Západný svet uvalil na Rusko prísne sankcie, ktoré nemajú v histórii obdobu. Predsa však krajinu Vladimira Putina neodstrihol úplne. Dôvod je prozaický: Európa je od Ruska závislá v kľúčovej surovine – plyne.
Bez neho si milióny ľudí nielenže nezakúria, ale ani množstvo podnikov by nemohlo fungovať. A to by malo obrovské dôsledky na celú ekonomiku.
Aj preto sa nepristúpilo k úplnému odstrihnutiu ruských bánk od systému SWIFT – ak by sa tak totiž stalo, Európa by nemohla platiť za plyn a rýchlo by zostala bez tejto suroviny.
To však znamená, že Európa Rusku stále posiela peniaze a umožňuje mu tak pokračovať vo vojnovom ťažení. To, že platíme za plyn, oslabuje účinok tvrdých sankcií, ktoré by v inom prípade mali zničujúci charakter.
Ruská centrálna banka teoreticky nemôže zmierňovať pád rubľa, a teda celej ruskej ekonomiky, pretože má zablokovaný prístup k devízovým rezervám. Putin však tamojším firmám prikázal zisky v zahraničných menách okamžite predávať za ruble. To v praxi znamená, že eurá za plyn sa okamžite menia za ruble, čo zvyšuje dopyt po tejto mene a zmierňuje jej pád. Pre Rusko to zároveň znamená prílev kapitálu.
Ako uviedol aj Ivan Mikloš v nedávnom rozhovore pre Postoj, Rusi nedávno objem plynu, ktorý k nám prúdi, zvýšili práve preto, že nemajú peniaze.
Aj preto je podľa neho v aktuálnej situácii najdôležitejším krokom zastavenie dovozu ruského plynu a ropy. „Garantujem vám, že potom ruská ekonomika kľakne v priebehu niekoľkých dní,“ uviedol.

Rozhovor s bývalým poradcom ukrajinskej vlády o tom, akým smerom išla krajina, ktorú napadol Putin, i o tom, kto má zastaviť diktátora.
Dodal, že v konečnom dôsledku padne aj tak, no bude to trvať omnoho dlhšie. „Zastavenie dovozu ropy a plynu bude mať drastický dosah na všetkých Rusov a to spôsobí obrovský tlak na Putina. Iné riešenie, žiaľbohu, neexistuje,“ uviedol.
Je otázne, čo by úplné zastavenie spôsobilo. Závislosť Európy a v podstate sveta od ruského plynu je totiž naozaj veľmi veľká. Nie je to spôsobené iba relatívnou geografickou blízkosťou či historickými prepojeniami.
Fakt je ten, že v Rusku sa nachádzajú najväčšie zásoby zemného plynu na svete. Podľa údajov BP v najväčšej krajine sveta leží takmer pätina z celkových zásob.
Čo znamená táto závislosť, sme naplno zažili počas plynovej krízy v roku 2009, keď Rusko pre spory s Ukrajinou vyplo na niekoľko dní dodávky plynu. Slovensko tak zostalo desať dní úplne bez plynu a podobne na tom bolo aj Bulharsko, Srbsko či Maďarsko.
Rokovaniami sa nakoniec podarilo dodávky obnoviť, no táto skúsenosť európskym krajinám ukázala, že energetická závislosť od jedného zdroja so sebou prináša veľké riziká.
Vďaka tomu sa rozbehlo viacero projektov na diverzifikáciu dodávateľov plynu. Pre Slovensko bolo najdôležitejším vybudovanie reverzného toku smerom z Maďarska. V prípade potreby sa tak môže zmeniť smer dodávok a namiesto toho, aby putoval ruský plyn cez Slovensko, môže k nám prúdiť plyn z opačnej strany. Aj naďalej však ruské dodávky pokrývajú takmer polovicu európskeho dopytu.
Táto závislosť je tým väčšia, čím je krajina východnejšie položená. Naopak, medzi najmenej závislé štáty patrí Španielsko a Portugalsko.
To je však dané aj tým, že v týchto krajinách plyn nie je ani zďaleka taký využívaný ako napríklad u nás.
Okrem toho tieto krajiny využívajú vo veľkom plynovod z Alžírska, cez ktorý k nim prúdi plyn z Nigérie, kde sa takisto nachádzajú bohaté zásoby tohto zdroja energie.
Slovensko, naopak, patrí ku krajinám s vyššou spotrebou plynu. Nejde však iba o to, že máme studené zimy. Z celkovej spotreby tvoria domácnosti o niečo viac ako tretinu. Ďalším veľkým spotrebiteľom je priemysel. Ide najmä o chemické či hutnícke odvetvia, kde sa plyn využíva na výrobu elektriny.
Prípadný odklon od ruského plynu by však mal na Slovensku aj iné, celkom špecifické dosahy. Cez naše územie totiž prechádza jeden z hlavných plynovodov, ktorým sa transportuje ruský plyn ďalej na západ.
No a táto skutočnosť prináša štátnej kase nemalé peniaze. Firma Eustream, v ktorej má štát akcionársky podiel, plynovod prevádzkuje a dlhodobo patrí k spoločnostiam, ktoré platia najvyššie dane.
To však nie je všetko. Štátu každoročne vypláca štedré dividendy, ktoré sa pohybujú v stovkách miliónov eur. Za minulý rok to bolo 200 miliónov. Ak by sa zastavil tok plynu, tak štát len na dividendách príde o 300 – 350 miliónov eur ročne. Okrem toho je Eustream najväčší platca dane na Slovensku. Pre porovnanie: rozpočet ministerstva kultúry sa pohybuje vo výške okolo tristo miliónov. Dá sa tak povedať, že transport ruského plynu cez naše územie nám zabezpečuje financovanie jedného menšieho rezortu.
Ak by sme ruský plyn odstavili, výrazne by sa to teda odrazilo aj na verejných príjmoch.
Ako teda ukazujú samotné dáta, ak by na ústup Ruska z Ukrajiny stačilo vypnúť plyn na niekoľko dní či na týždeň, dôsledky by sme zvládli. Je však otázne, či by Rusko bolo ochotné tieto dodávky potom rýchlo obnoviť.
V každom prípade, pri pohľade na svetové zásoby je jasné, že z dlhodobého hľadiska je Rusko v rámci trhu s plynom kľúčovým hráčom a vždy to bude karta, ktorú bude môcť v hre vytiahnuť na stôl.
Diskusia k článkom je k dispozícii len pre tých, ktorí nás pravidelne
podporujú od 5€ mesačne alebo 60€ ročne.
Pridajte sa k našim podporovateľom.