbrane. Informovala o tom spravodajská stanica CNN.

„Venujeme veľkú pozornosť včerajším správam o použití munície s jedovatou látkou proti obrancom mesta v Mariupole. Zatiaľ nie je možné vyvodiť stopercentné závery, o akú látku išlo,“ uviedol ukrajinský prezident v utorkovom videoposolstve.

„Je jasné, že nie je možné vykonať plnohodnotné vyšetrovanie a celkovú analýzu v blokovanom meste,“ dodal. Zelenskyj zároveň upozornil ostatných lídrov, aby brali do úvahy možnosť, že chemické zbrane môžu byť ruskou armádou použité.

„Reagujte preventívne. Pretože po použití zbraní hromadného ničenia už žiadna reakcia nič nezmení. A bude to vyzerať len ako poníženie demokratického sveta,“ uviedol ukrajinský prezident.

V pondelok sa objavili nepotvrdené správy, podľa ktorých boli v obkľúčenom prístavnom meste Mariupol na juhu Ukrajiny použité chemické zbrane. Ukrajinská špeciálna jednotka Azov, ktorá v častiach zničeného mesta stále vzdoruje ruským útokom, na platforme Telegram napísala, že ruská armáda zhodila z dronu na Mariupol jedovatú látku neznámeho pôvodu. Verejnoprávna ukrajinská televízia Suspilne uviedla, že správa nebola potvrdená oficiálnymi orgánmi.

CNN pripomína, že doposiaľ nedokázala nezávisle overiť, či v Mariupole došlo k nejakému druhu chemického útoku. Reportéri CNN zatiaľ takéto dôkazy na mieste nespozorovali a nemali k dispozícii ani fotografický materiál na to, aby mohli tvrdenia o možnom chemickom útoku overiť. (tasr)

Zelenskyj sa vysmial slovám Putina o dobrom priebehu invázie

TASR

„Ako mohol vzniknúť plán, ktorý počíta so smrťou desiatok tisíc ich vlastných vojakov za niečo viac než mesiac trvania vojny? Kto by mohol schváliť takýto plán?" spýtal sa ukrajinský prezident vo videoprejave.

06.11 Americký prezident Joe Biden vyhlásil, že vojna, ktorú vedie Rusko na Ukrajine, sa rovná „genocíde“ a ruský prezident Vladimir Putin sa pokúša „vymazať čo i len myšlienku byť Ukrajincom“. 

Biden tak potvrdil, svoje predchádzajúce vyjadrenia, podľa ktorých sa ruský prezident voči Ukrajine dopúšťa genocídy.

„Áno, nazval som to genocídou,“ povedal reportérom krátko pred nástupom na palubu lietadla Air Force One, ktorým sa z amerického štátu Iowa vrátil do Washingtonu.

„Je to čoraz jasnejšie, že Putin sa pokúša vymazať čo i len myšlienku byť Ukrajincom,“ dodal.

Ako ďalej podotkol, bude na právnikoch, aby rozhodli, či počínanie Ruska na Ukrajine splnilo medzinárodný štandard pre genocídu, „mne sa to však tak určite zdá“.

„Doslova prichádzajú ďalšie dôkazy o hrozných veciach, ktoré spravili Rusi na Ukrajine, a dozvieme sa viac a viac o devastácii; nechajme právnikov, aby na medzinárodnej úrovni rozhodli, či sa to tak kvalifikuje,“ uviedol ďalej Biden, ktorý krátko predtým počas svojho prejavu o cenách pohonných hmôt v Iowe naznačil, že sa Putin na Ukrajine dopúšťa genocídy, podrobnosti však vtedy neuviedol.

Bidenove vyjadrenia na sociálnej sieti Twitter ocenil aj ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj, informuje stanica BBC. „Pravdivé slová... Nazvať veci ich pravými menami je nevyhnutné, aby sme sa vzopreli zlu,“ napísal.

Prezident USA predtým v súvislosti s krokmi Ruska na Ukrajine hovoril o „vojnových zločinoch“, pripomína AFP.

Bývalí americkí lídri sa často vyhýbali oficiálnemu označeniu smrtiacich kampaní, ako je napríklad ruská vojna na Ukrajine, za genocídu, pre záväzok vyplývajúci z medzinárodného dohovoru o genocíde, podotýka AFP. Ten vyžaduje, aby signatárske krajiny zasiahli, v prípade, že je genocída oficiálne identifikovaná.

Tento záväzok sa tiež považoval za dôvod, ktorý exprezidentovi Billovi Clintonovi bránil vyhlásiť za genocídu napríklad vyvraždenie 800 000 etnických Tutsiov v Rwande v roku 1994. (ap, afp, tasr)

05.23 Výmenu zadržaného proruského oligarchu Viktora Medvedčuka za Ukrajincov zajatých Ruskom ponúkol ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj. 

Medvedčuka zatkli v utorok v Kyjeve po tom, čo utiekol z domáceho väzenia. „Navrhujem Ruskej federácii vymeniť tohto vášho chlapíka za našich chlapcov a dievčatá, čo sú teraz v ruskom zajatí,“ povedal Zelenskyj vo videu zverejnenom na sociálnej sieti Telegram.

Ukrajinské úrady v utorok oznámili, že zadržali prominentného prokremeľského oligarchu, ktorý po začatí ruskej vojenskej ofenzívy na Ukrajine ušiel z domáceho väzenia.

Zelenskyj zverejnil na internete aj fotografiu, na ktorej bolo vidieť rozstrapateného Medvedčuka s putami na rukách, oblečeného v uniforme ukrajinskej armády.

„Špeciálnu operáciu vykonala SBU. Výborne! Podrobnosti zverejníme neskôr,“ napísal Zelenskyj.

Medvedčuk je lídrom najväčšej ukrajinskej opozičnej strany s názvom Opozičná platforma – Za život. Jej činnosť bola úradmi pozastavená pre jej väzby na Rusko. Sám Medvedčuk bol od mája minulého roka v domácom väzení. Bol obvinený z prevodu licencií na ťažbu ropy a zemného plynu z jedného z polí na Kryme, ktorý Rusko anektovalo v roku 2014, na ruské orgány, ako aj z údajného zverejnenia utajených informácií o rozmiestnení ukrajinských vojenských jednotiek. Tri dni po tom, ako Rusko 24. februára napadlo Ukrajinu, však utiekol a zdržiaval sa na neznámom mieste.

Viktor Medvedčuk je považovaný za najvplyvnejšieho proruského politika a jedného z najbohatších ľudí na Ukrajine. V médiách získal prezývku „Putinov kmotor“, pretože ruský prezident Vladimir Putin je krstným otcom jeho najmladšej dcéry Darje. (tasr)

05.12 Starosta ukrajinského mesta Buča Anatolij Fedorčuk oznámil, že tamojšie úrady doposiaľ v meste objavili 403 tiel osôb, o ktorých sa predpokladá, že ich zabili ruskí vojaci v čase ich okupácie oblasti v okolí metropoly Kyjev.

Starosta na tlačovej konferencii tiež varoval obyvateľov, ktorí mesto opustili, že je ešte príliš skoro na to, aby sa vrátili domov po tom, čo sa z oblasti stiahli ruskí vojaci.

Agentúra Reuters upozornila, že nedokázala údaj o počte obetí, ktorý poskytol Fedorčuk, nezávisle overiť. Reportéri agentúry videli v Buči pozostatky piatich ľudí, ktorí mali strelné poranenia hlavy, nedokázali však nezávisle určiť, kto bol za ich smrť zodpovedný.

Po tom, čo sa ruská armáda stiahla z ukrajinského mesta Buča severovýchodne od Kyjeva, sa tam našlo údajne až niekoľko stoviek tiel zabitých civilistov. Niektoré telá boli spálené alebo pochované v masových hroboch. Ukrajina zo zabíjania civilistov v Buči viní Rusko. Moskva však odmieta, že by na Ukrajine útočila na civilné ciele, a tvrdí, že zábery z Buče boli zinscenované s cieľom mariť mierové rokovania. 

Čo sa udialo v utorok 12. apríla:

Vojna na Ukrajine Mierové rokovania sú na mŕtvom bode. Svoje ciele dosiahneme, vyhlásil Putin

Postoj

Vladimir Putin sa stretol s Alexandrom Lukašenkom na ruskom Ďalekom východe. Ide o prvú Putinovu cestu mimo Moskvy od začiatku ruskej invázie na Ukrajinu.