Vojna na Ukrajine Ukrajina je pripravená rokovať o neutralite a bezjadrovom postavení

Dianie sme sledovali online:

22.05 Zelenskyj v rozhovore s ruskými novinármi pripustil, že Rusko nemožno prinútiť, aby sa stiahlo zo všetkých ukrajinských území, vrátane Donbasu a anektovaného Krymu. Uvedomuje si vraj, že „to by viedlo k tretej svetovej vojne“. Preto je ochotný pristúpiť na kompromis, aby sa ruské vojská vrátili do pozícií, na ktorých boli pred inváziou z 24. februára. (čt24)

21.22 Ruská generálna prokuratúra oznámila, že právne vyhodnotí zverejnenie rozhovoru s ukrajinským prezidentom a jeho obsah, uviedla agentúra TASS.

19.56 Ukrajinská veľvyslankyňa v Spojených štátoch Oksana Markarová označila Rusko za teroristický štát, pretože Moskva vedie v jej krajine brutálnu vojnu.

Markarová poskytla rozhovor pre americkú spravodajskú stanicu CNN. Ako v ňom povedala, „je jasné, že Rusko je teroristický štát vedený vojnovým zločincom“.

Žiadala, aby bol ruský prezident Vladimir Putin postavený pred medzinárodné súdy. Dodala, že Putin a všetci ďalší vinní Rusi musia ísť do väzenia za vojnové zločiny.

Veľvyslankyňa takisto vyzvala všetky civilizované krajiny, aby poskytli Ukrajincom potrebné prostriedky na obranu svojej vlasti a Európy a aby zastavili Putina. (tasr)

19.12 Kremeľ nevníma Ukrajinu ako samostatný štát, ale ako súčasť väčšieho celku, na ktorého čele sa vidí Putin, povedal prezident Zelenskyj ruským opozičným médiám.

Ruský cenzúrny úrad Roskomnadzor varoval ruské médiá, aby nezverejnili rozhovor, ktorý im poskytol ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj. Uviedol to server Meduza.io, ktorého šéfredaktor sa na rozhovore so šéfom ukrajinského štátu zúčastnil. Roskomnadzor svoje varovanie zverejnil na sociálnej sieti. 

Zelenskyj v rozhovore s ruskými novinármi ako odmietol lživé tvrdenie Moskvy, že sa Kyjev ako prvý chystal zaútočiť na separatistov v ovládnutej časti ukrajinského Donbasu.

Moskva existenciou údajného dokumentu o prípravách ukrajinského útoku odôvodňuje rozpútanie vojny proti Ukrajine. V interview Zelenskyj znovu vyjadril svoju ochotu stretnúť sa s ruským prezidentom Vladimirom Putinom v záujme ukončenia vojny a čo najmenšieho počtu obetí.

Ukrajina je podľa Zelenského pripravená rokovať o neutralite a bezjadrovom postavení, pokiaľ jej budú udelené reálne záruky bezpečnosti. „Tento bod rokovaní je pre mňa pochopiteľný a rokuje sa o ňom, pozorne sa skúma." (čtk, tasr)

18.21 Ruské úrady zablokovali webovú stránku nemeckého denníka Bild, pretože sa snažia kontrolovať obsah a informácie týkajúce sa Ukrajiny. Správu priniesla agentúra AP.

Ruský štátny orgán pre dohľad nad komunikáciou a médiami Roskomnadzor v nedeľu oznámil, že webovú stránku Bildu zablokoval na žiadosť prokuratúry.

V Rusku boli zablokované aj sociálne médiá Instagram a Facebook po tom, čo Roskomnadzor uviedol, že boli zneužívané na výzvy na násilie proti ruským vojakom. Ruské úrady znemožňujú prístup aj na weby iných zahraničných médií, ako sú napríklad britská stanica BBC, celoeurópska televízia Euronews, americkou vládou financované stanice Hlas Ameriky a Slobodná Európa, nemecká stanica Deutsche Welle a v Lotyšsku sídliaca webová stránka Meduza.

Denník Bild informoval, že na svojom webe zverejňoval správy v ruštine o vojne Ruska na Ukrajine a o jeho posune k "totalitnej diktatúre" a časti videí so živým vysielaním mali titulky v ruštine. Bild poznamenal, že má tiež kanál na sociálnej sieti Telegram v ruskom jazyku.

Šéfredaktor Bildu Johannes Boie povedal, že rozhodnutie zablokovať webovú stránku denníka v Rusku "nás utvrdzuje, aby sme pokračovali v novinárskej práci na obranu demokracie, slobody a ľudských práv".

17.37 Kyjev oznámil, že ďalšie kolo mierových rokovaní medzi Ukrajinou a Ruskom sa začne v pondelok v Turecku. (tasr)

17.15 Ukrajinu od začiatku ruskej invázie opustilo viac než 3,8 milióna ľudí; tok utečencov sa však prudko spomaľuje. Vyplýva to z nedeľňajších údajov OSN

Úrad vysokého komisára OSN pre utečencov uviedol, že z krajiny odišlo 3 821 049 Ukrajincov. Približne 90 percent z nich tvoria ženy a deti.

Do Poľska prišlo 2,2 milióna z týchto osôb. Viac ako pol milióna prekročilo hranice Rumunska a takmer 300 000 je v Rusku. Slovensko podľa údajov ministerstva vnútra zaznamenalo od vypuknutia vojny na Ukrajine príchod 279 607 utečencov.

Denné počty osôb, ktoré z Ukrajiny odchádzajú, sa však znižujú a počas posledných dní dosiahli okolo 50 000 ľudí denne, píše AFP.

Celkovo svoje domovy podľa OSN opustilo viac ako 10 miliónov Ukrajincov. Takmer 6,5 milióna z nich sú vnútorne vysídlené osoby. (tasr)

16.33 Moskva oznámila, že ruské ozbrojené sily zničili obrovský sklad palív na Ukrajine neďaleko západného mesta Ľvov.

„Palivový sklad zásoboval ukrajinskú armádu na západe krajiny a v okolí metropoly Kyjev,“ vyhlásil hovorca ruského ministerstva obrany Igor Konašenkov. Potvrdil tak informácie od Ukrajiny zo soboty, píše tlačová agentúra DPA.

Rakety vypálené z lietadla a bojových lodí zničili niekoľko vojenských objektov v oblastiach okolo Ľvova a Kyjeva, dodal ruský generálmajor Konašenkov.

Ukrajinská oblastná vojenská správa hlásila v sobotu tri silné výbuchy na východnom predmestí Ľvova. Na oblohe bolo vidieť hustý mrak čierneho dymu. Starosta Ľvova Andrij Sadovyj oznámil, že zasiahnutý bol sklad palív.

Informoval aj o piatich obetiach, ale ďalšie podrobnosti o nich neposkytol – podľa sobotňajších správ utrpeli títo ľudia zranenia. Nebola zasiahnutá žiadna civilná infraštruktúra. Podľa ukrajinskej civilnej obrany požiar v sklade palív sa podarilo uhasiť až po 14 hodinách v nedeľu.

Ľvov sa nachádza iba približne 70 kilometrov od hraníc s Poľskom a navyše bol dosiaľ pokladaný za pomerne bezpečné útočisko pre desaťtisíce Ukrajincov utekajúcich pred útokmi Ruska v iných častiach Ukrajiny.

Nie je ani náhoda, že tento raketový útok pri Ľvove prišiel práve vtedy, keď sa americký prezident Joe Biden vo Varšave prihováral medzinárodnému spoločenstvu, pripomína britská stanica Sky News. Biden v prejave ostro odsúdil ruského prezidenta Vladimira Putina, ktorý nariadil nevyprovokovanú inváziu ruskej armády na Ukrajine.

Raketový útok bol odkaz Západu a aj signál, že nikde na Ukrajine nie je bezpečné miesto pred ruskou agresiou, napísal v nedeľu portál Sky News. (tasr)

15.30 Ruská armáda sa podľa pozorovaní ukrajinskej strany snaží v dôsledku svojich veľkých strát preskupiť, preto sú v pohybe aj mnohé ruské jednotky v Bielorusku, uviedol generálny štáb ukrajinskej armády.

Informovala o tom agentúra DPA.

Cieľom je odľahčenie menších vojenských formácií, dodanie zásob potravín, paliva a munície a transport zranených a chorých vojakov, uvádza sa vo vyhlásení. Informácie nebolo možné nezávisle overiť, píše DPA.

„Nepriateľ pokračuje vo svojej rozsiahlej agresii proti Ukrajine,“ uviedol generálny štáb ukrajinskej armády. (tasr)

15.09 Ukrajinský generálny štáb potvrdil oslobodenie mesta Trosťanec v Sumskej oblasti na severovýchode krajiny a dediny Husarivka v Charkovskej oblasti, ako o tom predtým informovali médiá. „Nepriateľ pokračuje v rozsiahlej ozbrojenej agresii proti našej krajine, naši obrancovia postupne oslobodzujú nepriateľom dočasne obsadené územia v rôznych oblastiach,“ uviedlo velenie ukrajinských síl podľa agentúry Interfax-Ukrajina. (čt24)

15.06 Kyjev dal v reakcii na pripravované referendum v Luhanskej ľudovej republike o pripojení k Rusku najavo, že referendum vykonané Rusmi na okupovanom území bude neplatné. Podobný postup Kremeľ zvolil v roku 2014, keď nakoniec oznámil medzinárodne neuznávanú anexiu ukrajinského Krymu.

14.10 Ruské úrady zablokovali prístup na web známeho televízneho novinára Alexandra Nevzorova, ktorý upadol v nemilosť pre publikovanie informácií o ruskom ostreľovaní nemocnice v ukrajinskom Mariupole.

13.09 Obyvateľstvo v ruskými jednotkami obliehanom ukrajinskom meste Černihiv musí vydržať bez elektriny, kúrenia a vody. Čiastočne funguje už iba zásobovanie plynom, oznámili v nedeľu tamojšie úrady. 

V dôsledku „aktívnych bojových operácií“ bola v meste zničená infraštruktúra. Prebiehajú pokusy o nápravu škôd, napísal na sociálnej sieti Telegram gubernátor Černihivskej oblasti Viačeslav Čaus.

Mesto blízko hraníc Ukrajiny s Ruskom a Bieloruskom obkľúčila ruská armáda už pred dlhším časom, pripomína DPA. Z Černihivu vedie strategicky významná cesta 125 kilometrov na juh do hlavného mesta Kyjev.

O rozsiahlych škodách spôsobených ruskými jednotkami hovoril starosta Černihivu Vladyslav Atroščenko už v sobotu. „Mesto je úplne spustošené,“ uviedol.

V uplynulých týždňoch prišlo v Černihive o život viac než 200 civilistov. Z viac než 285 000 obyvateľov z čias pred vojnou zostala v meste ani nie polovica. Údaje nie je možné nezávisle overiť, píše DPA.

Panorámu mesta charakterizujú početné stredoveké kostoly a kláštory, z ktorých boli podľa ukrajinských zdrojov v dôsledku bojov najmenej dva poškodené. Ukrajina sa usiluje o vyhlásenie centra Černihivu za svetové kultúrne dedičstvo.

13.05 Rusko sa snaží rozdeliť Ukrajinu na dve časti s cieľom vytvoriť Moskvou kontrolovaný región po tom, ako sa mu nepodarilo ovládnuť celú krajinu. Uviedol to šéf ukrajinskej vojenskej rozviedky Kyrylo Budanov. 

Podľa vedúceho Hlavného spravodajského riaditeľstva Ministerstva obrany Ukrajiny (HUR MOU) existujú dôvody domnievať sa, že Rusko zvažuje pre Ukrajinu „kórejský“ scenár, teda vytvorenie deliacej čiary medzi okupovanými a neokupovanými oblasťami krajiny.

„V skutočnosti je to pokus vytvoriť na Ukrajine Severnú a Južnú Kóreu,“ uviedol brigádny generál Budanov vo vyhlásení. Dodal, že Ukrajina čoskoro spustí na Ruskom okupovanom území „gerilovú vojnu“.

12.06 Spojené štáty nežiadajú zmenu režimu v Rusku, povedal v nedeľu americký minister zahraničných vecí Antony Blinken. 

„Nemáme stratégiu na zmenu režimu v Rusku ani kdekoľvek inde,“ uviedol Blinken na návšteve Izraela.

Americký prezident Joe Biden na záver svojho prejavu v sobotu vo Varšave predtým na adresu ruského prezidenta Vladimira Putina povedal, že „tento muž nemôže zostať pri moci“, pripomína DPA.

Bidenove vyjadrenia vyvolali v Moskve pobúrenie a boli interpretované ako výrazný posun v americkej zahraničnej politike.

„Myslím si, že prezident... chcel minulú noc povedať, že prezident Putin jednoducho nemôže byť splnomocnený viesť vojnu alebo zapojiť sa do agresie proti Ukrajine alebo komukoľvek inému,“ povedal Blinken v Jeruzaleme.

Šéf americkej diplomacie ďalej spresnil, že sa to nevzťahovalo na Putinovo vládnutie v samotnom Rusku. „V tomto prípade, ako v každom prípade, je to na ľuďoch danej krajiny, je to na ruskom ľude,“ dodal podľa BBC Blinken.

11.39 Vodca separatistov v ukrajinskej odštiepeneckej Luhanskej ľudovej republike Leonid Pašečnik vyhlásil, že región môže usporiadať referendum o pričlenení sa k Rusku.

Informuje o tom agentúra AFP a spravodajská stanica Sky News.

„Domnievam sa, že v blízkej budúcnosti bude na území republiky usporiadané referendum, v ktorom ľudia... vyjadria svoj názor na pripojenie sa k Ruskej federácii,“ citovali Pašečnika ruské tlačové agentúry.

„Z nejakého dôvodu som si istý, že to tak bude,“ dodal.

Rusko spustilo svoju vojenskú ofenzívu na Ukrajinu koncom februára s tým, že koná v záujme obrany odštiepeneckých samozvaných republík na východoukrajinskom Donbase – Doneckej a Luhanskej, pripomína AFP.

Ruský prezident Vladimir Putin niekoľko dní predtým uznal nezávislosť oboch regiónov. Priemyselné a väčšinovo rusky hovoriace oblasti sa spod kontroly Ukrajiny vymkli v roku 2014 počas bojov, ktoré si v nadchádzajúcich rokoch vyžiadali viac než 14-tisíc životov.

Rusko v tom istom roku 2014 anektoval Krymský polostrov. Následne bolo na Kryme usporiadané referendum o pričlenení sa k Rusku, píše AFP. (tasr)

11.20 Rusko útočilo na vojenské ciele v západoukrajinskom meste Ľvov riadenými strelami s vysokou presnosťou, uviedlo ruské ministerstvo obrany. 

Rusko zaútočilo na sklad paliva využívaný ukrajinskými silami neďaleko Ľvova raketami dlhého doletu a použilo riadené strely na zasiahnutie závodu na opravu protilietadlových systémov, radarových staníc a mieridiel pre tanky, uviedlo ministerstvo.

Ľvov sa nachádza neďaleko hraníc Ukrajiny s Poľskom.

„Ozbrojené sily Ruskej federácie pokračujú v ofenzívnych akciách v rámci špeciálnej vojenskej operácie,“ dodal ruský rezort obrany v nedeľňajšom vyhlásení.

Rusko použilo rakety dlhého doletu umiestnené na mori na zničenie arzenálu rakiet typu S-300 a protilietadlových raketových systémov BUK neďaleko Kyjeva, uviedlo ministerstvo. Ruské sily tiež podľa neho zničili niekoľko bezpilotných lietadiel. (tasr)

09.47 Volodymyr Zelenskyj varoval Moskvu, že neustálou delostreleckou paľbou a náletmi mení mestá na trosky, zabíja civilistov a ďalších núti sa ukrývať bez jedla a vody. Medzi Ukrajincami tak zasieva hlbokú nenávisť voči Rusku, citovala agentúra AP.

„Robíte všetko pre to, aby naši ľudia sami od seba zanechali ruský jazyk, pretože ruský jazyk bude odteraz vždy spojený s vami, s vašimi explóziami a vraždami, vašimi zločinmi,“ povedal Zelenskyj v prejave.

Invázia Ruska na Ukrajinu v mnohých oblastiach vyústila do opotrebovávacej vojny, kým počet civilných obetí neustále rastie, konštatuje AP.

V sobotu sa opäť stalo terčom paľby jadrové výskumné laboratórium v obliehanom meste Charkov blízko ruských hraníc a ukrajinský dozorný jadrový úrad uviedol, že rozsah škôd nebolo možné zistiť v dôsledku prebiehajúcich bojov.

Charkov je obliehaný ruskými jednotkami od začiatku invázie (24. februára) a stal sa terčom opakovaného ostreľovania, ktoré zasiahlo aj obytné budovy a kritickú infraštruktúru, pripomína AP. (tasr)

09.45 Na mieste jedného z dvoch raketových útokov, ktoré v sobotu zasiahli mesto Ľvov na západe Ukrajiny, zadržali muža podozrivého zo špionáže. Oznámil to gubernátor Ľvovskej oblasti Maxym Kozyckyj. 

Polícia podľa Kozyckého zistila, že tento muž nahrával raketu letiacu k cieľu a jeho zásah. V telefóne mal tiež fotografie kontrolných stanovíšť v oblasti, ktoré boli podľa gubernátora odolané na dve ruské telefónne čísla.

Rakety v sobotu zasiahli v Ľvove sklad paliva a priemyselný areál, zranenia utrpelo najmenej päť ľudí. Starosta mesta Andryj Sadovyj uviedol, že strely boli odpálené zo Sevastopola na Kryme, polostrove anektovanom Ruskom v roku 2014.

K útoku na najväčšie mesto v západnej časti Ukrajiny došlo v čase, keď bol v neďalekom Poľsku na návšteve americký prezident Joe Biden.

Podľa starostu Ľvova bolo načasovanie raketového útoku jasné. „Dnešnými útokmi chcú agresori pozdraviť prezidenta Bidena, ktorý je v Poľsku,“ povedal Sadovyj. „Ľvov je len 70 kilometrov od poľskej hranice a ja si myslím, že svet musí pochopiť, že hrozba je veľmi, veľmi vážna,“ citovala ho BBC.

08.54 Rusko podľa poradcu ukrajinského ministra vnútra Vadyma Denysenka začalo ničiť ukrajinské sklady pohonných hmôt a potravín. Kyjev preto bude čoskoro musieť rozptýliť ich zásoby. Denysenko to podľa agentúry Reuters povedal ukrajinskej televízii. Na jeden z ukrajinských skladov s palivom zaútočilo Rusko aj v sobotu večer, keď jeho strely zasiahli infraštruktúru v západoukrajinskom Ľvove. (čt24)

08.31 Počas mesiac trvajúcej vojny na Ukrajine prišlo o život 12 novinárov. Ďalších desať reportérov utrpelo v priebehu bojov zranenia, niektorí z nich vážne, oznámila generálna prokurátorka Iryna Venediktovová. 

„Informovať svet o agresii (ruského prezidenta Vladimira) Putina je smrteľné – vo vojne zahynulo už 12 novinárov,“ napísala Venediktovová na sociálnej sieti. Podľa jej slov títo reportéri zomreli pri útokoch ruskej armády, uviedla DPA s pripomenutím, že tieto údaje nie je možné nezávisle overiť.

Celkovo sa podľa doterajšieho vyšetrovania stalo cieľom útokov najmenej 56 pracovníkov médií vrátane 15 cudzincov, informovala tiež prokurátorka. Medzi týmito cudzincami boli podľa nej Briti, Česi, Dáni a občania USA, Švajčiarska a Spojených arabských emirátov. Medzi zabitými je aj jeden Američan, jeden Ír a jedna ruská novinárka. (tasr)

07.14 Ukrajinským bezpečnostným zložkám sa podarilo vytlačiť ruské vojská z viacerých dedín na východe krajiny, informovala v nedeľu stanica CNN s odvolaním sa na miestnych činiteľov.

Podľa šéfa charkovskej regionálnej správy Oleha Sinehubova sa ukrajinským vojakom podarilo vyhnať ruské sily z niekoľkých dedín, ktoré sa nachádzajú približne 20 kilometrov východne od mesta Charkov. CNN zároveň potvrdila pravosť videa, ktoré zachytáva, ako ukrajinskí vojaci bojujú proti ruským jednotkám v dedine Vilchivka, ktorá leží len niekoľko desiatok kilometrov od ruských hraníc.

Úspech dosiahli ukrajinské vojská aj neďaleko mesta Sumy, kde sa tiež údajne podarilo oslobodiť niekoľko obcí, vyplýva z videí, ktorých pravosť overila CNN.

Ďalšie protiútoky uskutočnila ukrajinská armáda aj 103 kilometrov severozápadne od Mariupola, kde podľa záporožskej vojenskej správy opäť prevzala kontrolu nad dedinami Poltavka a Malynivka. Ukrajinské médiá v sobotu navyše informovali, že ruskí vojaci boli vyhnaní aj z mesta Trosťanec v Sumskej oblasti. (tasr)

06.12 Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj sa opäť prihovoril svojim krajanom aj svetu. Poďakoval sa tým, ktorí obraňujú mesto Mariupol pred ruskými vojskami, a kritizoval Európu aj Spojené štáty za to, že Kyjevu doteraz neposkytli bojové lietadlá či tanky. 

Ukrajina potrebuje od USA a Európy stíhačky, tanky, protiraketové systémy a protilodné zbrane, pripomenul Zelenskyj s tým, že táto výzbroj „leží pokrytá prachom v skladoch (našich partnerov)“.

„Kto riadi euroatlantické spoločenstvo? Je to stále Moskva, svojím zastrašovaním?“ spýtal sa Zelenskyj. Lídrov západných krajín porovnal ukrajinský prezident s ľuďmi, ktorí obraňujú obliehaný Mariupol.

„Želám aspoň percento ich odvahy tým, ktorí 31 dní rozmýšľajú, ako doručiť desiatku alebo dve lietadiel či tankov,“ povedal Zelenskyj. „Ukrajina nedokáže zostreliť ruské rakety pomocou brokovníc a guľometov, ktorých máme priveľa... Je nemožné prelomiť obliehanie Mariupola bez dostatočného počtu tankov, iných obrnených vozidiel a, samozrejme, lietadiel,“ zdôraznil.

Washington medzičasom v sobotu sľúbil Kyjevu ďalšiu pomoc v hodnote 100 miliónov dolárov. Peniaze budú môcť byť použité na dodávky ochranného vybavenia, obrnené vozidlá, komunikačnú techniku či zdravotnícke zásoby.

Ukrajinská vláda v sobotu večer oznámila, že Spojené štáty nemajú námietky proti tomu, aby Poľsko poskytlo Ukrajine bojové lietadlá na pomoc proti ruskej invázii. Pentagón predtým návrh Poľska dodávať takéto lietadlá Kyjevu odmietol ako „vysoko rizikový“.

Ruské ministerstvo obrany varovalo, že štáty, ktoré poskytnú Ukrajine bojové lietadlá, môžu byť považované za účastníka konfliktu. (tasr)

05.31 Ruské delostrelectvo údajne strieľalo na výskumný jadrový reaktor v meste Charkov, starosta okupovaného mesta Slavutyč vyhlásil, že v meste budú pokračovať masové protesty, a v obliehanom Mariupole je stále 170-tisíc civilistov. 

„Momentálne nie je možné odhadnúť rozsah škôd spôsobených nepriateľskými akciami, pretože (útoky) v oblasti jadrového zariadenia neutíchajú,“ píše sa vyhlásení ukrajinského štátneho inšpektorátu pre jadrovú reguláciu, ktoré zverejnil na Twitteri ukrajinský parlament.

V Charkovskom inštitúte fyziky a technológie sa nachádza výskumný jadrový reaktor, ktorý funguje na nízko obohatený urán. Podľa nemeckej Spoločnosti pre bezpečnosť zariadení a reaktorov (GRS) boli oba ukrajinské výskumné jadrové reaktory už odstavené koncom februára – druhý sa nachádza v metropole Kyjev.

Starosta mesta Slavutyč, ktoré sa nachádza blízko bývalej jadrovej elektrárne Černobyľ, Jurij Fomičev potvrdil, že mesto je pod ruskou okupáciou. Zároveň však avizoval, že budú pokračovať masové protesty obyvateľov.

Ruskí vojaci na istý čas zadržali Fomičeva, starosta však pre AFP následne potvrdil, že bol prepustený. Neskôr oznámil, že v meste zahynuli traja civilisti.

Mariupolská mestská rada prostredníctvom aplikácie Telegram upozornila, že v tomto obliehanom meste sa stále nachádza 170 000 civilistov. Ruské ministerstvo obrany tvrdí, že z mesta sa v sobotu podarilo evakuovať ďalších 4000 ľudí. Kyjev a Moskva sa navzájom obviňujú zo sabotovania plánovaných evakuácií civilistov z tohto mesta, kde podľa svedkov v dôsledku ruského obliehania panujú  katastrofické podmienky.

Ukrajinský minister pre spoločenský a územný rozvoj Oleksij Černyšov medzičasom uviedol, že „okupanti“ doteraz zničili 4500 obytných budov, 100 podnikov, 400 vzdelávacích inštitúcií a 150 zdravotníckych zariadení. (tasr)

05.20 Ukrajinské bezpečnostné zložky vyhnali v sobotu ruských vojakov z mesta Trosťanec, uviedli viaceré ukrajinské médiá. 

Ustupujúce ruské sily údajne nechali po sebe v meste zbrane, muníciu a iné vybavenie, priblížili médiá s odvolaním sa na 93. brigádu ukrajinských ozbrojených síl. Ukrajinská armáda predtým v sobotu hlásila, že v meste sa bojuje, tieto informácie však nebolo možné nezávisle overiť, poznamenáva DPA.

Trosťanec, ktorý leží medzi Kyjevom a Charkovom, sa nachádza v Sumskej oblasti, ktorá je od ruskej invázie 24. februára dejiskom obzvlášť prudkých bojov medzi ruskými a ukrajinskými vojskami. (tasr)

Čo sa udialo v sobotu 27. marca

Vojna na Ukrajine Putin je mäsiar, nemôže zostať pri moci, vyhlásil Joe Biden

Postoj

„Som presvedčený, že Putin počíta s rozdelením NATO. Nie je však schopný urobiť to. Zostávame pokope,“ povedal americký prezident.