Vojna na Ukrajine Rusko plánuje vojensky obsadiť celý Donbas, varuje šéf NATO Stoltenberg

Dianie sme sledovali online:

23.45 Britský premiér Boris Johnson sa prihovoril obyvateľom Ruska a vyzval ich, aby šírili správy o „zverstvách“ páchaných ich vojenskými silami na Ukrajine. Ak by totiž Rusi poznali pravdu, vojnu by nepodporovali, tvrdí šéf Downing Street.

Johnson vyzval i samotné ruské jednotky, aby zdieľali správy o tom, čo sa deje na Ukrajine. „Zverstvá páchané ruskými vojakmi v Buči, Irpini a inde na Ukrajine vydesili celý svet... Tieto správy sú také šokujúce, také strašné, že niet divu, že vaša vláda sa ich snaží  pred vami zamlčať... Váš prezident (Vladimir Putin) vie, že ak by ste mohli vidieť, čo sa deje, nepodporovali by ste jeho vojnu,“ povedal predseda britskej vlády. „Rusi si zaslúžia pravdu, zaslúžite si fakty,“ dodal.

Rusov vyzval, aby využívali internetové spojenie cez Virtuálnu privátnu sieť (VPN) a získali tak prístup k nezávislým informáciám o prebiehajúcej ofenzíve na Ukrajine. „A ak zistíte pravdu, šírte ju,“ zdôraznil s tým, že voči tým, čo majú túto vojnu na svedomí, bude vyvodená zodpovednosť. Johnson po rusky dodal: „Váš prezident je obvinený z páchania vojnových zločinov. Ja však nemôžem veriť tomu, že koná vo vašom mene.“

Agentúra AFP pripomína, že Kremeľ prísne kontroluje informácie zverejňované o invázii na Ukrajinu. Na zoznam tzv. zahraničných agentov bolo navyše zaradených už množstvo novinárov a neziskových organizácií a početné nezávislé médiá v krajine boli zablokované.

Po tom, čo Moskva spustila „špeciálnu vojenskú operáciu“ na Ukrajine, upozornila Ruská Federálna služba pre dozor v oblasti telekomunikácií, informačných technológií a masmédií (Roskomnadzor) ruské média na to, že zverejňujú „nepresné informácie“. Nariadila im, aby odstránili správy, ktoré vojenskú operáciu Ruska na Ukrajine označujú za „napadnutie, inváziu alebo vyhlásenie vojny“ s tým, že v opačnom prípade im hrozí zablokovanie a pokuta.

Rusko prijalo aj nový zákon, podľa ktorého môže za šírenie dezinformácií hroziť až 15 rokov väzenia. (tasr)

22.51 Navaľnyj vyzval uvaliť sankcie na ruských novinárov šíriacich propagandu. Kritizoval spôsob, akým ruské federálne televízie informujú o násilí spáchanom na civilistoch v ukrajinskom meste Buča. Informovalo o tom ruské vysielanie britskej stanice BBC. (tasr)

22.40 Vojna na Ukrajine je podľa generálneho tajomníka OSN Antónia Guterresa dosiaľ jednou z najväčších výziev pre medzinárodný poriadok a mier vo svete. Súvisí to s charakterom ruskej invázie, jej intenzitou a tiež dôsledkami.

„Vojna na Ukrajine sa musí skončiť - a to okamžite,“ vyzval Guterres. „Táto vojna viedla k nezmyselným stratám na životoch, masívnej devastácii miest a k zničeniu civilnej infraštruktúry,“ povedal. „Potrebujeme seriózne mierové rokovania založené na princípoch Charty OSN,“ vyzval.

„Nikdy nezabudnem na hrôzostrašné zábery zabitých civilistov v Buči. Okamžite som vyzval na nezávislé vyšetrenie s cieľom zaistiť účinné vyvodenie zodpovednosti,“ povedal šéf OSN. (tasr)

António Guterres na zasadnutí Bezpečnostnej rady OSN. Foto - TASR/AP

22.14 Lavrov obvinil Západ zo snahy zmariť rokovania medzi Ruskom a Ukrajinou tým, že podnecuje „hystériu“ v súvislosti s násilnosťami spáchanými na civilistoch v ukrajinskom meste Buča.

Podľa Kyjeva a Západu existujú dôkazy, že Rusko sa v tomto meste v Kyjevskej oblasti dopustilo vojnových zločinov. Moskva tieto obvinenia popiera, pričom ich označila za „obludný falzifikát“, napísala agentúra AFP, ktorá Lavrovove výroky prevzala zo správy ruskej agentúry RIA Novosti.

Podľa ruského ministra zhraničia sa v súvislosti s Bučou „vynára otázka, na aký účel slúži táto očividne nepravdivá provokácia“. Rusko má všetky dôvody domnievať sa, že cieľom je odvrátiť pozornosť od vyjednávacieho procesu. Po zverejnení fotografií a videí z Buče sa ukrajinskí vyjednávači dokonca „pokúsili úplne prerušiť proces vyjednávania“, konštatoval Lavrov.

Apeloval na „tých, ktorí vedú kroky Kyjeva - a my vieme, kto sú -, aby si uvedomili svoju zodpovednosť za bezpečnosť v Európe, za budúcnosť svetového poriadku a v praxi zabezpečili, že sa dodržiavajú princípy Charty OSN“.

Žiadal tiež, aby bol do Kyjeva vyslaný jednoznačný signál, nech „sa nepúšťa do sabotáže“. V opačnom prípade podľa Lavrova hrozí, že sa zopakuje osud minských dohôd, ktoré boli uzavreté v roku 2015 v záujme urovnania situácie v Donbase na východe Ukrajiny. (tasr)

22.00 Zelenskyj prirovnal v utorok v prejave k poslancom španielskeho parlamentu ničivý útok Ruska na jeho krajinu k bombardovaniu baskického mesta Guernica nacistami v roku 1937. Vyzval zároveň na obchodný bojkot Ruska. 

Zelenskyj v španielskom parlamente Spomenul tragédiu mesta Guernica a vyzval na obchodný bojkot Ruska

TASR

21.28 Ruská raketa zasiahla v pondelok v obliehanom ukrajinskom prístave v Mariupole obchodnú loď, ktorá sa plavila pod vlajkou štátu Dominika. Oznámil to zástupca predsedu námornej správy Ukrajiny Viktor Vyšnov. „Loď zhorela a všetkých 12 členov posádky bolo evakuovaných na inú loď. Jeden z členov posádky potreboval lekársku pomoc, ktorá mu aj bola poskytnutá,“ uviedol a dodal, že nevie, či zasiahnuté plavidlo nieslo nejaký náklad.

Britská bezpečnostná spoločnosť Ambrey Intelligence informovala, že loď, ktorá sa plavila pod vlajkou štátu Dominika, dorazila do prístavu v Mariupole 23. februára. Ukrajinské vody nemohlo plavidlo opustiť pre uzavretie prístavu. Ukrajina tvrdí, že sa v súčasnosti pripravuje na posilnenú ruskú ofenzívu na východe Ukrajiny, kde sú hlavnými cieľmi mestá Mariupol a Charkov. Od začiatku ruskej invázie na Ukrajinu zasiahli ruské rakety v Čiernom mori tri lode, ktoré sa plavili pod panamskou vlajkou, tureckú loď pri Odese, japonské nákladné plavidlo Namura Queen a tiež chemický tanker Millennial Spirit, ktorý sa plavil pod moldavskou vlajkou. (tasr)

20.55 Vraždenie ukrajinských civilistov v meste Buča bolo súčasťou cielenej ruskej kampane zameranej na „zabíjanie, mučenie, znásilňovanie a páchanie zverstiev“. V utorok to pred odchodom do Bruselu na stretnutie ministrov zahraničných vecí krajín NATO a skupiny G7 uviedol americký minister Antony Blinken. (tasr)

19.45 Izrael po prvý raz obvinil Rusko z „vojnových zločinov“ na Ukrajine. „Zábery a svedectvá z Ukrajiny sú hrozné. Ruské sily spáchali vojnové zločiny voči bezbrannej civilnej populácii. Tieto vojnové zločiny dôrazne odsudzujem,“ uviedol izraelský minister zahraničných vecí Jair Lapid.

Už predtým v utorok odsúdil izraelský premiér Naftali Bennett na tlačovej konferencii zabíjanie civilistov v ukrajinskom meste Buča, vyhol sa však tomu, aby zodpovednosť za tieto činy pripísal ruským vojenským silám.

„Strašné scény z Buče nás šokovali a odsudzujeme ich. Utrpenie ukrajinských občanov je obrovské a robíme všetko, čo je v našich silách, aby sme poskytli pomoc,“ povedal Bennett, ktorého citovala agentúra Reuters.

Bennett zdôvodnil doterajší postoj Izraela, ktorý nebol na rozdiel od mnohých krajín Západu voči Rusku otvorene kritický, úsilím jeho krajiny byť sprostredkovateľom, čo sa týka dosiahnutia mieru medzi Moskvou a Kyjevom. Izrael si chce navyše zachovať otvorené komunikačné kanály k ruskej armáde v Sýrii, aby mohol uskutočňovať útoky na proiránske ciele.

Reuters si však všíma, že vraždenie civilistov v Buči vyvolalo rozpory v Bennettovom vládnom kabinete zloženom z politických strán rôznorodého spektra. Jeden z liberálnych ministrov označil zabíjanie ľudí v Buči za ruský vojnový zločin, zatiaľ čo ďalší pravicovo orientovaný člen vlády tvrdí, že pozornosť by sa mala venovať aj ruským protiobvineniam voči Ukrajine.

Fotografie z Buče ležiacej neďaleko Kyjeva, kde sa po odchode ruských vojakov našlo na uliciach množstvo mŕtvych civilistov, pričom niektorí z nich boli spútaní, vyvolávajú už od víkendu celosvetové pobúrenie. Ukrajina tvrdí, že ruskí vojaci sa dopustili genocídy. Moskva akúkoľvek zodpovednosť za tieto činy odmietla a obviňuje Kyjev, že zábery dokumentujúce údajné vojnové zločiny zinscenoval. (guardian, tasr)

19.22 Českí poslanci označili masaker v Buči za vojnový zločin. Odsúdili brutálny postup ruských vojsk. Za uznesenie hlasovalo všetkých 153 prítomných poslancov dolnej komory českého parlamentu. V dokumente sa zároveň uvádza, že Česko by sa malo zapojiť do príprav na ustanovenie medzinárodného súdneho tribunálu pre stíhanie páchateľov všetkých zločinov spáchaných na Ukrajine zo strany Ruskej federácie.

Minister zahraničných vecí ČR Jan Lipavský na utorkovej schôdzi poznamenal, že ruskí vojaci sa zverstiev dopustili nielen v Buči, ale páchajú ich aj v iných mestách, napríklad v Mariupole. „Rusko na Ukrajine systematicky pácha vojnové zločiny. Vidieť, že jasným zámerom bolo pozabíjať čo najviac civilistov,“ povedal.

Podpredseda Poslaneckej snemovne Jan Bartošek na margo zabíjania civilistov v Buči vyhlásil: „Mali sme možnosť vidieť fotky zavraždených civilistov, nevinných žien, mužov a detí, ktoré sa dajú prirovnať k Srebrenici či k postupu jednotiek SS počas druhej svetovej vojny.“

„Štáty strednej Európy v tejto kríze ukazujú morálnu cestu ostatným partnerom v EÚ a NATO. Je to signál pre našich partnerov, že naše pozície sú pevné a proti Rusku je nutné byť nekompromisným,“ zdôraznil.

Bartošek uviedol aj to, že sankcie voči Moskve by mali byť ešte prísnejšie. Myslí si napríklad, že všetky ruské banky by mali byť odpojené od medzinárodného bankového systému SWIFT. Apeloval tiež na vylúčenie Ruska zo všetkých medzinárodných organizácií a na dôslednejší boj proti ruskej propagande a dezinformáciám. Poslanci zároveň vyzvali vládu ČR, aby pracovala na odklonení sa od ruského plynu a ropy. (tasr)

18.08 Zelenskyj na pôde Bezpečnostnej rady OSN vyzval na okamžité vyvodenie zodpovednosti za ruské vojnové zločiny páchané počas invázie Moskvy na Ukrajinu. Apeloval tiež na to, aby bolo Rusko vylúčené z bezpečnostnej rady.

Ukrajinský prezident vyzval 15-člennú radu, aby „vylúčila Rusko, ktoré je agresorom a príčinou vojny“, aby na pôde tejto organizácie „nemohlo blokovať rozhodnutia týkajúce sa svojej vlastnej agresie, svojej vlastnej vojny“. To, že Rusko má ako stály člen BR OSN právo veta, podľa neho podkopáva globálnu bezpečnosť. „Systém OSN musí okamžite prejsť reformou, aby právo veta nebolo právom na zomieranie,“ apeloval.

Dodal, že ak sa nič také nestane, OSN sa už môže „jednoducho zatvoriť“. „Dámy a páni, ste na to (jej rozpustenie) pripravení? Pominuli časy medzinárodného práva? Ak na to odpoviete nie, potom musíte konať okamžite,“ povedal.

„Kde je bezpečnosť, ktorú má BR OSN zaisťovať? Kde je mier? Kde sú garancie, ktoré má OSN zabezpečovať?“ spýtal sa Zelenskyj podľa stanice BBC. „Vyvodenie zodpovednosti je nevyhnutnosťou,“ zdôraznil, pričom konanie ruských vojakov na Ukrajine prirovnal k „teroristom z Dáišu“.

Zelenskyj uviedol, že k BR OSN sa prihovára v mene obetí ruskej vojny na Ukrajine. „Niektorí z nich boli zastrelení na ulici, iných hodili do studní, kde zomreli... Boli zabití vo svojich bytoch, domoch či granátmi. Civilistov rozdrvili tanky, keď sedeli vo svojich autách uprostred cesty, a to len pre potešenie (ruských vojakov),“ povedal Zelenskyj. „Ženy boli znásilnené a zabité pred vlastnými deťmi,“ dodal.

Prezident opísal to, čo videl v pondelok počas návštevy Buče. „Neexistuje jediný zločin, aký by (ruské sily) nespáchali. Ruská armáda vyhľadávala a úmyselne zabíjala každého, kto slúžil našej krajine,“ povedal. Dodal tiež, že „státisíce“ Ukrajincov boli deportované do Ruska. (tasr)

17.30 Zo Slovinska vyhostia 33 ruských diplomatov. Na ruskom veľvyslanectve v Ľubľane tak ostane iba toľko diplomatov, koľko ich má Slovinsko v Moskve. Oznámilo to slovinské ministerstvo zahraničných vecí. (tasr)

17.26 Rusko očakáva, že vďaka vysokým cenám ropy zaznamená v apríli z predaja energií dodatočné príjmy na úrovni takmer 10 miliárd dolárov. 

Západné štáty uvalili na Rusko po útoku na Ukrajinu rozsiahle sankcie, ktoré zasiahli prakticky všetky sektory vrátane finančného. Na dodávky ropy a plynu však zatiaľ Európska únia sankcie neuvalila, keďže je od ruských energií stále do veľkej miery závislá a alternatívne dodávky nestačia. (tasr)

17.08 Rusko bolo vyzvané, aby na Ukrajine prestalo nastražovať protipechotné míny, pretože tým zabíja a mrzačí civilistov. Vyzvala na to kolumbijská veľvyslankyňa pri OSN Alicia Arangová Olmosová, predsedajúca tento rok skupine štátov, ktoré sú zmluvnými stranami dohovoru z roku 1997 o zákaze výroby a používania protipechotných mín.

Kolumbijská diplomatka poukázala na správu ľudskoprávnej organizácie Human Rights Watch (HRW), ktorá 29. marca uviedla, že ukrajinskí odborníci na zneškodňovanie výbušnej munície našli deň predtým v Charkovskej oblasti zakázané protipechotné míny. HRW pripomenula, že je známe, že Rusko vlastní typ mín, ktoré boli objavené. Rovnako je známe i to, že Ukrajina ich nemá.

Arangová Olmosová vystúpila na tlačovej konferencii v pondelok, keď si svet pripomínal Medzinárodný deň povedomia o mínach a pomoci pri ich odstraňovaní. Pripomenula, že Ukrajina je jedným zo 164 zmluvných štátov spomínaného dohovoru, ale Rusko sa k nemu nepridalo. Upozornila tiež na to, že „protipechotné míny spôsobujú len obete, nevyriešia žiadny problém“. Vyzvala Rusko, aby ich prestalo používať, pretože mnohí ľudia, ktorí sú obeťami takýchto mín, „nemajú nič spoločné s tým, čo sa deje medzi Ukrajinou a Ruskom“.

Úrad OSN pre koordináciu humanitárnych záležitostí (OCHA) pri príležitosti spomínaného medzinárodného dňa označil Ukrajinu za jednu z najviac zamínovaných krajín na svete. Ešte pred prebiehajúcou vojenskou ofenzívou žilo už osem rokov v blízkosti nastražených mín viac ako 1,8 milióna ľudí. Počas ťažkých bojov, ktoré prebiehajú v mnohých častiach Ukrajiny, sú v blízkosti bytových a rodinných domov, nemocníc či pozdĺž ciest nastražované nové míny.

OCHA upozornil, že civilisti za takýchto okolností často nemôžu utiecť z oblastí zasiahnutých bojmi, a to práve pre výbušniny. Mnohí sa zároveň nebudú môcť vrátiť domov. „Vojny sa končia, ale nášľapné míny zostávajú v zemi a predstavujú hrozbu pre životy na mnoho rokov,“ dodal OCHA. Pripomenul, že nášľapné míny a pozostatky výbušnej munície v blízkosti ciest a v obytných štvrtiach bránia aj  humanitárnym pracovníkom, aby dopravovali pomoc ľuďom v núdzi. (tasr)

16.25 Česko poslalo na Ukrajinu niekoľko desiatok tankov typu T-72 a bojových vozidiel BVP-1. Vojenská technika pochádza z mobilizačného skladu českých ozbrojených síl.

Ide o staršie typy nemodernizovaných tankov T-72, ktoré mala česká armáda v zálohe, a staré bojové vozidlá československej výroby BVP-1. Vozidlá sú darom českej armády, na ktorom sa dohodli spojenci v rámci NATO. Majú pomôcť Ukrajine pri pozemnej obrane pred ruskými útokmi.

„Verím, že sa v týchto dodávkach podarí pokračovať. Ukrajinská armáda to teraz veľmi potrebuje,“ uviedol v príspevku na Twitteri poslanec Ondřej Benešík z KDÚ-ČSL.

Ministerka obrany Jana Černochová však detaily dodávky odmietla konkretizovať: „Prepáčte, nemôžem k tomu povedať viac. Zúri tam vojna a my tým vrahom s písmenom Z nebudeme nič uľahčovať.“

Česko je jednou z mála krajín, ktoré mohli Ukrajine tento typ vojenskej techniky poskytnúť. Z okolitých štátov nimi disponuje len Slovensko, ktoré ich však nemá dostatok, a Maďarsko, ktoré dodávky zbraní na Ukrajinu odmieta a zakázalo aj ich transport cez svoje územie. (tasr)

16.20 Rusko plánuje vojensky obsadiť celý Donbas, tvrdí šéf NATO Jens Stoltenberg. Pripomenul tiež, že Rusi budú chcieť vytvoriť koridor z Ruska na Krymský polostrov, ktorý anektovalo v roku 2014. Ruské sily sa presúvajú smerom od Kyjeva, aby sa „preskupili, prezbrojili a zásobili a zmenili svoje zameranie na východ“, povedal šéf NATO na tlačovej konferencii pred stredajším stretnutím ministrov zahraničných vecí členských krajín Aliancie.

„V nadchádzajúcich týždňoch očakávame ďalší nápor Ruska na východe a juhu Ukrajiny v snahe obsadiť celý Donbas a vytvoriť pozemné prepojenie na okupovaný Krym,“ uviedol Stoltenberg.

Na Ukrajine sme podľa neho aktuálne svedkami „brutality takých rozmerov, akú sme v Európe nevideli od druhej svetovej vojny“. „A je to veľmi vážne. Je to strašné a spôsobuje to utrpenie ukrajinskému ľudu.“

„Je to však nebezpečné pre nás všetkých. Vidíme povahu vojny (ruského) prezidenta (Vladimira) Putina, to, ako nerešpektuje právny štát, medzinárodné dohody a základné ľudské práva,“ varoval Stoltenberg.

Šéf NATO sa zároveň obáva, že v oblastiach Ukrajiny, ktoré boli okupované ruskými silami, sa po Buči odhalia aj „ďalšie zverstvá“. „Keď a ak sa (ruské) jednotky stiahnu a ukrajinské jednotky prevezmú kontrolu, obávam sa, že objavia ďalšie masové hroby a ďalšie prípady vojnových zločinov,“ povedal Stoltenberg. (tasr)

Šéf NATO Jens Stoltenberg. Foto – TASR/AP

16.04 Francúzska prokuratúra v utorok oznámila, že začala vyšetrovať tri podozrenia z vojnových zločinov spáchaných na francúzskych občanoch, ku ktorým údajne došlo počas prebiehajúcej ruskej invázie na Ukrajinu.

Prokuratúra vo vyhlásení uviedla, že vyšetruje možné vojnové zločiny spáchané od 24. februára do 16. marca v prístavnom meste Mariupol na juhovýchode Ukrajiny, v meste Hostomeľ neďaleko hlavného mesta Kyjev a v severoukrajinskom meste Černihiv.

Ďalšie podrobnosti nie sú známe. Prokuratúra napísala, že vyšetrovania sa vedú „proti X“ – touto formuláciou sa neoznačuje žiadna konkrétna osoba či entita.

Prokuratúra už 16. marca začala vyšetrovať – ako možný vojnový zločin – smrť francúzsko-írskeho kameramana americkej spravodajskej stanice Fox News Pierra Zakrzewského, ktorý zahynul neďaleko Kyjeva pri pokrývaní vojny na Ukrajine.

Francúzska prokuratúra bežne vyšetruje prípady násilných úmrtí Francúzov, ktorí zahynuli v zahraničí, uvádza AFP. (tasr)

15.13 Na Slovensko prišlo 200 českých vojakov v rámci misie posilnenia východného krídla NATO. Ich úlohou bude okrem iného vytvoriť podmienky pre ďalších vojakov 2100-členného zoskupenia vojakov členských krajín Aliancie, ktorí prídu na Slovensko. Zoskupeniu bude veliť Česko. (čt24)

14.55​ Predsedníčka eurokomisie Ursula von der Leyenová a šéf diplomacie EÚ Josep Borrell navrhli v poradí už piaty balík sankcií voči Rusku. Nové reštriktívne opatrenia majú šesť hlavných pilierov a sú odpoveďou na kruté zaobchádzanie s civilným obyvateľstvom na okupovaných ukrajinských územiach.

Protiruské sankcie počítajú so zákazom dovozu ruského uhlia do Európskej únie. Cieľom je tiež znemožniť lodným a cestným dopravcom z Ruska využívať prístavy a cesty v EÚ alebo opäť viac obmedziť export dôležitých produktov, z ktorých má ruský režim značné príjmy. (tasr, ccnprimanews)

Protiruské sankcie Eurokomisia predstavila šesť pilierov reštrikcií. Zakážu aj dovoz uhlia z Ruska

TASR

14.48 Všetko nasvedčuje tomu, že civilisti v Buči boli zabíjaní cielene, uviedla OSN. Úrad vysokej komisárky OSN pre ľudské práva uviedol, že zábery zachytávajúce telá civilistov ležiace v uliciach Buče sú extrémne znepokojujúce, pričom poukázal na to, že zámerné útoky na civilistov sú vojnovým zločinom.

„To, o čom tu hovoríme, sa zdá byť priamym zabíjaním a zameraním sa na civilistov v Buči,“ uviedla hovorkyňa úradu Liz Throssellová pre novinárov v Ženeve. Odvolala sa pritom na fotografie, kde vidno ľudí so zviazanými rukami a spálené telá čiastočne vyzlečených žien.

„Je to veľmi znepokojujúce a naozaj to veľmi silno naznačuje, že boli priamym terčom – ako jednotlivci. Tu musíme zdôrazniť, že zámerné zabíjanie civilistov je podľa medzinárodného humanitárneho práva vojnovým zločinom,“ pokračovala Throssellová, podľa ktorej všetko nasvedčuje tomu, že obete boli terčom priameho zabíjania.

„Napríklad pri útoku na budovu môžete argumentovať tým, že útok mal vojenský kontext. Avšak je ťažké si predstaviť nejaký vojenský kontext, keď vidíte ležať v uliciach spálené telá alebo telá osôb s guľkou v hlave,“ uviedla hovorkyňa úradu. Throssellová zároveň uviedla, že úrad nemá v Buči svojich zamestnancov. (tasr)

13.42 Španielsky minister zahraničných vecí José Manuel Albares oznámil, že z jeho vlasti vyhostia približne 25 ruských diplomatov a zamestnancov veľvyslanectva.

Ide o reakciu na údajné páchanie vojnových zločinov ruskou armádou na Ukrajine.

„Rozhodli sme sa vyhostiť ruských diplomatov a zamestnancov z ruského veľvyslanectva v Španielsku, ktorí predstavujú hrozbu pre záujmy a bezpečnosť našej krajiny,“ vyhlásil Albares po pravidelnom rokovaní vlády.

„Neúnosné zábery masakru civilistov v meste Buča po stiahnutí ruskej armády nás hlboko poburujú,“ dodal šéf španielskej diplomacie a nevylúčil prijatie ďalších opatrení voči Moskve. Ruský veľvyslanec v Španielsku podľa neho zatiaľ nie je na zozname osôb, ktoré majú opustiť krajinu. Vyhostenie ruských diplomatov v utorok oznámilo aj Dánsko, Taliansko a Švédsko. (reuters, afp, tasr)

12.56 Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj vyhlásil, že Ukrajina nemá inú možnosť, než naďalej pokračovať v rokovaniach s Ruskom o ukončení bojov.

Zároveň nevylúčil, že možno nebude viesť priame rozhovory s ruským prezidentom Vladimirom Putinom.

„Všetci vrátane mňa budeme vnímať aj možnosť rokovaní ako výzvu,“ povedal Zelenskyj v rozhovore s ukrajinskými novinármi, ktorý odvysielala štátna televízia. „... Myslím, že nemáme inú možnosť,“ skonštatoval.

Hoci Zelenskyj udalosti v Buči v interview označil za neodpustiteľné, Ukrajina a Rusko by mali podľa jeho slov pokračovať v rozhovoroch. Zároveň tiež naznačil, že Moskva by mala uznať, čo jej vojaci v tomto meste údajne spáchali.

Na otázku novinárov, či budú s Putinom viesť priame rozhovory, Zelenskyj odpovedal, že je možné, že k tomu nedôjde.

Ukrajinský prezident takisto v spomínanom televíznom rozhovore uviedol, že Ukrajina pri svojom úsilí vytlačiť ruské jednotky z Mariupola čelí ťažkostiam. Dodal, že vojenská situácia v obliehanom prístavnom meste na juhu Ukrajiny je „veľmi zložitá“.

Povedal tiež, že Turecko navrhlo plán na pomoc s evakuáciou zranených ľudí a odnesením mŕtvych tiel z mesta. Upozornil však, že táto iniciatíva závisí od vôle samotného Putina. (reuters, tasr)

12.40 Katarská televízia al-Džazíra informovala o tom, že Peking účtoval občanom evakuovaným z Ukrajiny 18-tisíc juanov (2575 eur) za charterové lety z Rumunska a Poľska do rôznych čínskych miest.

„Je to nezmyselne drahé. Sme študenti,“ povedala pre al-Džazíru nemenovaná žena, ktorá minulý mesiac letela z Bukurešti do mesta Chang-čou.

Panarabská televízia ďalej uviedla, že konečný účet za evakuáciu z Ukrajiny bol ešte vyšší, keďže Číňania si museli po prílete do svojej rodnej krajiny zaplatiť aj povinnú karanténu. (tasr)

11.38 Červený kríž tvrdí, že jeho tím zadržaný pri Mariupole prepustili na slobodu.

Pacovníci Červeného kríža boli zadržaní v pondelok pri snahe dostať sa do obliehaného prístavného mesta Mariupol a evakuovať odtiaľ civilistov.

Červený kríž oznámil, že jeho pracovníkov zastavili v neďalekom meste Manhuš, ktoré je v súčasnosti pod kontrolou ruských inváznych jednotiek. (afp, tasr)

11.26 Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová a šéf úniovej diplomacie Josep Borrell sa tento týždeň v Kyjeve stretnú s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským.

„Stretnutie (v Kyjeve) sa uskutoční pred podujatím Stand Up For Ukraine, ktoré bude v sobotu vo Varšave,“ uviedol hovorca Komisie bez toho, aby konkretizoval, v ktorý deň budú predstavitelia Únie v Kyjeve. (tasr)

11.23 Zabíjanie v Buči bolo pomstou Rusov za ukrajinský odpor, povedal miestny starosta Anatolij Fedoruk.

V rozhovore pre taliansky denník Corriere della Sera uviedol, že ľudí zastrelili pre zábavu alebo z hnevu. „Rusi strieľali do všetkého, čo sa hýbalo. Strieľali na okoloidúcich, ľudí na bicykloch, na autá označené nápisom deti. Buča je pomsta Rusov za ukrajinský odpor,“ dodal.

Podľa starostu ruské jednotky premenili toto predmestie Kyjeva na „koncentračný tábor“ bez jedla a vody. „Každého, kto sa odvážil vyjsť z pivnice a ísť hľadať jedlo alebo vodu, zastrelili,“ uviedol Fedoruk.

Starosta ďalej ostro odmietol tvrdenia Moskvy, že zábery z mesta boli „nafingované“ Ukrajincami.

„Nech sa sem prídu osobne pozrieť, čie sú to zbrane a koľko dní ležali tie telá na uliciach,“ uviedol Fedoruk. Mesto bolo podľa neho niekoľko týždňov odrezané od sveta. Až keď ruské jednotky odišli, „ukázala sa v plnom rozsahu tá hrôza“, ktorú po sebe zanechali, dodal.

Starostu podľa vlastných slov najviac hnevá cynizmus ruskej armády. „Je to druhá najväčšia armáda na svete zložená z profesionálov. Ale keďže vo vojenskej operácii neuspeli, zorganizovali safari voči civilistom,“ povedal Fedoruk. (tasr)

Ruský návod na genocídu Štátna agentúra zverejnila plán, čo by malo Rusko spraviť s Ukrajinou

Adam Takáč

Odporcov Ruska, ktorí nebudú zabití na bojisku, treba prevychovať.

11.20 Ukrajina oznámila otvorenie siedmich humanitárnych koridorov pre civilistov. Obyvatelia okupovaných miest Mariupol a Berďansk na juhovýchode Ukrajiny však budú môcť svoje mestá opustiť iba v osobných vozidlách, uviedla ukrajinská vicepremiérka Iryna Vereščuková. 

Podľa vicepremiérky by sa mali otvoriť koridory z mesta Tokmak v Záporožskej oblasti a miest Severodoneck, Lysyčansk, Popasna a Hirske v Luhanskej oblasti.    

Vereščuková v utorok obvinila ruských vojakov z toho, že naďalej blokujú konvoje s pomocou, ktoré sa tak nemôžu dostať do Mariupola. Ruskí vojaci pritom podľa vicepremiérky nedovolili nikomu do mesta ani len vstúpiť.

DPA však upozorňuje, že Kyjev a Moskva sa už niekoľko týždňov navzájom obviňujú zo sabotovania evakuácie civilistov z obliehaných miest. Už niekoľkokrát totiž zlyhala snaha o evakuáciu, pretože v blízkosti koridorov vždy v danom čase pokračovali boje, a to aj napriek tomu, že Rusko súhlasilo s ich pozastavením.

Podľa AP nebolo z vyjadrenia Vereščukovej bezprostredne jasné, či Rusko v utorok súhlasilo s pozastavením bojov v blízkosti ohlásených humanitárnych koridorov.

Ukrajinská vicepremiérka okrem toho informovala, že v ukrajinskom zajatí je momentálne približne 600 ruských vojakov. Ukrajina sa snaží nájsť spôsob, ako sa prostredníctvom Červeného kríža môže dostať k Ukrajincom, ktorých zajali Rusi, a ako dosiahne ich prepustenie. V samozvaných republikách v Donbase je tiež niekoľko ľudí, ktorí sú v ruskom vojenskom zajatí už od roku 2014. (tasr)

10.18 USA zastavili snahy Ruska o vyplatenie držiteľov svojho štátneho dlhu vo výške viac ako 600 miliónov dolárov z rezerv držaných v amerických bankách.

Tento krok má zvýšiť tlak na Moskvu a odkrojiť z jej domácich dolárových rezerv. Cieľom je prinútiť Moskvu urobiť ťažké rozhodnutie, či použije doláre, ku ktorým má prístup, na platby svojho dlhu alebo na iné účely vrátane podpory svojho vojnového úsilia, uviedol hovorca ministerstva financií.

Rusko bude čeliť historickému bankrotu, ak sa tak rozhodne neurobiť. „Rusko si musí vybrať medzi čerpaním zo zostávajúcich cenných dolárových rezerv alebo nových príjmov a nesplnením záväzkov,“ dodal hovorca. (tasr)

9.50 Ruské invázne jednotky pripravujú ofenzívu proti mestu Sloviansk v Doneckej oblasti na východe Ukrajiny v snahe obkľúčiť ukrajinské jednotky a spojiť sa s ďalšími ruskými silami v regióne Donbasu.

Vyplýva to z najnovšej analýzy washingtonského Inštitútu pre štúdium vojny. „Výsledom snahy ruských síl postupujúcich z mesta Izium – juhovýchodne od mesta Charkov – o dobytie Slovianska bude pravdepodobne ďalšia kľúčová bitka vojny na Ukrajine,“ uvádza sa v správe ISW.

Ak sa ruským silám nepodarí dobyť Sloviansk, ich snaha dobyť celé územie Doneckej a Luhanskej oblasti na východe „pravdepodobne zlyhá“, vyplýva ďalej z analýzy think-tanku ISW. Podľa neho ešte stále nebadať medzi ruskými jednotkami v týchto oblastiach výraznejší územný postup.

Ruské jednotky opustili okolie miest Černihiv a Sumy na severe a „pravdepodobne sa z týchto oblastí v najbližších dňoch úplne stiahnu“, dodal inštitút v najnovšej správe. (isw, tasr)

9.28  Ukrajinské sily získali späť kľúčové oblasti na severe krajiny po tom, ako prinútili ruské sily, aby sa stiahli z územia okolo mesta Černihiv a z oblastí, ktoré sa nachádzajú na sever od Kyjeva.

Uviedla to britská vojenská spravodajská služba. Je pravdepodobné, že v znovudobytých oblastiach budú pokračovať menšie boje. Ich počet sa však bude zmenšovať s tým, ako sa zvyšné ruské sily budú sťahovať, uviedlo britské ministerstvo obrany vo svojej pravidelnej aktualizácii situácie na Ukrajine, zverejňovanej na sociálnej sieti Twitter.

Mnoho sťahujúcich sa ruských jednotiek sa bude musieť pravdepodobne prezbrojiť predtým, než sa presunú vykonávať operácie na východ Ukrajiny, uvádza britský rezort obrany. Agentúra Reuters však upozorňuje, že sa jej uvedené informácie nepodarilo nezávisle overiť. (reuters, tasr)

8.46 Čínsky minister zahraničných vecí Wang I v telefonickom rozhovore so svojím ukrajinským rezortným kolegom Dmytrom Kulebom žiadal rokovania s cieľom ukončiť konflikt na Ukrajine.

Telefonát sa uskutočnil na žiadosť Kyjeva a bol prvý od 1. marca, keď Kuleba Peking požiadal, aby využil svoje vzťahy s Moskvou na zastavenie ruskej invázie na Ukrajinu, píše Reuters s odvolaním sa na vtedajšie vyjadrenie ukrajinského ministerstva zahraničných vecí.

Každá vojna sa podľa Wang Iho raz skončí. „Kľúčové je však to, ako uvažovať nad (touto) bolesťou s cieľom udržať v Európe stálu bezpečnosť a založiť vyrovnaný, účinný a udržateľný európsky bezpečnostný mechanizmus,“ povedal podľa čínskeho ministerstva zahraničných vecí Wang I. Čína je pripravená zohrať v tejto záležitosti „tvorivú úlohu“. (tasr, reuters)

7.52 Starosta Kyjeva Vitalij Kličko vyzval obyvateľov hlavného mesta, aby sa do mesta ešte aspoň týždeň nevracali.

„V prvom rade platí v niektorých častiach Kyjevskej oblasti 24-hodinový zákaz vychádzania. A takisto sa v mestách blízko Kyjeva, kde prebiehali boje, našlo obrovské množstvo výbušných zariadení – ktoré môžu predstavovať veľké nebezpečenstvo,“ vysvetlil starosta.

„Nemôžeme vylúčiť ani možnosť raketovej paľby. Áno, naše sily protivzdušnej obrany pracujú dokonalo. Ale stať sa môže čokoľvek. Takže žiadam ľudí, aby trochu počkali a ešte sa nevracali,“ dodal Kličko. (afp, tasr)

7.17 Telá mŕtvych ľudí ležali v uliciach Buče niekoľko týždňov.

Ukazujú to satelitné zábery spoločnosti Maxar, ktoré analyzoval denník The New York Times. Telá bolo na cestách vidieť už od 9. marca, teda krátko po tom, ako mesto obsadili Rusi.

Denník tak vyvracia tvrdenia Ruska, ktoré tvrdí, že telá boli v uliciach rozmiestnené po tom, čo sa 30. marca ruské jednotky z Buče stiahli.

Družicové snímky ulice v Buči, pochádzajúce z polovice marca, ukazujú niekoľko tiel civilistov ležiacich na ceste alebo mimo nej – tam, kde ukrajinskí predstavitelia podľa vlastných vyjadrení našli po stiahnutí ruských vojakov viacero mŕtvol.

"Satelitné snímky Maxaru vo vysokom rozlíšení, zozbierané nad Bučou na Ukrajine (severozápadne od Kyjeva), potvrdzujú a dosvedčujú nedávne videá a fotografie na sociálnych sieťach, na ktorých bolo vidieť telá ležiace na uliciach a ponechané vonku niekoľko týždňov," uviedol v pondelok vo vyhlásení hovorca spoločnosti Maxar Technologies Stephen Wood.

New York Times zverejnili analýzu zväčšených snímok z Jablonskej ulice v Buči a po ich porovnaní s videozáznamom mŕtvych tiel z 1. a 2. apríla prišli k záveru, že mnoho tiel tam ležalo už najmenej tri týždne – teda v čase, keď mesto ovládali ruské jednotky.(nyt, afp, tasr)

The New York Times studied satellite images of #Bucha and found out that some bodies had been lying in the streets for weeks, as far back as mid-March.

We shall remind you that the #Russian Defense Ministry officially states that Russian soldiers left Bucha on March 30. pic.twitter.com/4qQ8hYaYd7

— NEXTA (@nexta_tv) April 5, 2022

6.32 Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj sa vo videoodkaze zaviazal, že údajní vojnoví zločinci na Ukrajine budú postavení pred spravodlivosť.

Ukrajina podľa jeho slov pracuje s Európskou úniou a Medzinárodným trestným súdom v holandskom Haagu na tom, aby zaistili, že vojnové zločiny v Buči a ďalších ukrajinských mestách budú úplne vyšetrené. 

Zodpovedné osoby musia byť za tieto zločiny potrestané, zdôraznil Zelenskyj. „Príde čas, keď sa každý Rus dozvie celú pravdu o tom, kto z nich zabíjal ich spoluobčanov,“ dodal ukrajinský prezident.

Zelenskyj informoval o svojej ceste do Irpiňa a Buče s tým, že „sú skrátka zničené“. Ukrajinský líder dodal, že sa obáva, že ruskí vojaci sa teraz snažia „zakryť stopy po svojich zločinoch“. Znova vyzval na tvrdšie sankcie proti Rusku. (dpa, tasr)

6.03 Ukrajinské ministerstvo obrany očakáva ďalšie ruské útoky na obkľúčené východné mesto Charkov.

Ruskí vojaci sa pripravujú na dobytie mesta, povedal hovorca Oleksandr Motuzjanyk pre noviny Ukrajinska pravda. Ruské sily v ďalších častiach Ukrajiny tiež dostávajú nové posily, upozornil.

5.42 Ukrajinská generálna prokuratúra zaznamenala vyše 7-tisíc hlásení o údajných ruských vojnových zločinoch v Kyjevskej oblasti.

Väčšina obetí je v meste Boroďanka severozápadne od Kyjeva, uviedla generálna prokurátorka Iryna Venediktovová, citovaná tlačovou agentúrou UNIAN.

Generálna prokuratúra už začala vyšetrovať vojnové zločiny v mestách Irpiň, Buča a Vorzeľ, všetky v Kyjevskej oblasti. (dpa, tasr)

5.30 Civilných obetí v iných oslobodených ukrajinských mestách môže byť „oveľa viac“ než v Buči, povedal prezident Volodymyr Zelenskyj.

Spomenul napríklad mesto Boroďanka západne od Kyjeva.

Zelenskyj vyzval zahraničných novinárov, aby navštívili Buču, približne 30 kilometrov severozápadne od Kyjeva, aj ďalšie mestá a aby zdokumentovali vraždenie civilistov. Prezident dodal, že je v záujme Ukrajiny, aby sa začalo vyšetrovanie smrti týchto ľudí.

Ukrajinský prezident tiež oznámil, že v utorok bude mať prejav na zasadnutí Bezpečnostnej rady OSN, ktorá sa bude zaoberať pokračujúcou vojnou a krízou na Ukrajine. (sky news, tasr)

5.12 Bývalý ruský prezident Dmitrij Medvedev uviedol, že jeho krajina nepociťuje žiadne následky vyhostenia svojich diplomatov z rôznych európskych štátov.

Naznačil, že Rusko bude reagovať  tak isto. V odkazovej aplikácii Telegram Medvedev napísal, že „každý pozná odpoveď: bude symetrická a ničivá pre dvojstranné vzťahy“. (ap, tasr)

4.49 Nasledujúca fáza vojny na Ukrajine môže trvať mesiace, vyhlásil poradca Bieleho domu pre národnú bezpečnosť Jake Sullivan

Dodal, že Spojené štáty oznámia nové sankcie proti Rusku tento týždeň - USA budú reagovať na najnovšie správy o krutostiach, ktoré sa stali v oblastiach Ukrajiny dosiaľ okupovaných Ruskom, napríklad v meste Buča. (afp, tasr)

4.25 Ukrajinská vicepremiérka Iryna Vereščuková oznámila, že v pondelok bolo z Mariupola evakuovaných vyše 1550 civilistov. 

Vereščuková spresnila, že celkovo 2405 ľudí bolo v pondelok evakuovaných po trase humanitárneho koridoru vedúceho z Mariupola do mesta Záporožie, ktoré je v rukách Ukrajincov – 1553 civilistov prišlo zo samotného Mariupola a zvyšok z iných lokalít v tejto ťažko skúšanej oblasti.

Dodala, že ľudia použili na odchod z Mariupola zmenšujúci sa počet súkromných vozidiel, ktoré ešte v oblasti zostali, a že kolóna siedmich autobusov vyslaná na pomoc zvyšným obyvateľom nemohla vojsť do mesta a vyzdvihnúť ľudí. (ap, tasr)

Čo sa dialo v pondelok 4. apríla:

Vojna na Ukrajine Zelenskyj prišiel do mesta Buča. Biden chce, aby bol Putin postavený pred súd

Postoj

Európski lídri odsudzujú ruské zverstvá. Kremeľ tvrdí, že masaker v Buči je zinscenovaný a zábery vznikli na objednávku USA.