„Vyzerá to tak, že Rusku vyhovujú zamrznuté konflikty. To sa môže stať aj z Ukrajiny. Môže trvať veľmi dlho, kým sa veci urovnajú. Ale aj tým by Rusko dosiahlo, čo potrebuje,“ hovorí pre Postoj lotyšský bezpečnostný analytik. Predpokladá, že Rusi budú vo vojne čoraz častejšie cieliť na civilné obyvateľstvo a robiť z Ukrajincov zajatcov odstrihnutím miest od vody či elektriny. Napriek tomu si myslí, že majú šancu poraziť Rusko.

Okrem iného približuje možnosť, ako nad Ukrajinou zaviesť bezletovú zónu, či je NATO dostatočne silné, aby čelilo možnému ruskému útoku, a aká vládne atmosféra v Lotyšsku, ktorého štvrtinu obyvateľov tvorí rusky hovoriaca menšina.

Māris Andžāns je riaditeľom Centra geopolitických štúdií v Rige. Vyučuje na Katedre politických vied na Riga Stradiņš University. Predtým pôsobil v Lotyšskom inštitúte medzinárodných vzťahov. Venuje sa bezpečnosti a obrane pobaltských štátov. Bol tiež predsedom Národnej rady pre kybernetickú bezpečnosť Lotyšska.

Prekvapila aj vás Lotyšov ruská invázia na Ukrajinu?

Áno, prekvapila. Viete, my v Pobaltí sme západným krajinám vždy vraveli, aby boli vo vzťahu k Rusku realistickejšie, ale tento scenár sme aj tu pokladali za iracionálny, nedával logiku. Osobne som považoval tento krok za príliš riskantný aj z ruskej perspektívy, keďže Rusko má iné prostriedky, ako zatlačiť na Ukrajinu.

Samozrejme, západné spravodajské služby útok skloňovali už dlhšie, a hoci som tieto informácie pokladal za dôveryhodné, myslel som si, že je to najkrajnejšia možnosť. Aj dnes všetko nasvedčuje tomu, že Rusi mali do poslednej chvíle problém zrealizovať plán invázie.

A čo následná reakcia EÚ a NATO? Čakali ste takú jednotnú odpoveď?

Pri takomto rozsahu útoku áno. Ale keby Rusi zaútočili len na Donbas, pochybujem, že by sme videli podobné sankcie.

Ukrajina stále tvrdí, že sankcie voči Rusku nie sú dostatočne silné. Váš názor?

Myslím si, že stále existuje priestor na ich sprísnenie. Je zrejmé, že zmeniť správanie Ruska bude v tejto chvíli veľmi náročné. Akékoľvek sankcie postup ruskej armády na Ukrajine hneď nezmenia, ale v nasledujúcich mesiacoch či rokoch môžu priniesť svoje ovocie. Ak však chceme vidieť výsledky skôr, musíme ísť ešte ďalej, minimálne zaviesť embargo na ruskú ropu.

Je dobrý nápad v tomto momentne úplne odstaviť ruskú ropu a plyn do Európy?

Nemyslím si, že by to prinieslo okamžité stiahnutie ruských vojsk z Ukrajiny, hoci vidíme náznaky, že by Rusi následne mohli cestu von z konfliktu hľadať rýchlejšie. Je očividné, že Rusi nepostupujú podľa svojho plánu, robia chyby a Ukrajina vzdoruje viac, než očakávali. Toto by na nich mohlo ešte viac zatlačiť.

Viaceré krajiny sú však na ruské dodávky odkázané. Len také Lotyšsko využíva až 100 percent ruského plynu. Dokázalo by podobné rozhodnutie ustáť?

Lotyšsko má zásoby plynu minimálne na tri ďalšie mesiace, následne by mohlo všetky dodávky ruského plynu vymeniť za LNG z Litvy, i keď by to nebolo hneď. Ale kapacity tohto terminálu by mohli byť dostatočné pre všetky pobaltské štáty. Otázkou je cena. Rozhodnutie odstrihnúť sa od ruského plynu je však výlučne na politikoch.

Práve vyššie ceny energií v čase vysokej inflácie a celkového zdražovania by spoločnosť nemusela prijať. Myslíte si, že napriek tomu sa Európa podľa vzoru USA a Británie rozhodne hneď odstrihnúť od ruskej ropy či plynu?

Hneď to nebude, ale predpokladám, že sa bude intenzívne pracovať na tom, aby sa tak stalo čo najskôr. Znižovanie závislosti od ruských surovín bude postupné.

Dá sa povedať, že Rusi sa v súčasnom postupe na Ukrajine zasekli?

Áno. Rusi sa jednoznačne prepočítali. Blitzkrieg sa nekoná, nedokázali rýchlo obsadiť strategickú infraštruktúru, majú obrovské problémy s logistikou, ukrajinská armáda je silnejšia, než očakávali nielen oni, ukrajinská protivzdušná a protitanková obrana stále funguje proti ruskému vojenskému hardvéru, nehovoriac o tom, že miestni obyvatelia ruské jednotky nikde nevítajú.

Teraz Rusi hľadajú riešenie, ako sa dostať z tejto situácie, menia stratégiu. Inak, vyzerá to zatiaľ na najneúspešnejšiu ruskú operáciu od Afganistanu či Čečenska. Druhá čečenská vojna, vojna v Sýrii, Gruzínsku, ako aj anexia Krymu a boje na Donbase vyzerali celkom inak. Dnešné boje ukazujú, že Rusko nie je vojnovým nezastaviteľným obrom.

To, že Rusi momentálne nepostupujú podľa plánov, však ešte celkom neznamená, že sa situácia môže zmeniť. Najmä ak čoraz častejšie útočia na civilné ciele.

Áno, všetko to závisí od toho, ako ďaleko je Rusko ochotné zájsť, pretože, žiaľ, je ešte stále dosť priestoru na väčšiu krutosť z ich strany. Môžu do boja zapojiť balistické rakety a ešte viac leteckých jednotiek, keďže protivzdušná obrana je najväčšou ukrajinskou slabinou.

A možno tiež predpokladať, že začnú viac cieliť na civilné obyvateľstvo, infraštruktúru, cesty, elektrické spojenie. Takto budú chcieť čoraz častejšie z civilistov robiť zajatcov. Kľúčové je aj to, ako dlho vydrží Ukrajincom podobné nasadenie a energia, ako aj zásoby jedla a paliva.

Čítajte tiež

Aktualizujeme Rusi zasiahli pôrodnicu v Mariupole, Zelenskyj to označil za zverstvo

Postoj

Mariupol je bez tepla, vody a elektriny. Z mesta sa snaží odísť 200-tisíc ľudí. 

Britský exminister zahraničných vecí Dominic Raab povedal, že vojna môže trvať mesiace alebo dokonca roky a je potrebná strategická vytrvalosť. Súhlasíte s ním?

S určitosťou možno tvrdiť, že koniec vojny nie je blízko. Vojna sa nezačala teraz, ale už v roku 2014 a ešte istý čas potrvá. Dĺžka konfliktu však závisí najmä od Ruska, kde zaútočí a kedy si povie dosť. Vyzerá to tak, že Rusku vyhovujú zamrznuté konflikty, či už ide o Podnestersko, Južné Osetsko, čiastočne aj Náhorný Karabach. To sa môže stať aj z Ukrajiny. Môže trvať veľmi dlho, kým sa veci urovnajú. Ale aj tým by Rusko dosiahlo, čo potrebuje.

Kedy však môžu ustať tie najväčšie boje?

To si netrúfam predpovedať, no zrejme hovoríme minimálne o týždňoch. Tlak nebude rásť len na ukrajinskej strane, ale aj na ruskej. A to aj od krajín ako Čína či India, ktoré zrejme budú trochu tlačiť na Rusko, aby neživilo tento konflikt dlhodobo. Jeho dôsledky totiž bolia všetkých.

Situácia bude čoraz zložitejšia aj pre domáce dianie v Rusku, kde sa stupňuje cenzúra i brutalita proti protestujúcim, čo môže priniesť nečakané dôsledky. Čas hrá v prospech Ukrajiny, ale aj proti nej. Pokiaľ bude Ukrajina schopná brániť sa, tým väčšie vnútorné problémy to Rusku spôsobí.

Ako sa pozeráte na úlohu Číny?

Pre Čínu je tento konflikt testom toho, ako by USA reagovali a odpovedali na prípadnú inváziu na Taiwan. Vyzerá to však tak, že ani Čína sa necíti komfortne z toho, čo sa deje. Takýto rozmer invázie je priveľa aj na Čínu, ktorá nemá záujem o podobnú globálnu destabilizáciu, či už v smere energetickej krízy, alebo ekonomickej. Predpokladám, že Čína bude Rusko čoraz viac tlačiť za rokovací stôl a v konflikte môže ešte zohrať kľúčovú úlohu.

Prezident Zelenskyj tlačí na NATO, aby vytvorilo bezletovú zónu. NATO to odmietlo pre možnosť vyvolať ešte väčšiu vojnu. Existuje v tomto prípade nejaké riešenie?

Nikto by dnes nechcel byť v pozícii prezidenta Zelenského. Keď mu bombardujú krajinu, je logické, že žiada bezletovú zónu, no ide o ťažké rozhodnutie. Osobne verím, že by sa malo nájsť riešenie. Iste, NATO je jedna z možností, no mohol by sa nájsť aj iný kompromisnejší bezpečnostný kandidát s príslušnou schopnosťou zriadenia bezletovej zóny. Zabezpečiť by to mohli napríklad niektoré ázijské krajiny, ktoré sú súčasťou takzvaného globálneho stola.

Myslíte si, že by to reálne fungovalo bez toho, aby z toho vznikla ešte väčšia vojna?

Stále by to mohol byť problém, ale myslím si, že by sme sa nemali stále snažiť ustupovať Rusku. To isté sa stalo pri Kryme a Donbase a dnes vidíme, kam to dospelo. Ukrajina tieto územia de facto stratila. Aj dnes sa hovorí o tom, že by sme mali niečo Rusku dať, aby sa upokojilo, ale Rusko si vždy nájde spôsob, ako provokovať.

Rozumiem, že existuje hrozba tretej svetovej vojny, ale situácia je už dnes taká, že sú zabíjaní nevinní civilisti. Keby nešlo o Rusko, bezletová zóna by už bola určite zavedená. Je to riskantný krok, ale nemôžeme sa Ruska báť. Môže to fungovať.

Ako?

Schodná cesta by bola nezriadiť bezletovú zónu nad celou Ukrajinou, ale len nad istou časťou krajiny, kde sa nebojuje. Povedzme vytvorenie 200-kilometrovej nárazníkovej zóny na západe Ukrajiny, kde by bola zaručená bezpečnosť evakuovaných civilistov a kde by mohla dočasne fungovať aj ukrajinská vláda z Kyjeva.

Rozumiem, že je to veľká bezpečnostná dilema. Určite netreba vynucovať bezletovú zónu nad konkrétnymi miestami práve prebiehajúcich bojov a už vôbec nie nad Krymom či Donbasom, kde má Rusko svoje základne. No podľa mňa sa Ruskom nemôžeme nechať zahnať viac do kúta a nechať ho terorizovať civilné obyvateľstvo. Rusko by malo vedieť, kde sú jeho hranice aj v rámci vojenského konfliktu.

Nie je potom bezpečnejší nápad poslať Ukrajine stíhačky MiG-29 z Poľska, zo Slovenska a z Bulharska?

Áno, to by mohol byť dobrý kompromis, rovnako ako aktivovanie protivzdušnej obrany na hraniciach Poľska, Maďarska a Rumunska na zabezpečenie aspoň limitovanej bezletovej zóny nad časťou Ukrajiny. Napriek všetkému si však nie som istý, či vôbec k nejakému podobnému kompromisu dôjde.

Zatiaľ to vyzerá nepravdepodobne, ale môže sa to zmeniť. Možno zdroje, ktoré Ukrajina dnes dostáva, budú postačovať a zriadenie bezletovej zóny ani nebude potrebné, no to pokladám za ešte nepravdepodobnejšie.

Rusko stále trvá na tom, že chce Krym, nezávislý Donbas a Ukrajinu mimo NATO. Mohla by Ukrajina prežiť vojnu so všetkými územiami alebo je už Krym a Donbas definitívne stratený?

S najväčšou pravdepodobnosťou Ukrajina tieto územia už stratila, hoci ťažko predvídať, ako budú vyzerať veci po vojne, aká veľká bude Ukrajina a kto jej bude vládnuť. Je však jasné, že budú nevyhnutné finančné zdroje na obnovu krajiny, situácia začína byť oveľa drsnejšia.

Ešte väčšie škody a útoky na civilistov môžu Ukrajinu dotlačiť aj k predtým neakceptovateľným kompromisom, veľmi to závisí od okolností. Ak bude obliehanie miest prebiehať ďalší mesiac či viac, ťažko povedať, aká bude exit stratégia, na čo budú v danom čase strany ochotné pristúpiť za cenu konca vojny.

Má Ukrajina šancu vojensky túto vojnu vyhrať?

Šanca tu je, ale ťažko hovoriť o výhre, ak je krajina zdevastovaná a stratila priveľa ľudí. Ale ak dokážu Ukrajinci dlhšie odolávať a svet im bude naďalej posielať zbrane a humanitárnu pomoc, je to možné. Ako bolo víťazstvo Ukrajiny na začiatku vojny úplne nepravdepodobné, dnes je čoraz viac a viac možné.

Je viacero scenárov, ako by to mohlo dopadnúť. Ukrajinci si môžu udržať súčasné pozície a Rusko bude kontrolovať len dobyté územie, prípadne môže Ukrajina ešte celkom stratiť prístup k Čiernemu moru. Závisí to od toho, či sa Rusko rozhodne pre silnejší frontálny útok.

Prezident Zelenskyj varoval pred podceňovaním situácie. Povedal, že ak Ukrajina padne, ďalšie budú pobaltské štáty. Aká je momentálne atmosféra v Lotyšsku?

Úzkosť a strach sú v Pobaltí tak trochu prítomné vždy. A nie bezdôvodne, máme s Rusmi historickú skúsenosť. No dnes sú obavy z vojny na svojom historickom maxime. Cítiť, že ľudia sa boja toho, čo môže prísť po Ukrajine. O vojne tu diskutuje hádam každý.

Na druhej strane je dnes Riga plná ukrajinských vlajok, na protivojnový protest prišlo 30-tisíc ľudí, čo je najviac od čias boja za nezávislosť. Od roku 1991 tu ešte nebola taká manifestácia solidarity s iným národom ako dnes.

Lotyšsko ako bývalý štát ZSSR je aj v súčasnosti geopoliticky zaujímavé pre svoju stále významnú takmer 25-percentnú etnickú ruskú menšinu, pričom v Rige je až polovica obyvateľstva rusky hovoriaca. Čo si oni myslia o vojne? Považujú Rusko za agresora?

Samozrejme, nie všetci sympatizujú s Ukrajinou. Podľa posledného prieskumu verejnej mienky až 92 percent Lotyšov odsudzuje ruskú agresiu, ale medzi rusky hovoriacim obyvateľstvom je to oveľa vyrovnanejšie. Spomedzi nich 52 percent je proti vojne, 17 percent Rusko vo vojne podporuje a až 31 percent malo problém sformulovať si názor.

Časť rusky hovoriacich obyvateľov Lotyšska stále prechováva sympatie k Rusku, a to aj vďaka štátnym médiám, z ktorých ľudia dostávajú kompletne iný obraz o tom, čo sa deje.

Lotyšsko však už v roku 2020 zakázalo viacero kanálov televízie Russia Today.

Áno, ale išlo len o čiastočný zákaz, pričom RT nebola až taká vplyvná. Ostatné ruské štátne médiá boli úplne zakázané len pred týždňom. Dovtedy to bol pomerne signifikantný čas, čo dané médiá ovplyvňovali vnímanie reality v tejto komunite a ona vďaka nim preberala prokremeľský naratív. Ale, samozrejme, je tu aj mnoho iných dôvodov, čo ovplyvnilo názor tejto časti populácie, a to hlavne historická pamäť a sentiment za ZSSR, ktoré sa dedia z prarodičov na rodičov tejto menšiny.

Akokoľvek, nemožno všetkých členov danej komunity hádzať do jedného vreca, pretože mnohí z nich sú perfektne integrovaní do lotyšskej spoločnosti, majú ruské mená, ale hovoria plynule po lotyšsky a sú absolútne lojálni voči krajine.

Môže zákaz proruských médií tento problém vyriešiť? Je práve toto vhodný spôsob, ako bojovať s dezinformáciami a ruskou propagandou?

Je to výzva, ktorej musíme čeliť v čase zraniteľnej liberálnej demokracie. Na jednej strane musíme zachovať slobodu, no na druhej autoritárske štáty našu slobodu zneužívajú vo svoj prospech, aby ju koniec koncov narušili. A to robí Rusko v Pobaltí dlhodobo.

Zakázať médiá určite nie je najlepším nástrojom, ale v tomto čase je to dôležitá otázka národnej bezpečnosti. Ruské médiá aj o pobaltských krajinách v minulosti tvrdili, že ich riadia zapredaní neonacisti, takže to, čo sa dnes hovorí o Ukrajine, je tu u nás vnímané s veľmi zdvihnutým obočím.

Najsilnejšou stranou v lotyšskom parlamente je opozičná ruská strana Harmony, ktorá už niekoľkokrát za sebou vyhrala voľby. Odsúdila inváziu na Ukrajinu?

Áno. Predseda strany Jānis Urbanovičs a bývalý primátor Rigy a spoluzakladateľ strany Nils Ušakovs, ktorý je dnes europoslancom a možno ho označiť za najpopulárnejšieho a najvplyvnejšieho opozičného politika, inváziu odsúdili a Ukrajinu podporili, čo bol veľmi silný signál pre rusky hovoriacu populáciu.

Ruský prezident na konferencii v Mníchove v roku 2007 povedal, že rozpad Sovietskeho zväzu bol najväčšou geopolitickou tragédiou 20. storočia. Myslíte si, že sa Putin na Ukrajine nezastaví a plánuje obnoviť Sovietsky zväz?

Po invázii na Ukrajine nemám ilúzie o tom, že by Putin nemal pripravený plán, aj pokiaľ ide o Pobaltie. Ale myslím si, že sme sa už výrazne posunuli dopredu a sme od ruského vplyvu dostatočne vzdialení. Sme silnejší, sme členmi Európskej únie i NATO a v integrácii sme už príliš ďaleko. Ak by nás tieto inštitúcie nechali napospas ruskému osudu a patrične by nereagovali, myslím, že by následne mohli úplne skolabovať.

Scenár, že sa Putin pustí aj na Pobaltie, pokladáte teda za nepravdepodobný?

Rád by som veril, že Putin už vyhodil baltské štáty zo svojich zámerov, ale neexistuje na to žiadna záruka. A hoci je dnes zaneprázdnený Ukrajinou, aj tento útok bol iracionálny, takže zrejme je už schopný čohokoľvek.

Ste vo frontovej línii NATO. Je NATO dostatočne silné, aby čelilo možnému ruskému útoku?

Keby to Putin skúsil v roku 2014, nuž, ktovie, ako by to dopadlo. V tom čase boli pobaltské štáty oveľa zraniteľnejšie. Vojenské jednotky boli kompletne zanedbané, na obranu sa nedávalo ani percento HDP. Anexia Krymu a boje na Donbase situáciu celkom zmenili. Dnes Lotyšsko bráni 1 500 vojakov pod vedením Kanady, 300 z USA a počet jednotiek ešte porastie.

Myslím, že NATO by dokázalo byť viac-menej schopné čeliť ruskej agresii, ale to hovoríme len o pozemných jednotkách, ktorých počty sú stále pomerne malé v porovnaní s ruskými kapacitami a zdrojmi. Hoci sa zlepšila aj protivzdušná obrana, vidím tu obrovský priestor na progres. Pomerne slabé sú aj námorné sily Pobaltia.

Prítomnosť vojsk NATO bude nevyhnutná. Pre dlhodobú stabilitu Aliancie musí byť východné krídlo ešte viac posilnené.

Putin už povedal, že ekonomické sankcie Západu sa podobajú vyhláseniu vojny. Pokladáte hrozbu skutočnej vojny medzi Ruskom a Západom za reálnu?

Dúfam, že Putin len blafuje. Plánovanie ďalšej operácie by ho iba oslabilo, a to sa už trápi na Ukrajine. Na druhej strane nemožno vylúčiť ďalšiu eskaláciu. Nešlo by však o tretiu svetovú vojnu, ale o vojnu len medzi Západom a Ruskom, čo si Rusko teraz nemôže dovoliť.

Mnohí si mysleli, že blafuje aj pri Ukrajine, a bolo to celkom naopak. Čo riziko jadrovej vojny?

Ak by do toho šiel, stratil by všetky zostávajúce spriatelené štáty a reakcia na tento krok by bola drastická aj zo strany neutrálnych krajín. Nemožno celkom vylúčiť, že by nepoužil taktické jadrové zbrane s nízkym výnosom s cieľom niekoho zastrašiť. Tento scenár nie je celkom mimo stola. Už to aj tak zašlo priďaleko. Ale dúfam, že sa tomu vyhne. Stigmy by sa potom už nezbavil.

Je táto vojna aj začiatkom konca Putina?

Rusko bude za kroky Putina trpieť. Ľudia pocítia silu sankcií, ich životná úroveň poklesne a pre režim bude náročnejšie kontrolovať krajinu. Rusko bude technologicky i dopravne odstrihnuté od Západu, hodnota rubľa ešte klesne. A nikto nevie, aká je Putinova exit stratégia. Všetko je v hre.

Myslíte, že by sa mohol efekt sankcií pretaviť až do veľkých protestov ruského obyvateľstva?

Táto situácia sa môže stať pre režim neudržateľnou. Štát však môže byť potom k občanom ešte brutálnejší. Videli sme to v Bielorusku, kde bola revolúcia brutálne potlačená.

Aké môžu byť dôsledky pre západný svet po tejto vojne?

Svet už nikdy nebude taký, aký bol pred ruskou inváziou. Som si istý, že o Rusku nebudú už viac panovať žiadne ilúzie a rovnako ani o autoritatívnych vládach v tom, nakoľko sa možno s týmito štátmi spájať do aliancií a veriť im. Zaplatia svoju cenu. A pocíti to aj Čína.