Výchovná poradňa Počítačové hry sú témou aj u predškolákov. Sú pre nich vhodnou zábavou?

Tie deti, ktorým rodičia nepovolia takúto formu zábavy, väčšinou v tomto veku ešte nechápu, prečo ony nemôžu a ich spolužiaci áno. Niektorí svojim deťom pod tlakom, že ich nechcú vylučovať z kolektívu, nakoniec v nejakej podobe ustúpia. Odborníkov sme sa spýtali, či sú herné konzoly vhodné pre deti v predškolskom veku.

Juraj Holdoš, psychológ, odborník na internetové závislosti

Stručná zjednodušená odpoveď znie: nie! Určite by som neodporúčal kupovať herné konzoly deťom v predškolskom veku. Úplne zlé rozhodnutie by bolo umiestniť ich v detskej izbe a nechať deti hrať sa na nich bez dozoru. Špeciálne pozor na hry, v ktorých môžu komunikovať a kooperovať s ostatnými hráčmi. Hrozí pomerne veľa negatív ako nedostatok pohybu, možný vývoj závislosti, zbytočné porovnávanie sa, kyberšikanovanie, zhoršenie pozornosti a iných psychických problémov.

Dieťa v predškolskom veku má mnoho iných, lepších možností, ako môže tráviť čas, i keď krátka hra primeraná veku v primeranom čase dňa, najlepšie pod dohľadom rodiča, nebude zdraviu škodlivá. Ale pozor: hranice vo výchove, ktoré sa už raz posunú, sa obraňujú ťažko.

Väčšinou však nenastáva situácia, keď rodičia deťom v predškolskom veku kupujú také zariadenia. Skôr sa stáva, že konzola v rodine už je, používajú ju starší súrodenci alebo rodičia. V tom prípade by som odporúčal veľmi pozorne vyberať vhodné hry, dohliadať na súrodencov, od ktorých menšie deti všetko rady odpozorujú, strážiť čas a komunikovať s dieťaťom, čo v hre robí a čo pri tom prežíva. Dobré by bolo hranie hier celou rodinou, aby išlo o spoločne strávený čas, a ideálom by boli rodinné hry, pri ktorých sa deti musia hýbať, napríklad hry s využitím senzoru pohybu.

Filip Hric, IT špecialista s vyštudovanou psychológiou, otec troch detí

Myslím si, že v škôlkarskom veku je na herné konzoly a počítačové hry priskoro. Vývin dieťaťa má svoje štádiá a svoje obdobia. Napriek tomu, že počítačové hry majú potenciál rozvíjať takzvaný problem-solving zručnosti či logické myslenie, predškolské obdobie je vhodnejšie využiť na rozvoj iných oblastí.

Všetci vieme, že je dobré naučiť dieťa bicyklovať, plávať alebo lyžovať v predškolskom veku. Je to preto, lebo dieťaťu sa vyvíja motorika, priestorová orientácia, koordinácia či rovnováha. Hry, v ktorých ide o súťaživosť či o porovnávanie sa, nemusia byť počítačové. Snaha prekonať limity, byť lepší, rýchlejší, zniesť prehru (alebo aj výhru), to sú pre deti určite vhodné impulzy, ktoré je však lepšie spracovať v kruhu rovesníkov než spoza konzoly.

My sme si doma skúsili hry na tablete, no často sme prišli na to, že čas strávený hrou spôsobil len to, že energiu, ktorou tieto deti oplývajú, nie je pri takejto hre kde vybiť. Decká sa skutočne potrebujú hýbať a takéto „brzdy“ sú viac na škodu ako na osoh. Veď na ne ešte príde čas.

Peter Fudaly, špeciálny pedagóg, poradca, lektor a supervízor, pracuje 
v o. z. Návrat, je otcom piatich detí

Herné konzoly alebo hry na počítači či mobile sú istou formou virtuálnej reality, ktorá je pre dieťa zdrojom širokého spektra skúseností, zážitkov či príležitostí na rozvoj rôznych zručností, ktoré môžu byť pre jeho život aj užitočné. Na druhej strane je tu však riziko ohrozenia jeho zdravého vývinu. Čím je dieťa mladšie, tým je toto riziko väčšie.

Myslím si, že čím neskôr má dieťa priamu a aktívnu skúsenosť s touto virtuálnou realitou, tým lepšie. Samozrejme, je náročné ignorovať vplyv prostredia, ktoré je plné digitálnych technológií, či sociálny tlak, ktorému môže byť dieťa vystavené a ktorý môže byť zdrojom rôznych foriem jeho sociálneho znevýhodnenia až vylúčenia v rovesníckom prostredí.

Je teda na rodičoch, aby s touto problematikou cielene pracovali a regulovali príležitosti s „digitálnymi“ skúsenosťami svojich detí. Ponúkam niekoľko tipov, ktoré môžu byť rodičom užitočné pri uvažovaní nad touto témou.

● Umožniť dieťaťu hranie hier najskôr vo veku piatich rokov, keď je už schopné rozlišovať medzi realitou a fikciou.

● Striktne regulovať čas hrania. Začať napríklad s polhodinou týždenne a optimálne ju rozdeliť v týždni na menšie časové úseky (napríklad 2× 15 minút).

● Uprednostniť hry, ktoré podporujú tvorivosť, myslenie, vnímanie, pred adrenalínovými či akčnými hrami. Hry podporujúce spoluprácu a poskytujúce reálny sociálny zážitok zo spoločnej hry uprednostniť pred individuálnym hraním vedúcim k sociálnej izolácii.

● Napĺňať potrebu dieťaťa po silných zážitkoch či snahu vyrovnať sa rovesníkom skúsenosťami z reálnych zážitkov získaných pri osobných interaktívnych hrách, športových aktivitách či iných spoločných rodinných aktivitách.

● Podporovať jeho reálne sociálne interakcie s rovesníkmi. Umožniť mu vzájomné návštevy s kamarátmi doma a zažiť tak spoločný čas pri rôznych hrových aktivitách.

A na záver… Najvýznamnejším vzorom aj v oblasti používania digitálnych technológií je rodič. Dieťa robí to, čo vidí doma. Oplatí sa teda položiť si občas otázku: Čo vidí moje dieťa pri pohľade na mňa?