Vojna na Ukrajine Mariupol vyzýva na úplnú evakuáciu, od marca tam zahynulo takmer 5-tisíc ľudí

Dianie sme sledovali online:

20.56 OSN požaduje humanitárne prímerie medzi Ruskom a Ukrajinou, povedal generálny tajomník OSN António Guterres.

Vyzval na okamžité humanitárne prímerie s cieľom umožniť napredovanie politických rokovaní, píše AFP. Ukončenie bojov podľa neho takisto pomôže riešiť globálne následky tejto vojny.

Guterres podľa svojich slov požiadal námestníka generálneho tajomníka OSN pre humanitárne záležitosti Martina Griffithsa, aby s krajinami zúčastnenými na konflikte bezodkladne hľadal možnosti, ako dosiahnuť na Ukrajine humanitárne prímerie.

Guterres vyjadril presvedčenie, že Griffiths do Moskvy a do Kyjeva vycestuje čo najskôr po tom, ako sa vráti zo svojej misie v Afganistane.

19.12 Ukrajinská vojenská rozviedka zverejnila v pondelok mená a kontaktné údaje 620 ľudí, ktorí sú podľa nej dôstojníkmi ruskej Federálnej bezpečnostnej služby (FSB) zapojenými do „kriminálnych aktivít“ v Európe. Tvrdenie ukrajinských úradov nebolo možné nezávisle overiť.

Spravodajské oddelenie ukrajinského ministerstva obrany na svojej internetovej stránke publikovalo zoznam ľudí, o ktorých tvrdí, že ide o pracovníkov FSB zaregistrovaných v sídle agentúry v Moskve.

„Zamestnanci ruskej FSB zapojení do kriminálnych aktivít agresorského štátu v Európe,“ znie nadpis verejne dostupného článku, pod ktorým je zoznam 620 mien spoločne s dátumom a miestom ich narodenia či ďalšími údajmi, akými sú číslo pasu, telefónne číslo alebo evidenčné číslo vozidla, ktoré dotyčný používa.

Agentúra Reuters nedokázala tieto tvrdenia Kyjeva bezprostredne overiť. Rusko zoznam mien nekomentovalo. Zoznam zároveň neobsahuje zločiny, ktorých sa mali títo údajní agenti FSB v Európe dopustiť.

18.35 Ruský prezident Vladimir Putin zrejme nie je pripravený robiť kompromisy s cieľom ukončiť vojnu na Ukrajine. Agentúre Reuters to povedal nemenovaný vysoký predstaviteľ amerického ministerstva zahraničných vecí pred začiatkom ďalšieho kola rokovaní medzi Ukrajinou a Ruskom v Turecku.

„Putin v tejto chvíli nie je ochotný robiť kompromisy,“ uviedol predstaviteľ amerického rezortu diplomacie pod podmienkou zachovania anonymity. Podľa neho by musela Ukrajina ponúknuť Rusku ústupky, ktoré podkopú suverenitu krajiny, a preto diplomat nepredpokladá na rozhovoroch výrazný pokrok.

Aj ukrajinskí politici podľa agentúry Reuters hovoria len o malej šanci na zásadný prelom počas plánovaných rozhovorov v Istanbule. Ukrajina je síce pripravená diskutovať o prijatí neutrálneho štatútu v rámci mierovej dohody s Ruskom, ale dodržiavanie takejto dohody by museli zaručiť tretie strany, uviedol ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v nedeľu.

Zároveň pripustil, že nie je možné úplne vytlačiť Rusko z územia jeho krajiny. Podľa agentúry Reuters je však obnovenie osobných rozhovorov medzi Kyjevom a Moskvou znakom posunu vpred.

Lietadlo s členmi ruskej delegácie už pristálo v Istanbule, uviedla agentúra AP. Osobné rozhovory medzi oboma stranami sú podľa nej naplánované na utorok a stredu. (tasr)

Putinova vojna Najbližšie dni rozhodnú o osude Ukrajiny

Christian Heitmann

Rusko po mesiaci vojny na Ukrajine oznámilo prechod do druhej fázy konfliktu. Je to tichým priznaním neúspechu. Ale pre Ukrajinu môže byť druhá fáza ešte nebezpečnejšia než tá prvá.

❗️17.51 Najmenej 5 000 ľudí zahynulo v ukrajinskom prístavnom meste Mariupol, odkedy ho začali obliehať ruské jednotky. 

„Približne 5 000 ľudí bolo pochovaných. Pochovávať sa však prestalo pred desiatimi dňami pre pokračujúce ostreľovanie,“ uviedla pre AFP poradkyňa ukrajinského prezidenta Teťana Lomakinová, ktorá má v súčasnosti na starosti humanitárne koridory.

Celkový počet obetí je podľa nej možné iba odhadovať, keďže množstvo tiel ostáva uväznených pod troskami. Podľa Lomakinovej môže celkový počet obetí dosahovať aj 10-tisíc.

Pri obliehaní Mariupola bolo podľa štatistík miestnej administratívy poškodených už 90 percent budov a približne 40 percent ich bolo zničených.

Humanitárna situácia je najhoršia na juhu Mariupola, kde sa podľa Ukrajiny nachádza asi 160 000 ľudí obkľúčených ruskými jednotkami, ktorí zúfalo potrebujú vodu, jedlo a lieky.

Podľa ukrajinského ministerstva zahraničných vecí je situácia v obliehanom prístavnom meste „katastrofická“ a ruské útoky zo zeme, z mora i zo vzduchu premenili mesto, ktoré kedysi obývalo 450 000 ľudí, „na prach“, píše AFP.

17.26 Lekári v niektorých častiach Ukrajiny zaznamenali v uplynulých týždňoch dvoj- až trojnásobne vyšší počet predčasných pôrodov. Môže to súvisieť so stresom a zdravotnými problémami, ktoré u rodičiek vznikli počas konfliktu. 

Podľa lekárky Iryny Kondratovovej z pôrodnice v Charkove teraz predčasné pôrody tvoria až 50 percent zo všetkých pôrodov. „Zápaly, nedostatočná zdravotná starostlivosť, zlá výživa, tieto všetky faktory – vojna vedie k riziku predčasného pôrodu,“ vymenovala Kondratovová. Dodala, že v jej pôrodnici bola miera predčasných pôrodov vysoká už predtým, lebo tam chodili rodiť pacientky z Donecka a Luhanska.

Podľa Kondratovovej mnoho žien počas vojny trávi čas v preplnených podzemných priestoroch, kde sa šíria infekcie. Budúce matky tam majú zároveň sťažený prístup k lekárskej pomoci.

Personál charkovskej novorodeneckej jednotky intenzívnej starostlivosti sa však aj napriek varovaniam pred náletmi rozhodol zostať na oddelení s predčasne narodenými deťmi. „Nemôžete vziať 600-gramové bábätko a odísť s ním do krytu, to by bola jednosmerná cesta,“ upozorňuje Kondratovová.

Aj v nemocnici vo Ľvove, ktorý bol donedávna vnímaný ako bezpečné útočisko, už podľa BBC obložili niektoré okná vrecami s pieskom, ale stavajú tiež špeciálny podzemný kryt, do ktorého by v prípade útoku umiestnili bábätká v inkubátoroch. (tasr)

16.30 Ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov povedal, že Moskva sa chystá obmedziť vstup na územie Ruskej federácie pre občanov „nepriateľských štátov“, medzi ktoré patria všetky krajiny Európskej únie. Okrem toho budú nové vízové opatrenia platiť aj voči občanom z Británie či zo Spojených štátov.

„Pripravuje sa návrh prezidentského dekrétu o odvetných vízových opatreniach v reakcii na nepriateľské kroky viacerých cudzích štátov,“ uviedol Lavrov. „Tento zákon zavedie množstvo obmedzení na vstup do Ruska,“ dodal šéf ruskej diplomacie.

Ruská vláda zverejnila zoznam cudzích štátov, o ktorých sa domnieva, že sa dopúšťajú „nepriateľských činov“, ešte 7. marca. Zoznam bol vytvorený ako reakcia na bezprecedentné sankcie Západu v dôsledku ruskej vojenskej invázie na Ukrajinu. Ruským aerolíniám bol napríklad zakázaný vstup do vzdušného priestoru EÚ, Spojeného kráľovstva a Spojených štátov a cestovanie do a z Ruska je teraz obmedzené. (tasr)

❗️16.19 Starosta ukrajinského Mariupola vyhlásil, že jeho mesto je „v rukách okupantov“ po niekoľkotýždňovom obliehaní ruskými silami. „Nie všetko je v našej moci,“ povedal v živom televíznom rozhovore starosta Mariupola Vadym Bojčenko. „Bohužiaľ, sme v rukách okupantov.“ Bojčenko vyzval na úplnú evakuáciu zostávajúcich obyvateľov Mariupola. (cnn prima news)

❗️16.16Starosta mesta Irpiň, ktoré sa nachádza neďaleko Kyjeva, uviedol, že ukrajinské sily získali späť "plnú kontrolu" nad mestom. Tvrdenie starostu však nebolo možné nezávisle overiť.

„Dnes máme dobré správy – Irpiň bol oslobodený," povedal starosta Oleksandr Markušyn vo videu na sociálnej sieti Telegram. „Sme si vedomí toho, že útokov na naše mesto bude viac, a budeme ho odvážne brániť," dodal.

Mesto Irpiň ležiace na predmestí Kyjeva zažívalo jedny z najkrutejších bojov s ruskými jednotkami v blízkosti ukrajinského hlavného mesta. Po ruskej invázii na Ukrajinu sa stalo miestom ťažkých bojov medzi ukrajinskou a ruskou stranou. Ukrajinská armáda zničila tamojší most, aby zabránila postupu ruského agresora. Trosky mosta však zostali jedinou cestou, ktorou sa civilisti môžu dostať preč z nebezpečnej oblasti. (tasr)

15.51 Krajiny G7 odmietli požiadavku Moskvy platiť za ruský plyn v rubľoch. Bolo by to porušenie zmlúv, povedal nemecký minister hospodárstva Robert Habeck. (čtk)

❗️14.49 Kremeľ vyhlásil, že poznámka amerického prezidenta Joea Bidena na konci jeho sobotného varšavského prejavu, že Vladimir Putin „nemôže zostať pri moci“, je dôvodom na znepokojenie. „Vyjadrenie amerického prezidenta budeme aj naďalej čo najpozornejšie sledovať,“ povedal hovorca Kremľa Dmitrij Peskov novinárom. (čt24)

14.45 Noviny The Times píšu, že Roman Abramovič sa osobne podieľa na mierovom rokovaní medzi Ruskom a Ukrajinou. V rámci rozhovorov sa v Kyjeve stretol s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským a v Moskve navštívil Vladimira Putina.

❗️14.42 Ruské noviny Novaja gazeta oznámili, že pozastavujú svoju činnosť až do konca ruskej „zvláštnej operácie na Ukrajine“. Noviny, ktorých šéfredaktor bol ocenený Nobelovou cenou, už zo svojich internetových stránok odstránili materiály o ruskej vojenskej akcii na Ukrajine, aby vyhoveli novému mediálnemu zákonu.

Podľa šéfredaktora Dmitrija Muratova pristúpil denník k tomuto kroku v snahe vyhnúť sa úplnému zatvoreniu.

„Pre nás, a viem, že aj pre vás, to bolo hrozné a ťažké rozhodnutie. No musíme sa zachrániť jeden pre druhého," uviedol Muratov vo vyhlásení.

Zamestnanci denníka Novaja gazeta sa v pondelok dozvedeli, že dostali ďalšie upozornenie od Roskomnadzoru. Ide už o druhé varovanie za uplynulý týždeň. Minulý týždeň dostal denník varovanie za to, že v jednom z publikovaných textov neoznačil mimovládnu organizáciu ako "zahraničného agenta", čo vyžaduje príslušná legislatíva.

Hovorkyňa denníka Nadežda Prusenkovová pre AFP uviedla, že denník ešte nemá k dispozícii kópiu nového upozornenia a že redakcia sa o ňom dozvedela z médií.

Podľa ruských zákonov môže súd ukončiť činnosť mediálnej spoločnosti, ak jej v priebehu roka doručia dve varovania od ruského cenzúrneho úradu.

„Ak nepozastavíme činnosť, budeme prostredníctvom súdu zbavený licencie," uviedla Prusenkovová.

Denník Novaja gazeta bol založený v roku 1993 a jeho spoluzakladateľom bol i bývalý sovietsky líder Michail Gorbačov. Podľa agentúry AFP je Novaja gazeta jediným dôležitým ruským denníkom, ktorý kritizuje ruského prezidenta Vladimira Putina.

Novaja gazeta sa pritom krátko po začiatku ruskej vojenskej invázie na Ukrajinu rozhodla z dôvodu cenzúry odstrániť zo svojej webovej stránky všetok materiál spojený s vojnou na Ukrajine. Spravila tak v reakcii na hrozbu trestného stíhania svojich novinárov i občanov, ktorých vyjadrenia by neboli v súlade s oficiálnym postojom ruskej vlády. (tasr, čt24)

14.25 Ukrajina vyčísľuje doterajšie škody spôsobené ruskou inváziou na 564,9 miliardy dolárov, uviedla ukrajinská ministerka hospodárstva Svyrydenková.

❗️13.49 Sergej Lavrov povedal, že ruský a ukrajinský prezident sa môžu stretnúť a rokovať až po tom, keď sa obe strany dohodnú na kľúčových prvkoch potenciálnej mierovej dohody.

Viacerí západní lídri podozrievajú Rusko z toho, že rokovania s Kyjevom v skutočnosti neberie vážne a používa ich len ako akúsi dymovú clonu, zatiaľ čo naďalej pokračuje vo vojenskej agresii voči Ukrajine.

Ruský minister zahraničných vecí podľa agentúry AP povedal, že stretnutie prezidentov Ruska a Ukrajiny bude „nevyhnutné vtedy, keď budeme mať jasno v riešení všetkých kľúčových otázok“. Ak by k takejto schôdzke došlo už teraz, bola by podľa jeho slov „kontraproduktívna“, uvádza BBC.

V súvislosti s nadchádzajúcimi ukrajinsko-ruskými mierovými rozhovormi v Turecku šéf ruskej diplomacie uviedol, že by bol rád, ak by boli „plodné“. Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj nedávno povedal, že je pripravený diskutovať so šéfom Kremľa Vladimirom Putinom o neutralite Ukrajiny a bezpečnostných zárukách, aby „bezodkladne“ zaistil mier. Dodal pritom, že vojnu môže ukončiť jedine jeho priame rokovanie s Putinom, pripomína AP.

Ďalšie kolo mierových rokovaní medzi Ukrajinou a Ruskom by sa malo čoskoro začať v Istanbule. Vyjednávači do Turecka prídu už v priebehu pondelka, ale k rokovaciemu stolu zrejme zasadnú až v utorok. Lavrov v pondelok Ukrajinu obvinil z toho, že mierové rozhovory len „imituje“, zatiaľ čo Rusko podľa jeho slov potrebuje konkrétne výsledky.

Agentúra Reuters pripomenula, že od začiatku invázie ruských jednotiek na Ukrajinu, ktorú Moskva označuje termínom „špeciálna vojenská operácia“, bolo zdevastovaných už niekoľko ukrajinských miest. Vpád ruských jednotiek spôsobil na Ukrajine aj veľkú humanitárnu krízu, keď svoje domovy – podľa odhadov – opustilo približne 10 miliónov ľudí, teda takmer štvrtina ukrajinskej populácie. (tasr)

13.20 Zločinmi na Ukrajine sa bude zaoberať vyšetrovací tím spolupracujúci s haaggskym súdom. Tím pomohla Poľsku, Litve, Ukrajine vytvoriť agentúra Európskej únie Eurojust. Bude sa zaoberať vojnovými zločinmi, zločinmi proti ľudskosti a inými zločinmi páchanými na Ukrajine.

„Hlavným cieľom tímu je napomáhať zhromažďovanie dôkazov a rýchlej a bezpečnej výmene informácií medzi partnermi,“ vyhlásila agentúra. Od začiatku ruskej invázie na Ukrajinu poľskí prokurátori zozbierali údajne už viac ako 300 svedectiev od utečencov, ktorí pre vojnu opustili krajinu. (tasr)

12.30 Putin je podľa dôveryhodných investigatívnych médií mimo Moskvy, niekde v bunkri pri Urale, povedal analytik Alexander Duleba. (expres)

❗️12.25 Kremeľ deklaroval, že rokovania medzi Ruskom a Ukrajinou zatiaľ nepriniesli žiadne výrazné úspechy či prielomy. Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov však v pondelok na brífingu označil za dôležité, že sa obe strany dohodli na pokračovaní rokovaní, ktorých ďalšie kolo má prebehnúť v Istanbule.

Pôvodne sa očakávalo, že tieto rozhovory odštartujú už v pondelok. Peskov však povedal, že pravdepodobne sa tak stane až v utorok, keďže vyjednávači budú do Turecka v priebehu pondelka ešte len prichádzať, uvádza agentúra Reuters.

Osobnú prítomnosť členov delegácií v Istanbule považuje Peskov za osožnú, pretože to umožní „viesť obsahovo bohatší dialóg“. Kremeľ v pondelok vyjadril znepokojenie aj v súvislosti s najnovším výrokom amerického prezidenta Joea Bidena, ktorý označil ruského prezidenta Vladimira Putina za „mäsiara“. Biden toto označenie použil v súvislosti s pokračujúcou ruskou vojenskou agresiou voči Ukrajine.

„Toto je vyhlásenie, ktoré je určite alarmujúce,“ povedal Peskov a dodal, že Moskva bude „naďalej pozorne sledovať“ vyhlásenia amerického prezidenta. (tasr)

12.20 Aj keby Putin zlomil ukrajinskú armádu, nezlomí Ukrajincov, povedal analytik Alexander Duleba zo Slovenskej spoločnosti pre zahraničnú politiku. „Nevie zmeniť tých ľudí. Väčšina nechce žiť tak ako v Rusku. Majú inú predstavu,“ povedal.

Putin mal podľa Dulebu predstavu, že vytvorí jednotlivé federatívne oblasti, napríklad Chersonskú, Charkovskú, Sumskú atď. Najviac sa Rusom zatiaľ darilo na juhu Ukrajiny, kde zjavne dobre fungovalo zásobovanie z Krymu. (expres)

12.03 Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov povedal, že je nepravdepodobné, že by sa rusko-ukrajinské jednania začali v pondelok. Podľa Peskova by k nim mohlo dôjsť v utorok. (cnnprimanews)

❗️11.55 Dnes sa má v Istanbule začať ďalšie kolo mierových rokovaní. Bez bližších podrobností to v pondelok oznámil nemenovaný popredný turecký predstaviteľ, ktorého citovala agentúra Reuters.

Turecký prezident Recep Tayyip Erdoğan sa v nedeľu telefonicky dohodol so šéfom Kremľa Vladimirom Putinom, že ďalšie kolo mierových rokovaní sa uskutoční v Istanbule. Ankara dúfa, že rozhovory povedú k dosiahnutiu prímeria.

Poradca ukrajinského ministra vnútra Vadym Denysenko, naopak, v pondelok uviedol, že na rokovaniach neočakáva dosiahnutie nijakého zásadného posunu. „Nemyslím si, že v hlavných otázkach dôjde k nejakému pokroku,“ povedal.

Turecko podľa slov zástupcu šéfa kancelárie ukrajinského prezidenta Ihora Žovkvu patrí ku krajinám, ktoré by mohli Kyjevu poskytnúť bezpečnostné záruky ako súčasť, prípadne dohody o ukončení vojny dosiahnutej s Ruskom. „Turecko patrí medzi krajiny, ktoré by sa v budúcnosti mohli stať garantmi našej bezpečnosti,“ povedal Žovkva.

Kyjev požaduje právne záväzné bezpečnostné záruky, ktorými by skupina krajín poskytla Ukrajine ochranu pred budúcimi útokmi. (tasr)

11.45 Stretnutie prezidentov Vladimira Putina a Volodymyra Zelenského bude potrebné až vtedy, keď budú jasné riešenia kľúčových otázok, uviedol šéf ruskej diplomacie Sergej Lavrov. (tass)

11.35 Konflikt na Ukrajine nemá pre Rusko víťazné riešenie, tvrdí armádny generál Petr Pavel. Povedal tiež, že Ukrajina potrebuje vedieť, že v konflikte s Ruskom nie je sama. Zároveň vie, že NATO sa nemôže vojensky zapojiť do bojov proti Rusku, keďže výsledkom by bol omnoho rozsiahlejší konflikt. Uviedol to v reakcii na minulotýždňový summit NATO v Bruseli.

Bývalý náčelník Generálneho štábu Armády Českej republiky a bývalý predseda vojenského výboru NATO dodal, že je možné, že veľa ľudí očakávalo od samitu viac, čo sa týka podpory Ukrajiny. Väčšina taktiež vidí, že Ukrajine Západ pomáha vojenskou, technikou a humanitárnou pomocou.

„Napriek tomu cítia hnev a márnosť, keď celý civilizovaný svet nie je schopný zakročiť proti takému brutálnemu násiliu, ignorovaniu pravidiel a ľudskosti. Z tohto pohľadu asi veľa ľudí vníma summit skôr ako slabší. Avšak diplomatický jazyk a rozumné argumenty nemôžu hovoriť konkrétne o tom, akými spôsobmi NATO alebo jednotlivé členské krajiny Ukrajinu podporia,“ povedal generál.

Zdôraznil, že by nebolo rozumné, keby NATO zverejňovalo počty vojenskej techniky, prípadne čas a trasy jej doručenia na Ukrajinu. "Ukrajina potrebuje vedieť, že v tom nie je sama. Zároveň potrebuje vedieť, že im maximálne pomôžeme s tým, čo sa im nedostáva, aby sa mohli efektívne brániť. Z tohto pohľadu summit hodnotím ako úspešný a ako veľmi konkrétny, pretože pomoc skutočne konkrétna je,“ uviedol Pavel. (tasr)

11.16 Vo Ľvove sa v nedeľu podarilo dostať pod kontrolu požiar na území jedného z priemyselných podnikov na skladovanie pohonných hmôt, informovala ukrajinská štátna pohotovostná služba. (kyiv post)

Areál podniku vo Ľvove. Foto – twitter.com/KyivPost

❗️11.09 Ukrajina neotvorí žiadne humanitárne koridory, obáva sa provokácií ruských jednotiek. Koridory sa používajú na dopravu humanitárnej pomoci a na evakuáciu civilistov z obzvlášť nebezpečných oblastí. Sky News pripomenula, že od začiatku invázie ruských jednotiek Ukrajina už viackrát obvinila Rusko z útokov na humanitárne a evakuačné koridory.

Ukrajinské úrady mali pôvodne v pláne otvoriť v pondelok sedem humanitárnych koridorov – okrem iných aj z obliehaného prístavného mesta Mariupol. Informovala o tom splnomocnenkyňa ukrajinského parlamentu pre ľudské práva Ľudmyla Denisovová. (tasr)

10.35 V nedeľu večer ruskí vojaci ostreľovali viacero miest naraz, zasiahli napríklad ropný sklad v ukrajinskom meste Luck nachádzajúcom sa asi 80 kilometrov od poľských hraníc.

Podľa ukrajinského generálneho štábu armáda zneškodnila niekoľko kusov ruskej leteckej techniky. (ccnprimanews)

10.27 V nedeľu prišlo na Slovensko 3 427 ľudí z Ukrajiny. Z toho bolo 657 mužov, 1816 žien a 954 detí. O dočasné útočisko požiadalo 673 osôb. „Zároveň bolo vypravených 45 autobusov, ktoré prepravili 705 osôb na rôzne miesta v rámci Slovenskej republiky, a sedem vlakov, ktoré prepravili 779 utečencov,“ priblížilo ministerstvo.

Súčasne v nedeľu ubytovali 45 ľudí, voľných lôžok je 9602. Celkovo Slovensko zaznamenalo od vypuknutia vojny na Ukrajine 282 886 utečencov. O dočasné útočisko požiadalo od 1. marca celkovo 54 585 osôb. (tasr)

10.24 Rusko po mesiaci vojny na Ukrajine oznámilo prechod do druhej fázy konfliktu. Je to tichým priznaním neúspechu. Ale pre Ukrajinu môže byť druhá fáza ešte nebezpečnejšia než tá prvá. Najbližšie dni rozhodnú o osude Ukrajiny, píše Christian Heitmann.

Putinova vojna Najbližšie dni rozhodnú o osude Ukrajiny

Christian Heitmann

10.07 Bývalý poľský minister zahraničných vecí Jacek Czaputowicz si myslí, že americký prezident Joe Biden svojím prejavom vo Varšave vyhlásil „novú studenú vojnu“. (nexta)

10.00 Medzinárodný výbor Červeného kríža uviedol, že naďalej nedokáže poskytnúť pomoc ľuďom v obliehanom meste Mariupol na juhovýchode Ukrajiny, keďže ruské ani ukrajinské sily stále negarantovali humanitárnym pracovníkom bezpečný prechod.

Hovorca Červeného kríža Matt Morris uviedol, že Rusko a Ukrajina sa musia dohodnúť na evakuačných trasách, zverejniť ich a poskytnúť ľuďom dostatok času na evakuáciu. Kyjev obviňuje Moskvu z toho, že násilne deportuje tisíce civilistov z Mariupola do oblastí kontrolovaných Ruskom. Kremeľ poprel akýkoľvek nátlak, avšak potvrdil evakuáciu civilistov za asistencie svojich síl.

Červený kríž v nedeľu kategoricky poprel, že napomáha k deportáciám ukrajinských občanov do Ruska. Morris zároveň zdôraznil, že podľa medzinárodného humanitárneho práva má byť civilistom umožnený odchod z oblasti bojov, avšak nesmú byť k odchodu nútení. BBC informuje, že obyvatelia prístavného mesta Mariupol sa už celé týždne ukrývajú v pivniciach. Zároveň čelia nedostatku potravín, vody a liekov.

Francúzsky prezident Emmanuel Macron informoval, že spolupracuje s Tureckom a Gréckom na spustení „humanitárnej operácie“ zameranej na evakuáciu ľudí z obliehaného Mariupola. (tasr)

9.56 Niektoré nemecké spolkové krajiny oznámili, že verejné používanie písmena „Z“, ktorým označuje svoje vozidlá časť ruských inváznych vojsk na Ukrajine, bude považované za podporu ruskej agresie a bude trestné. Oznámila to šéfka rezortu vnútra krajinskej vlády hlavného mesta Berlín Iris Sprangerová.

„Symbol fašizmu Putina v podobe písmena ‚Z‘ by mali zakázať v celom Nemecku,“ vyhlásil aj minister pre utečencov v Severnom Porýní-Vestfálsku Joachim Stamp. Nie všetky ruské jednotky na Ukrajine používajú označenie svojej techniky písmenom „Z“, niektoré používajú písmená „V“, „O“, „X“ alebo „A“.

Ako píše DPA, písmeno „Z“ podľa ruského ministerstva obrany označuje slovné spojenie „Za víťazstvo“. (tasr)

9.22 Ukrajina žiada OSN o demilitarizovanú zónu okolo černobyľskej elektrárne. „V kontexte jadrovej bezpečnosti predstavujú nezodpovedné a neprofesionálne činy ruských vojakov veľmi vážnu hrozbu nielen pre Ukrajinu, ale aj pre stovky miliónov Európanov,“ upozornila podpredsedníčka ukrajinskej vlády Iryna Vereščuková. (tasr)

9.15 Rozloženie ruských síl na Ukrajine sa počas posledných 24 hodín nijako výrazne nezmenilo, uviedla podľa agentúry Reuters britská vojenská rozviedka. Rusi oslavujú čiastkové úspechy len na juhu Ukrajiny, kde pokračujú tvrdé boje o prístavné mesto Mariupol. (čt24)

❗️8.48 Ruské sily sa stiahli z mesta Slavutyč, kde žijú zamestnanci Černobyľa. Informovala o tom v pondelok agentúra Reuters, ktorá sa odvolala na vyjadrenie primátora tohto mesta Jurija Fomičova. „Urobili, čo chceli – skontrolovali mesto, dnes to dokončili a odišli. V meste momentálne žiadni nie sú,“ povedal. Agentúra Reuters nedokázala primátorovo tvrdenie overiť z nezávislých zdrojov.      

Fomičov vo videu poprel obvinenia, že miestne úrady spolupracujú s ruskými jednotkami a požiadali ich o údajne aj o humanitárnu pomoc. „Všetky naše problémy riešime sami. Nepotrebujeme humanitárnu pomoc, všetkého máme dosť. Pomáhajú nám zo všetkých miest a obcí Ukrajiny,“ povedal Fomičov.

Ruské jednotky vstúpili do mesta Slavutyč 26. marca. Následne tam vybudovali kontrolné stanovištia, zmocnili sa nemocnice a uniesli Fomičova. Neskôr oblastná vojenská správa oznámila, že primátor bol prepustený na slobodu.

Zaistenie primátora i prítomnosť ruských vojakov v meste vyvolali protesty miestnych obyvateľov. Reuters pripomenul, že od začiatku invázie ruských jednotiek na Ukrajinu, ktorú Moskva označuje termínom „špeciálna vojenská operácia“, bolo zdevastovaných niekoľko ukrajinských miest. Vpád ruských jednotiek spôsobil na Ukrajine aj veľkú humanitárnu krízu, keď svoje domovy – podľa odhadov – opustilo približne 10 miliónov ľudí, teda takmer štvrtina ukrajinskej populácie. (tasr)

8.13 Rusi sa obávajú nových frontov, ktoré môžu vzniknúť v Náhornom Karabachu a na Kurilských ostrovoch. Rusko totiž cez víkend obvinilo Azerbajdžan z porušenia prímeria v zóne ruskej mierovej misie v odštiepeneckom regióne Náhorný Karabach. Rusi zároveň ohlásili manévre na Kurilách po tom, čo Japonsko pripomenulo svoje územné nároky.

Náhorný Karabach Rusko obvinilo Azerbajdžan z porušenia prímeria. Hrozí otvorenie ďalšieho frontu

TASR Postoj

❗️6.59 Rusko izolovalo Ukrajinu od námorného obchodu, tvrdí Británia. Konkrétne tak urobilo blokádou ukrajinského pobrežia Čierneho mora, informovalo britské ministerstvo obrany. Rezort vo svojom pravidelnom hodnotení bojov uviedol, že ruské námorníctvo pokračuje v sporadických raketových útokoch na ciele po celej Ukrajine. Zatiaľ čo inde sa postup Ruska zastavil, na juhu zaznamenalo väčší úspech, dodal britský rezort obrany. (tasr)

❗️6.35 V ukrajinskom meste Černihiv uviazli desaťtisíce civilistov, ktorí sa po mesiaci ťažkých bojov ocitli bez plynu, tečúcej vody a elektriny. Černihiv, ktorý sa nachádza na brehu rieky Desna, bol jedným z prvých ukrajinských miest, na ktoré zaútočili ruské jednotky, ktoré prešli z Bieloruska v snahe dosiahnuť na Kyjev.

Mesiac po tom mesto ešte nepadlo – je však fakticky odtrhnuté od zbytku krajiny. „Neexistuje žiadna bezpečná cesta von,“ povedal pre BBC gubernátor Černihivskej oblasti Vladyslav Čaus. (čt24)

6.00 Podpredsedníčka ukrajinskej vlády Iryna Vereščuková obivnila ruské sily z „nezodpovedného“ zaobchádzania v okolí uzavretej jadrovej elektrárne v Černobyli. Podľa nej môže dôjsť k uvoľneniu radiácie do veľkej časti Európy. Vereščuková zároveň nalieha na OSN, aby do oblasti vyslala misiu, ktorá by zhodnotila prípadné riziká. (čt24, reuters)

5.40 V nedeľu uniklo cez núdzové humanitárne koridory na Ukrajine viac ako 1100 ľudí, potvrdila ukrajinská vicepremiérka Olha Stefanišynová. Zároveň varovala, že hoci mnohí boli bezpečne odsunutí z frontových línií, teraz je „veľmi jasné“, že ide o „vojnu proti ukrajinskému ľudu“.

Stefanišynová dodala, že „Rusi sa nestarajú o život a bezpečnosť ľudí“. (tasr)

4.35 Prioritami Ukrajiny na ďalšom kole mierových rokovaní v Turecku tento týždeň budú „zvrchovanosť a územná celistvosť“, povedal Zelenskyj vo svojom nočnom videopríhovore. „Naše priority na rokovaniach sú známe: zvrchovanosť a územná celistvosť Ukrajiny sú nespochybniteľné,“ povedal ukrajinský prezident.

„Účinné záruky bezpečnosti sú nevyhnutnosťou. Naším cieľom je, samozrejme, mier a čo najrýchlejší návrat do normálneho života v našej krajine,“ dodal. Zelenskyj predtým varoval, že na mierových rozhovoroch sa nevzdá ukrajinského územia, pričom poznamenal, že jeho jednotky zasadili inváznym silám „silné údery“.

2.50 Zmena režimu v Rusku nie je cieľom NATO, zopakoval nemecký kancelár Olaf Scholz. Okrem toho vyzval Putina, aby súhlasil s prímerím a vytvoril na Ukrajine viac humanitárnych koridorov. Varoval, že Nemecko nebude váhať uvaliť na Rusko ďalšie sankcie, „ak budú nevyhnutné“.

Scholzove slová zazneli po sobotňajších výrokoch amerického prezidenta Joea Bidena počas návštevy Poľska. Ruského prezidenta Vladimira Putina nazval Biden „mäsiarom“, ktorý „nemôže zostať pri moci“. Biely dom neskôr poprel, že by sa snažil o „zmenu režimu“ v Moskve, zatiaľ čo Kremeľ uviedol, že Bidenove vyjadrenia by mohli poškodiť bilaterálne vzťahy.

„Nie,“ odvetil Biden pri odchode z bohoslužby vo Washingtone na otázku jedného z reportérov, či vyzýval na zmenu režimu v Rusku. (tasr)

❗️1.30 Nie je možné úplne vytlačiť Rusko z Ukrajiny, pripustil Zelenskyj. Takýto pokus by podľa neho „viedol k tretej svetovej vojne“. Ukrajinský prezident povedal, že chce dosiahnuť „kompromis“ s Moskvou v prípade regiónu Donbas, ktorý od roku 2014 čiastočne kontrolujú separatistické skupiny podporované Ruskom.

Podľa Sky News existujú náznaky, že Kremeľ chce v týchto oblastiach usporiadať nejakú formu „referenda“ o tom, či tamojší ľudia chcú byť súčasťou Ruska.

Zelenskyj však chce, aby sa ruskí vojaci stiahli z tých častí krajiny, ktoré okupujú od začiatku úplnej invázie z 24. februára. Podľa neho je dohoda „možná len vtedy, ak sa stiahnu“. (tasr)

Čo sa udialo v nedeľu 27. marca:

Vojna na Ukrajine Ukrajina je pripravená rokovať o neutralite a bezjadrovom postavení

Postoj

V rozhovore s ruskými opozičnými novinármi to povedal Volodomyr Zelenskyj s tým, že bude žiadať reálne záruky bezpečnosti.